Regionálne letiská: Jedno krachuje, inému sa darí

, 07.11.2016 15:00

Osud piešťanského letiska visí na vlásku, to popradské zase rastie vďaka cestovnému ruchu a otváraniu nových zahraničných trhov. Ako jediné z regionálnych letísk ponúka pravidelnú linku. Aj ďalšie by ju privítali, otázkou je nájsť vhodného partnera a tiež jej dlhodobá udržateľnosť.

Letisko Poprad-Tatry prepravilo vlani najviac...
Letisko Poprad-Tatry prepravilo vlani najviac cestujúcich za posledných 15 rokov. Autor: REGIÓN TATRY.SK

K malým letiskám sa radia letisko Piešťany, Sliač, Žilina a Poprad-Tatry. Ministerstvo dopravy podotýka, že každé má svoju špecifickú situáciu. Ich sieť má podľa ministerstva svoje opodstatnenie aj potenciál. „Môžu výraznou mierou prispieť k rozvoju cestovného ruchu, priniesť viac turistov a podporiť celkovú ekonomiku toho-ktorého regiónu,“ tvrdí rezort. Či sa bude snažiť udržať to piešťanské, už nekonkretizoval.

Spomedzi štyroch letísk sa vlani najmenej darilo práve Piešťanom. Výkonný riaditeľ akciovky Letisko Piešťany František Varga priznal, že zatiaľ sa im nepodarilo vytvoriť také podmienky, aké ponúkajú iné letiská, ako je napríklad Bratislava, Košice alebo Sliač.

Predseda dozornej rady spoločnosti Remo Cicutto tvrdí, že mesačné straty spoločnosti sa šplhajú do výšky 30-tisíc eur. Zamestnancom meškajú výplaty a niekoľko mesiacov vraj nedostali stravné lístky. Existencia firmy teraz závisí od dohody troch akcionárov – Trnavského samosprávneho kraja, mesta Piešťany a ministerstva dopravy.

„V súčasnosti je predčasné hovoriť o tom, čo bude. Ostatní akcionári sa musia rozhodnúť, či pomôžu letisku tak, ako mu razantne pomohol kraj. Musia si povedať, nakoľko im záleží na tom, aby letisko ďalej fungovalo,“ reagoval vedúci oddelenia medzinárodných vzťahov, protokolu a komunikácie Juraj Štaffa za kraj, ktorý je väčšinovým akcionárom. O návrhu na ukončenie leteckej prevádzky a likvidácii spoločnosti bude debatovať valné zhromaždenie koncom novembra.

Spoločnosť Anius sa už štvrtý rok stará o servis pre lietadlá po ich pristátí na piešťanskom letisku. Jej riaditeľ Michal Toma si nemyslí, že spoločnosť musí byť v takých stratách a že je nutné, aby zanikla. Najväčší problém vidí v zlých rozhodnutiach manažmentu. „Už druhý rok sme museli v letnej sezóne odmietať chartrové lety z dôvodu konania letných festivalov, pričom letisko sa prenajímalo pod cenu prevádzkových nákladov,“ uvádza Toma jeden z príkladov. Hoci festivaly zaberú predĺžený víkend, letisko je pre ne zatvorené oveľa dlhšie.

Podľa Tomu bolo v tejto letnej sezóne vyblokovaných asi päť týždňov. „Ak niekto hovorí, že cestovné kancelárie nemajú záujem o letisko, tak ho mať ani nemôžu, keďže je počas ich hlavnej sezóny zatvorené.“ Toma vyčíslil, že jeden chartrový let do týždňa by za päť týždňov priniesol letisku zhruba 18-tisíc eur. Letisko podľa neho žilo najmä vďaka biznisletom, ktoré prepravovali manažmenty firiem sídliacich od Piešťan až po Žilinu. Konkurenciu v bratislavskom a vo viedenskom letisku nevidí. „Do Piešťan chodí úplne iná klientela. Sú to napríklad starší ľudia z Nemecka, ktorí sem idú do kúpeľov. Bez priamej linky do Piešťan prídu len ťažko,“ priblížil správanie turistov.

Od januára do októbra tohto roka služby piešťanského letiska využilo 813 cestujúcich. Za celý minulý rok ich bolo 2 030 a v roku 2014 to bolo 1 956 pasažierov.

Úspešný Poprad

Letiskom Poprad-Tatry na východe Slovenska, naopak, prešlo vlani najviac cestujúcich za posledných 15 rokov. Už takmer dva roky tu funguje pravidelná letecká linka do Anglicka. V letnej sezóne sem začali prichádzať Izraelčania. Potenciál vidí Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Vysoké Tatry aj v škandinávskych krajinách.

Na letisko prichádzajú zahraniční turisti, ktorí začali objavovať tatranský región. Ide najmä o Angličanov. Koncom roku 2014 vznikla pravidelná letecká linka do Lutonu, ktorá lietala štyrikrát do týždňa. Nedávno však došlo k zmene. „Aj keď bola celkom slušne vyťažená, prepravca sa rozhodol lietať trikrát,“ priblížila výkonná riaditeľka Regiónu Vysoké Tatry Andrea Žigová.

V tohtoročnej letnej sezóne otvorili spojenie do Tel Avivu. Či bude letecká linka do Izraela pokračovať, je dnes podľa Žigovej predčasné hovoriť. Na zimnú sezónu je naplánované spojenie z lotyšskej Rigy.

