Profesor Slobodník: Extrémizmus súvisí s ironizovaním humanitných vied

Filozofická fakulta Univerzity Komenského si v týchto dňoch pripomenula 95 rokov svojej existencie. Oslávila ich konferenciou, na ktorej bilancovala svoje postavenie aj v ťažkých časoch Slovenského štátu či normalizácie. Kam sa za tie roky fakulta posunula a kto sú jej absolventi? Akú má vôbec úlohu v časoch, keď vzniká dojem, že Slovensko potrebuje zamestnancov iba pre automobilky? Odpovedal prodekan pre rozvoj fakulty a informačné technológie Martin Slobodník.

, 02.11.2016 07:00
debata (390)
Foto: Viera Hebertová, Pravda

Absolvent filozofickej fakulty akoby si so sebou niesol v spoločnosti negatívnu konotáciu, akoby to nebola poriadna práca. Odkiaľ sa to berie?
Na jednej strane je to podľa môjho názoru dedičstvo komunizmu, keď v propagande režimu hrali prím roľníci a robotníci, takzvaná pracujúca inteligencia bola ikonograficky zastúpená zväčša inžinierom v bielom plášti a so skúmavkou v ruke. Navyše spoločenskí a humanitní vedci sú svojím pričastým rozmýšľaním a priveľkou kritickosťou pre totalitné režimy vždy a všade podozriví, predmetom nášho výskumu je spoločnosť a jednotlivec.

Dnes hlas spoločenských a humanitných vedcov nikoho nezaujíma a my sme sa nechali zatlačiť do kúta akousi demagógiou a povrchnosťou, na ktorú vlastne nemáme silu reagovať. Niektorí to robia, zdvíhajú hlas.

Na druhej strane sú spoločenskí a humanitní vedci dnes v defenzíve. Dôvodom je mediálny a najmä politický diskurz. Veď koľkokrát ste počuli od súčasného premiéra ironické poznámky napríklad na adresu politológov. Má pravdu v tom, že ak teda chceme mať politológov a to iste chceme, tak majú byť kvalitní. Naša fakulta má najlepšiu katedru politológie na Slovensku, spolupracuje so zahraničím, publikujú vo svete, takže mňa tieto premiérove reči nezaujímajú, lebo viem, ako to je u nás. Ak to tak niekde nie je a kvalita vzdelávania je tam slabá, nech to rieši akreditačná komisia, my budeme len radi.

Keď sa pozriete na svet na stránkach denníkov, tak vidíte, že sa ho nepodarí posunúť, nehovorím už, že dať do poriadku, iba s prírodovedcami, lekármi a technickými vedami. Čelíme výzvam, na ktoré potrebujeme mať poznanie aj – a možno dokonca najmä – z oblasti spoločenských a humanitných vied. Či ho decízna sféra potom využíva, to je už druhá otázka. No to poznanie a expertíza tu sú. Pravdaže, nielen na našej fakulte, ale aj na akadémii vied a ďalších fakultách.

V uplynulom období sme svedkami rastúceho extrémizmu v jeho rôznych podobách a to nielen na Slovensku. Prečo sa tak deje?
Aj stúpajúci extrémizmus súvisí s oslabovaním postavenia spoločenských a humanitných vied. Dalo by sa tvrdiť, že keby sme dobre učili, tak tu žiaden extrémizmus nebude. Samozrejme tých dôvodov, prečo extrémizmus rastie, je veľa, súvisia s ekonomickou situáciou, marginalizáciou istých komunít, obrazne povedané hladovými dolinami a potom hľadaním tých najjednoduchších riešení, ktoré sú zväčša tie najhoršie. Ale súvisí to s istou komercionalizáciou spoločnosti. Hrdinami našich dní sú ľudia s luxusnými autami či drahými kabelkami, hoci niekedy sa k tomu bohatstvu dostali iste aj nelegálne. Ku skutočnému vzdelaniu a poznaniu sa človek nemá ako dostať nezákonnými prostriedkami. A ani ho nemôže dávať tak ostentatívne najavo, lebo mu v tom práve istá intelektuálna úroveň bráni.

