Tak Zimenová, ako aj vedenie strany, za ktorú ako nezávislá odborníčka kandidovala v marcových voľbách, sa zatiaľ jasne nevyslovili. „Nemienim zatiaľ nič konkretizovať, ešte ma ani nikto z Národnej rady neoslovil, prípadný sľub by som zložila až koncom novembra, takže potom sa vyjadrím,“ povedala Pravde Zimenová.
Podľa zverejnených informácií mala v stredu diskutovať o svojej účasti v parlamente s Procházkovým nástupcom na čele Siete Romanom Brecelym. Pre Pravdu však uviedla, že žiadna taká schôdzka nebola a o tom, že byť mala, nič nevie. „Momentálne nie som v Bratislave,“ zdôraznila.
„Môžem povedať len toľko, že medzi oboma menovanými prebieha komunikácia,“ uviedla hovorkyňa Siete Karmen Németová. Dodala, že Zimenová má ako prvá náhradníčka zákonné právo nastúpiť do parlamentu.
„No takisto je naším záujmom, aby nový poslanec podporoval naše priority. Hoci Sieť už nie je koaličnou stranou, spolupracovali sme pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, a to je pre nás stále záväzné,“ dodala. Pripomenula, že Zimenová už krátko po voľbách odmietla podporu vládnej koalícii so Sieťou.
Procházka sa už k situácii nevyjadruje, ohlásil odchod z politiky, podľa Németovej je v súčasnosti na dovolenke v zahraničí. Ašpiruje na miesto sudcu Všeobecného súdu v Luxemburgu, ktorý je prvou inštanciou Súdneho dvora Európskej únie. „Vypočutiu by sa mal podrobiť až niekedy koncom novembra,“ priblížila hovorkyňa.
Bilčík, prípadný druhý Procházkov náhradník, nechce zatiaľ odpovedať, či by podporil politiku Siete. „Podľa pravidiel je náhradníčkou pani Zimenová. Po voľbách som uznal, že som v politike neuspel a ďalej sa venujem odbornej práci,“ skonštatoval Bilčík, ktorý naďalej pôsobí v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Pripustil však, že ak by jeho vstup do snemovne bol reálny, vyjadril by sa ihneď a zreteľne.
Zimenová nikdy nebola členkou Siete. Pôsobila v strane ako nezávislý expert a v parlamentných voľbách kandidovala za Sieť ako odborníčka na školstvo. Do snemovne nepostúpila, z volebnej kandidátky Siete skončila prvá pod čiarou.
Keď už niekoľko dní po voľbách Sieť naznačila možnosť vstupu do vládnej koalície so Smerom, SNS a Mostom – Híd, traja z jej pôvodne desiatich poslancov – Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík – oznámili, že ak sa tak stane, zo strany vystúpia.
Svoj sľub dodržali, no mandátov získaných pre Sieť sa nevzdali. Zostali v parlamente a vystupujú v ňom ako nezaradení poslanci. Už od začiatku sa preto vládna koalícia neopierala o 84, ale len 81 mandátov.
Hrozilo pritom, že ak niektorý z ďalších Procházkových poslancov nastúpi do exekutívy, prípadne do inej inštitúcie ako nominant Siete, do Národnej rady za neho nastúpia náhradníci. Práve Zimenová, ako prvá z nich, sa vtedy vyjadrila, že by v takom prípade koalíciu svojím hlasom nepodporila.
Dodala len, že ako nezávislá poslankyňa bude pripravená podporiť akýkoľvek dobrý zákon z oblasti školstva. Neskôr sa stala externou poradkyňou ministra školstva Petra Plavčana, nominanta národniarov.
„Strana, hoci navonok funguje, je už fakticky mŕtva. Zimenová sama nevie, čo si má vybrať a ako si má predstaviť vlastnú politickú budúcnosť. Bolo by naozaj bizarné, keby bola zároveň poradkyňou ministra (za SNS), poslankyňou za Sieť, ale aj poslankyňou, ktorá politiku Siete nepodporuje,“ hovorí politológ Tomáš Koziak.