Na cielenú marketingovú kampaň na nových zahraničných trhoch využíva organizácia aj časť štátnej dotácie. Podľa Žigovej je dôležité poprepájať všetky aktivity v cestovnom ruchu, počnúc tým, aby sa sem mohol turista pohodlne dostať. „Snažíme sa osloviť aj škandinávske krajiny. Fíni chodia veľmi radi lyžovať, naše hory môžu byť pre nich zaujímavé. Potenciál má aj kongresový turizmus. Ešte stále máme čo ponúknuť britskému trhu, preto by sme radi posilnili britskú klientelu,“ dodáva riaditeľka. Vlaňajší rok bol pre letisko najlepším za dovtedajších 15 rokov. Prepravilo viac ako 85-tisíc cestujúcich. Päť rokov predtým sa ich počty pohybovali medzi 24– až 32-tisíc ročne.

Sliač ťahajú chartrové lety

Pravidelná linka chýba letisku Žilina, ktoré sa nachádza v Dolnom Hričove, asi desať kilometrov od Žiliny. Akcionármi sú rezort dopravy a Žilinský samosprávny kraj. Kraj chce činnosť letiska zachovať, zdôrazňuje pritom regionálny rozvoj.

„Je však nevyhnutné predĺžiť pristávaciu dráhu, čo umožní lepšie podmienky na jeho využívanie,“ reagovala hovorkyňa kraja Lenka Záteková. Pravidelná linka naposledy spájala Žilinu s Prahou. Skončila asi pred štyrmi rokmi, dôvodom boli ekonomické dôvody, keďže dopyt klesal.

Letisko má podľa žilinskej radnice momentálne potenciál iba pre športové lietanie. „Všetky civilné linky sú k dispozícii v Bra­tislave, Ostrave a vo Viedni, keďže zo Žiliny je veľmi dobrá dostupnosť na tieto letiská prostredníctvom diaľnice alebo vlakom,“ povedal hovorca radnice Pavol Čorba. O spoluprácu ich akcionári za posledných šesť rokov nežiadali. Vlani využilo služby letiska 888 cestujúcich.

Letisko Sliač, ktorého jediným akcionárom je ministerstvo dopravy, najviac ťahajú sezónne chartrové lety. „Vieme ich vybaviť 200 aj viac,“ povedal predseda predstavenstva Letisko Sliač Roland Schaller. Obľúbené sú destinácie ako Egypt, Turecko, Bulharsko či Grécko. „Najnovšie však musíme prihliadať na bezpečnostnú situáciu v krajinách. Výpadky, ktoré s tým súvisia, sa potom odrážajú na počte cestujúcich i na pohyboch lietadiel,“ podotkol Schaller.

Dopravný uzol na strednom Slovensku využívajú aj podnikatelia, ktorí majú v regióne svoje aktivity. Letisko v súčasnosti pracuje na posilnení nákladnej prepravy. „Podnikateľom chceme poskytnúť také podmienky, aby využívali leteckú dopravu na prepravu svojich tovarov,“ doplnil Schaller. V tomto roku prešlo letiskom do konca septembra takmer 23-tisíc cestujúcich, vlani ich prepravili takmer 35¤700, rok predtým takmer 23 700.

O pravidelnej linke zo Sliača sa hovorí už niekoľko rokov. „Pokusy tu už boli. Nenašli sme však partnera, ktorý by bol ochotný podieľať sa na jej rozlietaní,“ približuje Schaller. Význam regionálnych letísk vidí tiež v napojení na letiská ako Varšava, Praha či Bonn, odkiaľ sa dá pokračovať do ďalších krajín. Bonn by mohol byť zaujímavý aj pre opatrovateľky, ktoré chodia pracovať do Nemecka. „Treba však pozerať na to, či je linka udržateľná na dlhšiu dobu,“ dodal predseda predstavenstva. Zo zahraničia by sem podľa Schallera mohli ľudia prichádzať za kúpeľníctvom.

Je to náročné, tvrdí ministerstvo

Pre letiská je modernizácia či výstavba letiskovej štruktúry podľa ministerstva dopravy náročná. Štát im síce poskytuje dotácie, sú však len akýmsi prilepšením. Nie je na ne žiadny nárok. Rezort pripomína, že pri hľadaní možností, ako zvýšiť vyťaženosť, by mali byť aktívne manažmenty. Úlohou štátu je vytváranie podmienok na to, aby ktorýkoľvek prepravca mohol bez prekážok lietať zo Slovenska a na Slovensko.

Aby menšie letiská fungovali, nestačí sa podľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) len zamerať na trhy, odkiaľ môžu očakávať dobrú vyťaženosť pravidelných liniek prípadne chartrov. Nevyhnutná je spolupráca letiska, samosprávy, organizácií cestovného ruchu a subjektov cestovného ruchu, ktoré majú záujem o takéto letecké spojenia.

„Dobrým príkladom je letisko Poprad-Tatry, kde sa zamerali najmä na lety z Londýna a Pobaltia počas zimnej sezóny. V lete zase prostredníctvom podporných kampaní a cielenou spoluprácou s cestovnými kanceláriami oslovili izraelskú klientelu a nová linka Tel Aviv – Poprad-Tatry priviezla do Tatier a na Liptov množstvo izraelských turistov,“ uzavrela Zuzana Onufer zo SACR.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#piešťanské letisko #letisko #letecká doprava #cestovný ruch
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk