Ministerstvo pod vedením Gabriely Matečnej (nominantka SNS) odobrilo hromadný lov aj napriek nesúhlasu jej kolegu za životné prostredie Lászlóa Sólymosa (Most – Híd). Z jeho dielne vyšiel v máji dokument tzv. plán starostlivosti o vlka dravého, s ktorým pôvodne súhlasilo aj pôdohospodárstvo. „V pláne sa uvádza aj to, že spoločné poľovačky na vlka sa môžu povoliť iba v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, ako sú napríklad nákaza besnoty, situácie ohrozujúce ľudské zdravie, či vtedy, ak vlky napáchajú mimoriadne škody na domácich hospodárskych zvieratách,“ vysvetlil expert na lesnú zver Slavomír Finďo z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
„Podľa nás situácia v regióne Poľany nenapĺňa podmienky stanovené v Programe starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, kde sa hovorí aj o dôvodoch na povolenie spoločných poľovačiek,“ reagovala hovorkyňa zeleného rezortu Petra Stano Maťašovská. Proti rozhodnutiu o love dali námietku, aké ďalšie kroky podniknú, Maťašovská nekonkretizovala.
Spoločné poľovačky ministerstvo pôdohospodárstva odôvodňuje prípadmi z leta, keď vlky usmrtili viac silných chovných jeleňov tesne pred rujou. „Za júl a august však došlo k viacerým prípadom strhnutia silných jeleňov, ktoré chránia stádo, vlkmi, čo je netypické a poukazuje na výskyt veľkých vlčích svoriek. Vlci do prírody Poľany nesporne patria, no vzhľadom na ostatné zvieratá je potrebné ich počty regulovať. Ako vlk, tak aj jeleň má právo na ochranu,“ tvrdí hovorca rezortu pôdohospodárstva Vladimír Machalík. Dodal, že tým neporušili žiadne pravidlá ani normy. Kvóty na odstrel vlkov boli podľa Machalíka pre sezónu znížené o pätinu a pri spoločných poľovačkách, na ktorých sa môže zúčastniť najviac tridsať strelcov, je povolený odstrel najviac dvoch kusov.
Podľa náčelníka lesoochranárskeho združenia VLK Juraja Lukáča hromadný lov ohrozí populáciu vlka dravého. Pripomenul, že sa povoľuje iba vo výnimočnom prípade, a ten nenastal. „Došlo k nesúladu právnej úpravy a praxe v oblasti ochrany prírody a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktoré sa týkajú aj ochrany vlkov na Slovensku,“ zdôraznil Lukáč, ktorý požiadal Európsku komisiu, aby začala konanie voči Slovensku. Ak komisia podnet uzná, môže u nás úplne zakázať lov vlkov alebo stopnúť toky s dotáciami napríklad do rozvoja vidieka.
Dôvod na hromadné poľovačky nevidí ani spoluautor dokumentu o Vlčích horách Erik Baláž. „Ak sa vystrieľa vlčia svorka alebo časť z nej, môže to mať za následok, že už nedokáže tak efektívne loviť vo svojom prirodzenom prostredí a viac sa sústredí na lov domácich hospodárskych zvierat,“ povedal Baláž.
Informácie, koľko vlkov žije na Slovensku, sa líšia. Kým poľovníci hovoria až o počte 1 200 vlkov, ochranári asi o tristo jedincoch. Poľovník Miroslav Oberhauser zo Slovenského poľovníckeho zväzu v Nitre si však myslí, že u nás určite žije viac ako tristo vlkov, a podľa neho majú vysoko neprimeranú ochranu. „Limitovaný odstrel vlkov na Poľane populácii vlkov neuškodí, aj vlci musia byť v primeranom počte. V súčasnosti ohrozujú jeleniu zver. O ich premnoženosti svedčí prípad, keď ešte vlani chlapi ťahali drevo po zvážnici v lese a videli tam stopy jedenástich vlkov zo svorky,“ zdôraznil Oberhauser.
Na odstrel vlka má Slovensko výnimku
Ešte niekoľko rokov dozadu sa na Slovensku mohli strieľať vlky nekontrolovane. Potom sa zjednotila poľovnícka a ochranárska legislatíva, zaviedla sa celoročná ochrana vlka na značnom území Slovenska. Zároveň bol zavedený zákaz lovu na spoločných poľovačkách a vlk dostal spoločenskú hodnotu vyjadrenú sumou 2-tisíc eur. Kým v okolitých krajinách je odstrel vlka zakázaný, Slovensko má od Európskej únie výnimku. Na rozdiel od minulosti však už len v limitovaných množstvách. Podľa schválených kvót bol v sezóne 2011/2012 povolený odstrel 120 kusov, rok nato 130. V sezóne 2013/2014 sa u nás mohlo odstreliť 80 jedincov vlka a v nasledujúcich dvoch po 90. Pre aktuálnu sezónu, ktorá sa začala 1. novembra a potrvá do 15. januára 2017, sa kvóty ešte znížili, bol povolený odstrel 70 zvierat.
Hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek argumentuje, že populácia jeleňov je na Poľane ohrozená vlkmi. Každý rok strhnú 100 až 120 kusov jelenej zveri. „Početnosť vlkov na Poľane za ostatných dvadsať rokov výrazne vzrástla. Kým podľa sčítania týchto šeliem z rokov 1999 až 2007 žilo na tomto území päť až jedenásť vlkov, v súčasnosti sa ich počet odhaduje na pätnásť až dvadsať,“ bráni poľovačky hovorca lesov.
Ochranári však upozorňujú na iné čísla. Škoda na hospodárskych zvieratách, ktoré vlci ulovia, sa znížila zo 110 375 eur v roku 2014 na 75 990 eur v roku 2015. Spoločné poľovačky sa nekonali už tri roky a údaje o klesajúcich škodách sú svedectvom, že to pomohlo.
Baláž poukazuje, že hromadný lov môže byť problémom nielen kvôli vlkom, ale aj medveďom. „Na Poľane žije dosť veľa medveďov, ktoré môže streľba vyhnať z brlohov a potom nebudú vedieť zazimovať. Takéto vyrušenie môže spôsobiť aj to, že medveď zaútoči na poľovníka,“ varuje Baláž.
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody Milan Boroš vidí iný problém takejto poľovačky. „Skôr ide o vysoké riziko odstrelu alfa jedincov vo svorke, v ktorej sa potom zvyšok svorky, teda mladé jedince môžu začať správať neprirodzene a bez preberania skúseností od vodiaceho páru môžu začať z hladu loviť výhradne hospodárske zvieratá a tomu učiť aj svoje potomstvo,“ mieni Boroš.
Slavomír Finďo z Národného lesníckeho centra poukazuje, že ak sa podľa neho v Programe starostlivosti o vlka schválilo, že spoločné poľovačky budú podporené len vo výnimočných prípadoch, tak sa to aspoň dve či tri sezóny malo dodržať. Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva však na podnet lesníkov hromadný lov povolili už v tejto sezóne, čím došlo k okamžitej výnimke. „Považujem to za precedens a za narušenie vzájomnej dohody. Všetko, na čom sme sa uzniesli, zrazu neplatí. Dohoda o neorganizovaní spoločných poľovačiek tak padla krátko po jej schválení,“ dodal Finďo. Expert si myslí, že lesníci si chcú vykompenzovať straty, ktoré utrpeli po útokoch vlkov. Takýto lov je spoplatnený, lebo pre strelcov je oveľa viac atraktívny.