Vari jediná vec, ktorá ešte Sieť drží pri živote, sú jej dlhy. Za voľby má nárok na príspevok 3,64 milióna eur, v prípade zániku alebo skráteného volebného obdobia však menej. Šéf strany Brecely v splácaní nevidí problém.
„Finančnú situáciu strany sa mi od zvolenia za predsedu podarilo stabilizovať. Príjmy strany postačujú v plnom rozsahu na jej základnú prevádzku aj splatenie úveru vo Fio banke. Sieť doteraz tejto banke uhradila 1,2 milióna eur a so splatením úveru sa ráta v roku 2020,“ povedal.
Všetky zákonom stanovené údaje podľa Brecelyho sú a aj naďalej budú zverejňované spôsobom a v rozsahu, v akom stanovuje zákon. „Tému financovania považujem týmto za uzavretú,“ dodal. Zdôraznil pritom, že Sieť neplánuje spojenie so žiadnou inou stranou.
Najmä pre politické lavírovanie predsedu Procházku sa Sieť, napriek počiatočným vysokým preferenciám, do parlamentu prebojovala len tesne. A od volieb padla hlboko pod parlamentné dno. Po prvom „trhaní“ strany v marci prišla v júni ďalšia etapa jej rozkladu, keď piati zo siedmich zostávajúcich poslancov – Andrej Hrnčiar, Eduard Adamčík, Martin Fedor, Katarína Cséfalvayová a Igor Janckulík – vyslovili šéfovi Procházkovi nedôveru.
Po sneme, kde Procházku vo funkcii nahradil vtedajší minister dopravy Brecely, stranu skutočne opustili. Poslankyňa Alena Bašistová spolu s Procházkom potom zostali dvoma poslednými poslancami Siete. „Rebelanti“ sa však začlenili do poslaneckého klubu Mostu – Híd a ďalej podporujú koalíciu.
Pôvodná vládna štvorkoalícia sa teda zmenila na trojkoalíciu s celkovo 79 poslancami, ale spolu s hlasmi Procházku a Bašistovej sa parlamentné počty nezmenili a vláde zostala v parlamente pohodlná väčšina 81 hlasov.
Procházka minulý týždeň oznámil, že k 31. októbru sa vzdáva mandátu poslanca a vráti sa k právnej praxi bez ohľadu na to, ako pre neho dopadne výberové vypočutie na pôde Súdneho dvora.
Pôžičky Siete
- Úver vo výške 800-tisíc eur poskytla Fio banka Sieti na základe zmluvy o úvere z 29. augusta 2014. Vtedajší predseda strany Radoslav Procházka vyhlásil, že za pôžičku ručí svojimi pozemkami.
- Podľa dodatku z 21. júla 2015 bola pôvodná zmluva navýšená o milión eur, ďalší dodatok z 26. novembra 2016 zvýšil pôžičku o ďalší milión. Spolu si tak Sieť od banky požičala 2,8 milióna eur.
- V zmluve s bankou, ktorú Sieť zverejnila v januári tohto roka, sú ako ručitelia uvedení iba strana a jej dnes už bývalý predseda Radoslav Procházka. Zmluva hovorí hlavne o ručení Siete budúcimi príjmami, teda príspevkami zo štátneho rozpočtu.
- Úver je splatný najneskôr do 6 rokov od uzavretia zmluvy, teda do 29. augusta 2020.
- Strana sa s bankou dohodla na splátkach na celé volebné obdobie. Na rok 2016 bola dohodnutá splátka v sume 1,2 mil. eur, ktorá je už podľa Siete splatená.
- Podľa záverečnej správy Siete na volebnú kampaň, financovanú tiež z úveru, minula strana presne 2 157 020,23 eura.