Školy podľa mňa pri všetkej tej kritike fungujú stále oveľa lepšie, ako funguje náš štát. My tu nemáme takú veľkú korupciu, nechutné kauzy, o ktorých čítame takmer každý deň, vysoké školy nestvorili baštrnákovčiny.

Diskusii o úlohe vzdelávania a mieste pedagógov škodia aj demagogické tvrdenia napríklad pána Sotáka (Vladimír Soták je generálnym riaditeľom Železiarní Podbrezová, pozn. red.), pre ktorého akoby jediným zmyslom školstva malo byť pripraviť ľudí do jeho tovární a to naša fakulta primárne nerobí, ani nebude robiť. A s týmto nastavením k rozvoju spoločnosti údajne prispievajú iba tí, ktorí manuálne pracujú alebo ak intelektuálne, tak spôsobom, kde na konci ich práce sú nejaké hmatateľné výrobky, autá či počítače. My, spoločenskí a humanitní vedci si ani neregistrujeme patenty, to nebýva zvykom ani vo svete, nie je to výsledkom našej činnosti a neuctievame modlu aplikovaného výskumu. Napriek tomu však prispievame k tomu, aby táto spoločnosť zdravo fungovala. A keď nefunguje zdravo, je to iste aj naša zodpovednosť. No nielen naša, lebo spoločnosť formujú napríklad aj politické elity.

Vstup do budovy Filozofickej fakulty Univerzity... Foto: Ivan Majerský, Pravda
filozoficka fakulta univerzity komenskeho Vstup do budovy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Dianie spoločnosti sa odráža v menšom na dianí na fakulte. V minulosti vzdelávacie inštitúcie a ich odborníci akoby boli viac v centre diania, mali väčší vplyv. Je to minulosť?
Dnes hlas spoločenských a humanitných vedcov nikoho nezaujíma a my sme sa nechali zatlačiť do kúta akousi demagógiou a povrchnosťou, na ktorú vlastne nemáme silu reagovať. Niektorí to robia, zdvíhajú hlas. No vo všeobecnosti vôbec by mal byť hlas akademickej obce v spoločenskom diskurze počuť oveľa viac, aj spoločenských a humanitných vedcov, pretože my sa nemáme za čo hanbiť. Školy podľa mňa pri všetkej tej kritike fungujú stále oveľa lepšie, ako funguje náš štát. My tu nemáme takú veľkú korupciu, nechutné kauzy, o ktorých čítame takmer každý deň, vysoké školy nestvorili baštrnákovčiny. Samozrejme to neznamená, že je to nejaké dokonalé prostredie, ale pozval by som našich politikov, aby sa od rektorov a dekanov najlepších vysokých škôl a fakúlt prišli podučiť, ako spravovať inštitúciu a posúvať ju dopredu.

Sú spoločenské a humanitné vedy podfinancované na úkor prírodných vied?
Financovanie verejných vysokých škôl ide po dvoch líniách. Jedna sa odvíja od počtu študentov a tam nejaké dramatické rozdiely medzi filozofickou fakultou a inými fakultami z oblasti lekárskych a prírodných vied nie sú. A ak sú, tak sú pochopiteľné, lebo si uvedomujeme, že napr. lekári potrebujú pri výučbe komplexnejšie a drahšie materiálne zabezpečenie. A druhý zdroj financovania je veda a tam sme totálne diskriminovaní metodikou ministerstva školstva, ktorá preferuje tie typy vedeckých publikačných výstupov, ktoré sú primárne najrozšírenejšie v prírodných, lekárskych a technických vedách. Nastavenie tejto metodiky nemožno obhájiť racionálnymi argumentmi.

