Fico a Kiska sa rozchádzajú v názore na súčasný obraz visegrádskej štvorky, utečencov z moslimských krajín, odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka z funkcie, vyšetrovanie kauzy Bašternák, prijatie tibetského duchovného vodcu dalajlámu. Kiska pred pár dňami v týždenníku Trend kritizoval Fica, že svojimi výrokmi stojí za neúspechom ministra zahraničia Miroslava Lajčáka v zápase o post šéfa OSN. Ďalšia kritika smerovala na Fica za jeho výroky v súvislosti s konfliktom na Ukrajine či o tom, že Britániu bude odchod z EÚ bolieť. Napokon aj z odchodu šéfa vyšetrovacieho tímu Gorila Mareka Gajdoša do civilu sa vyvinul politický konflikt koalície a opozície, do ktorého vstúpil Kiska. Práve v súvislosti s aktivitami Kisku sa špekuluje o vzniku novej politickej strany, za ktorou by stál.
Prezident si vyšetrovateľa Gajdoša zavolal a pýtal sa ho na dôvody, prečo opúšťa rady polície. Bezpečnostný analytik Milan Žitný v súvislosti s prijatím Gajdoša u Kisku povedal, že prezident vedie „vojnu s vládou". „Prezident týmto dáva najavo, že zastupuje len časť spoločnosti, a nie celú, ako vyhlasoval na začiatku. Vnímam to teda ako otvorenú vojnu z jeho strany, nie z jeho hlavy, pretože on by sa na také niečo intelektuálne nezmohol. Vidím tam ruky niektorých jeho poradcov, ktorí si cez neho takto vybavujú účty so súčasnou vládou,“ uviedol Žitný.
Premiér vo štvrtok vyhlásil, že krajina potrebuje spoluprácu a komunikáciu najvyšších ústavných činiteľov. „Konflikt, do ktorého sa ma pokúšajú zatiahnuť, absolútne odmietam,“ povedal premiér v reakcii na Kiskove aktivity.
Čo sa týka jeho postojov, nič na nich napriek Kiskovým výhradám nezmení. Zopakoval, že je principiálne proti vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku, proti povinným kvótam. V prípade konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou majú podľa Fica obidve strany zodpovednosť, ktorá vyplýva z minských dohôd. „Odmietam sa pozerať na tento proces jednofarebne, ako to možno robia iní,“ poznamenal. Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, Fico bude do poslednej chvíle bojovať o to, aby 80-tisíc Slovákov, ktorí tam žijú a pracujú, neboli obeťami pokusu urobiť z nich občanov druhej kategórie. „Nemám dôvod ani pod akoukoľvek kritikou čokoľvek na týchto postojoch meniť,“ zhrnul Fico odpoveď v reakcii na prezidentove výroky.
Podľa politológa Michala Horského si verejnosť zvykla, že Kiska a Fico sa usilujú o zmier, ale svoje politické postoje v poslednom období výrazným spôsobom vyhrotili. „Prezident zaútočil, hoci profil jeho politických aktivít je dlhodobo zmierlivý, zameraný nie na riešenie dennej agendy, ale na globálne problémy s perspektívou jeho kandidatúry v ďalších prezidentských voľbách. Premiér zase stavil na nekompromisnú obhajobu politiky vlastnej strany a vlády,“ zhodnotil Horský. Podľa neho poukazovanie na nedoriešené kauzy Gorila a Bašternák je opakovaním agendy opozičných strán, hlavne Igora Matoviča. „Verejnosť si musí vytvoriť vlastnú mienku o tomto spore,“ dodal politológ.
Kauza Gorila
Pokiaľ ide o štvrtkovú schôdzku vyšetrovateľa Gajdoša s prezidentom, odchádzajúci šéf vyšetrovacieho tímu Gorila uviedol, že množstvo vecí sa v tejto kauze potvrdzuje, ale sú aj také, ktoré sa nepotvrdili. „Vzhľadom na tie okolnosti, o akú trestnú činnosť ide, že je to tzv. historická korupcia, dokazovanie je strašne komplikované, povedal by som, že prakticky nemožné niektoré veci dokázať. Korupcia sa úspešne vyšetruje vtedy, keď je dokumentovaná online, keď sa pácha,“ skonštatoval Gajdoš.
Kauza Gorila prepukla na prelome rokov 2011 a 2012, tesne pred parlamentnými voľbami, ktoré výrazne ovplyvnila. Pravica v nich prepadla a Smer vytvoril jednofarebnú vládu. Spis, ktorý sa vyšetruje už päť rokov, opisuje korupciu na najvyšších miestach, ovplyvňovanie politiky a privatizácie za druhej Dzurindovej vlády. Jedným z hlavných aktérov je finančná skupina Penta, ktorá pravdivosť udalostí opisovaných v Gorile poprela.
Premiér Fico opakovane dostáva otázky, či bol v odpočúvanom byte z Gorily na Vazovovej ulici v Bratislave. Podľa Gajdoša by mal byť Fico určite vypočutý políciou. Premiér zareagoval, že je pripravený kedykoľvek vypovedať, pretože mu veľmi záleží na vyšetrení Gorily. „Gorila to je privatizácia, provízie a kupovanie poslancov za druhej vlády Mikuláša Dzurindu," podotkol premiér. Je aj za zverejnenie vyšetrovacieho spisu, ak sa orgány činné v trestnom konaní rozhodnú pre takýto krok.
Rezort vnútra bez komentára
Prezident si chce po Gajdošovi na budúci týždeň vypočuť aj policajného prezidenta Tibora Gašpara a potom sa vyjadrí k vyšetrovaniu kauzy Gorila. Je prekvapujúce, že nebolo jasné, či si vypočuje aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý vyšetrovanie dozoruje. Podľa prezidentovho hovorcu nie je vylúčené, že tak urobí v budúcnosti.
Ministerstvo vnútra nechcelo komentovať schôdzku Gajdoša s Kiskom. „Toto stretnutie vnímame ako súkromnú iniciatívu prezidenta, ku ktorej nevidíme dôvod sa vyjadrovať,“ uviedol tlačový odbor rezortu vnútra.
Podľa analytika Žitného je neštandardné, aby si prezident volal vyšetrovateľa, keď dozor na celým prípadom Gorila má dozorový prokurátor. „Ak sa päť rokov nedarí dokázať konkrétna trestná činnosť, tak ten prípad mal byť dávno odložený, pokiaľ sa neobjavia nejaké nové skutočnosti, a tie sa tam zjavne neobjavili. Vidieť však, že aj špeciálny prokurátor má z toho prípadu strach a vníma ho ako silno spolitizovaný. Keby nebol pod politickým tlakom, už by ho dávno odložil,“ myslí si Žitný.
Gajdoš pred časom naznačil, že sa mu kládli prekážky vo vyšetrovaní Gorily. V tejto súvislosti sa hovorí o jeho zlých vzťahoch s prokurátorom Kováčikom. Policajný prezident Gašpar podal trestné oznámenie, aby sa preverilo, či niekto vplýval na vyšetrovanie.