Pomohlo školstvu všeobecne, že sa táto téma aktívne otvorila aj vďaka štrajku učiteľov?
Podporovali sme štrajk učiteľov a viac peňazí pre učiteľov základných a stredných škôl. Nehovorili sme o našich platoch, ktoré sú síce tiež problematické, ale v tom to bolo do istej miery unikátne, že sme štrajkovali nie za svoje lepšie pracovné podmienky, ale za naše kolegyne a kolegov, z ktorých sú mnohí absolventmi našej fakulty, ale nielen tej, pravdaže.

Argument, že učitelia na základných a stredných školách zle učia a najprv treba znížiť ich počty, je demagogický. Iste, treba selektovať aj kvalitu, ale nie v tejto situácii nedôstojne nízkych platov.

Argument, že najprv treba školstvo skvalitniť a potom zaplatiť, je zlý. Koncom 90. rokov štát investoval desiatky miliardy korún do ozdravenia bánk, nalial tam financie len preto, aby ich najprv sanoval a až potom riešil, čo sa zachová a čo s tým bude, prípadne čo sa sprivatizuje. Alebo si pripomeňme minuloročné oddlženie Váhostavu, 50 miliónov eur, na ktoré sa poskladali aj učitelia rovnako ako všetci ostatní obyvatelia. Argument, že učitelia na základných a stredných školách zle učia a najprv treba znížiť ich počty, je demagogický. Iste, treba selektovať aj kvalitu, ale nie v tejto situácii nedôstojne nízkych platov. Nastupujúci pedagógovia, odborní asistenti s doktorátom, čo je tretí a teda najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelania, dostanú u nás na fakulte asi 550 eur v čistom. Ako chceme presvedčiť mladých ľudí, aby tu ostali a ako ich presvedčiť, že vzdelanie má nejakú hodnotu, keď ich členský štát Európskej únie takto platí? A to sú začínajúci pedagógovia na stredných a základných školách na tom ešte horšie ako vysokoškolskí.

O akej vzdelanostnej ekonomike to hovoríme? O akej podpore vzdelávania? To je hanba, ktorá samozrejme nie je hanbou iba tejto vlády, ale aj tejto a všetkých predchádzajúcich vlád. A najmä tých, ktoré vládnu v časoch, keď sa nám ekonomicky začalo dariť. Počúvame o raste HDP ako ekonomika fantasticky šľape a potom vidíme, koľko sa investuje do školstva a aké sú tam priemerné platy. Ako sa vzdelanie dostalo na okraj záujmu vlád? Chceme naozaj už iba montovať autá? To má byť naša budúcnosť? Potom zrušme vysoké školy, zmeňme ich na učilištia a neučme sa ani jazyky. Povedzme si, že tu budú dva milióny ľudí, ktorí budú montovať autá a dúfajme, že všetky tie automobilky sem prídu. Je to absurdné.

Za tie desaťročia sa menila fakulta, zmenili sa aj študenti?
Dnešní študenti majú oveľa viac možností a informácií. Bohužiaľ, ako keby boli mnohí uzavretí vo svojich malých getách, niekde medzi samým sebou a sociálnymi sieťami. To sa ukázalo aj počas štrajku vysokoškolských učiteľov. Na jednej strane na fakulte bola malá skupina študentov, ktorí sa v tom aktivizovali a podporovali pedagógov, ale väčšina to v podstate brala, že chvalabohu nemusíme chodiť na prednášky. Chýba mi ich väčšia spoločenská angažovanosť a uvedomenie si toho, že privátny svet bohatstva, šťastia a prosperity sa ťažko dá vybudovať v spoločnosti, kde je veľa nespravodlivosti, demagógie, korupcie, podvodov či diletantizmu. Neviem si predstaviť, či sa naozaj dá vytvoriť si takéto miniskleníky šťastia v spoločnosti, ktorá má mnoho problémov. Hlas mladých ľudí by malo byť počuť oveľa viac. Aj vo vzťahu k fakulte, samozrejme, ako kritická reflexia našej práce. Chceli by sme ich viac počuť na prednáškach, ale aj smerom k spoločnosti.

Vnímate medzi študentmi istú apatiu voči dianiu v spoločnosti. Je to iné ako to bolo napr. v roku 1989?
Vtedy to bolo jasné. Na druhej strane barikády režim, ktorému už takmer nikto neveril a bol v štádiu postupného zániku, no napriek tomu ešte mohol vydržať niekoľko rokov. Hranice teraz nie sú také jasné, nie sú tu obrazne povedané dva póly. S touto apatiou, ktorá sa netýka iba vysokoškolákov a študentov, aby sme im nekrivdili, ale celej spoločnosti, treba niečo robiť. Lebo sa môže stať, že o pár rokov budeme niekde, kde sme nechceli byť a budeme veľmi prekvapení, ako sme sa tam dostali a kto nás tam priviedol. Stačí sa poobzerať po niektorých susedných štátoch.

Kam smeruje filozofická fakulta?
Dnes je v úplne inom postavení, ako bola nieže pred 95, ale aj pred 25 rokmi. V minulosti bola z počiatku desaťročia jedinou vzdelávacou inštitúciou v spoločenských a humanitných vedách na Slovensku. Dnes zápasíme v konkurenčnom prostredí slovenských vysokých škôl a ich filozofických fakúlt ako aj českých škôl. Takže musíme sa obracať, aby sme obhájili našu kvalitu, o ktorej si myslíme, že tu je. Fakulta sa nemôže nechať očariť iba svojou 95-ročnou históriou, lebo to v podstate študentov až tak nezaujíma. Budúcim študentom musíme ukázať, že dokážeme byť moderní a flexibilní a reagovať na zmeny pracovného trhu aj spoločenský vývoj, ktorý humanitné a spoločenské vedy reflektujú.

Čo by mali teda pedagógovia, fakulta robiť?
Potrebovali by sme väčšiu flexibilitu, a to sa netýka iba našej fakulty, ale celého systému akreditácie študijných programov, ktorý je veľmi skostnatený. Vytvoriť študijný program trvá príliš dlho na to, aby sme sa mohli tváriť, že reagujeme na potreby trhu. Myslím si však, že úlohou filozofickej fakulty alebo vôbec vysokoškolského vzdelania nie je primárne reagovať iba na potreby trhu. Lebo kým my v tejto chvíli zareagujeme na potreby trhu a o osem rokov vypustíme študentov ako reakciu na aktuálne potreby pracovného trhu, tak ten už bude dávno kdesi inde. Našou úlohou je vychovávať flexibilných ľudí, ktorí vedia myslieť, ktorých to myslenie bude baviť tak ako nás, ktorí vedia formulovať vlastný názor a podložiť ho argumentmi, dokážu sa kriticky konfrontovať s inými názormi, nájsť si informácie a potom ich tvorivo využiť v praxi.

Keď sa pozriete na svet na stránkach denníkov, tak vidíte, že sa ho nepodarí posunúť, nehovorím už, že dať do poriadku, iba s prírodovedcami, lekármi a technickými vedami.

Takže my tak úplne reagovať na potreby praxe, to je také trochu prázdne heslo ministerstva školstva, nechceme a ani nebudeme. Fakulta nie je stredné odborné učilište, ktoré má svoje úlohy a tie rešpektujem. Vysoká škola nie je iba nejakou prípravkou na konkrétne povolanie. Tak nás chceli vidieť v 50. rokoch za komunizmu. Teda, že vychovávame kádre alebo učiteľov či iných odborníkov na konkrétne pozície. Mali sme minulý týždeň stretnutie s absolventmi, a prišli tam aj absolventi učiteľstva či prekladateľstva, ktorí sa uplatnili v praxi na úplne iných pozíciách a teda z hľadiska logiky ministerstva sme zlyhali, lebo sa nezamestnali tam, kde sa to podľa ich diplomu očakávalo. My si však myslíme, že sme nezlyhali, ale svedčí to o tom, že s týmto vzdelaním sa dá dôstojne, kompetentne a úspešne uplatniť aj v iných sférach života.

Ako pritiahnuť študentov?
O tom sme veľa hovorili aj počas týchto dní, ale aj predtým. Posledné dva tri roky nám klesá počet študentov asi o desať percent. Stále je to okolo 700 študentov každý rok, čo je veľmi dobrý výsledok. Súvisí to jednak s tým, že podľa demografov bude počet maturantov ešte najbližšie tri-štyri roky klesať. Okrem toho veľa študentov odchádza z racionálnych aj iracionálnych dôvodov na univerzity do Čiech a tie nám pravdaže odčerpávajú potenciálnych študentov. Ale s tým musíme žiť a rozmýšľať nad tým, ako sa zviditeľniť a ako zviditeľniť svoju prácu.

Ako teda?
Napríklad aj našou webovou stránkou. Urobili sme si prieskum medzi prvákmi, kde hľadali informácie o možnostiach štúdia. Vyplynulo z neho, že primárne na webe. Druhý zdroj sú rodičia, spolužiaci či kamaráti. To nemáme priamo ako ovplyvniť. Na webe a sociálnych sieťach sa však usilujeme v rámci našich finančných a personálnych možností byť prítomní a viditeľní.

Prečo študovať na Filozofickej fakulte UK?
Ak mladých ľudí zaujíma spoločnosť, slovenská alebo cudzie kultúry a chcú získať komplexnejší obraz o svete neredukovaný iba na svet prírody alebo svet neživého materiálu, tak filozofická fakulta so svojimi 80 študijnými programami dáva možnosť získať vzdelanie, s ktorým sa uplatnia v praxi. Pravdaže, ak bude študent motivovaný a bude to brať ako príležitosť vstrebať do seba čo najviac poznatkov. Nie sme výrobná linka a tak nie každý, kto skončí vysokú školu, je bezchybné auto, ktoré prešlo všetkými výstupnými kontrolami na sto percent. Je to vec pedagógov, ktorí sa musia do učenia vložiť a to väčšina z nás robí a na druhej strane aj študentov, aby sa na strane recipienta usilovali otázkami a svojím záujmom posunúť ďalej aj nás pedagógov, aby sme hľadali odpovede na otázky, ktoré nám možno nikdy nezišli na um, ale sú dôležité.

Neznížili sa nároky na prijímanie študentov?
Podľa môjho názoru nie, neprijímame každého záujemcu, musia prejsť prijímacím konaním a samozrejme, že je časť mladých ľudí, ktorí nie sú prijatí, lebo ho nezvládli dostatočne. Sú študijné programy, na ktoré sa hlási niekoľkonásobne viac študentov, ako ich môžeme prijať. Zároveň si však myslím, že model, v ktorom by šancu dostal každý a v priebehu prvých dvoch semestrov by sa ukázalo, či na to má, by bol spravodlivejší ako prijímacie skúšky, kde za hodinu či dve máte ukázať, čo je vo vás a môže sa to skončiť zle, napríklad kvôli stresu. Priestorové a personálne možnosti fakulty nám to však ešte dlho nebudú umožňovať.

Martin Slobodník (1970)

Vyštudoval sinológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Venuje sa dejinám čínsko-tibetských vzťahov a náboženskej politike v Číne. Je autorom dvoch vedeckých monografií a dvoch odborných publikácií. Doma i v zahraničí publikoval niekoľko desiatok štúdií. Prekladá z čínštiny a tibetčiny. Na poste prodekana pre rozvoj fakulty a informačné technológie je od 1. júna 2013. V roku 2016 sa stal profesorom v odbore orientálne jazyky a kultúry.

© Autorské práva vyhradené

390 debata chyba
Viac na túto tému: #humanitné vedy #Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy