„Niektorí ľudia nemali žiadnu úrodu, hoci o pár metrov ďalej boli stromy obsypané. Bola to zvláštna vlna mrazu, len pás. Vyzeralo to zúfalo, no nakoniec je dosť ovocia, aj keď niektoré je menšie. Ale veď nemusí byť vždy všetkého hojne, vieme sa aj uskromniť,“ vraví Miroslav Kaššovic, ktorý riadi Bošácku pálenicu.
Okrem slivovice tu pálili hruškovicu, v sobotu išli do kotlov jabĺčka. Iba marhuľovice bude málo. V okolí Nového Mesta nad Váhom sa tento rok marhule neurodili, zničil ich mráz.
Bošácka pálenica sa drží dávnej technológie, podľa tradície sú kotly aj potrubia z medi. Pod kotlom kúria výhradne drevom, nad plynofikáciou vôbec neuvažujú. Spracúvajú tu hádam všetky druhy ovocia, oskoruše či maliny. Niektoré zmiešanky kvasov sú originálne a zaujímavé. Sú ľudia, čo zbierajú ovocie od jari do jesene, všetko dávajú do jedného suda a potom vznikajú zmiešaninové destiláty. Vždy je to však lotéria. Výsledok môže byť vynikajúci, no stáva sa aj opak. Pri destilátoch platí, že každý ročník je iný, pretože každý rok má iné klimatické podmienky. Tak ako počasie ovplyvňuje vína, ovplyvňuje aj destiláty.
V tomto regióne kedysi prevažovali slivky. Ľudia pestovali rôzne druhy, klasické bystričky, durandzie či belice. Starosta Bošáce Daniel Juráček pripomína, že v roku 1905 sa z dediny odviezlo 800 ton sliviek. A to si Bošáčania množstvo nechali pre seba, na lekvár, sušenia aj na pálenie. Dnes tu už také obrovské ovocné sady nie sú, ale obec sa snaží ovocinárske tradície zachovať.
„Aj tento rok sme vysádzali nové stromčeky. Na budúci rok by sme chceli vysadiť asi 300 stromov. Máme zámer vytvoriť akýsi spoločný podnik v obci, ktorý by združoval ovocinárov. Tento podnik by mal vlastnú sušiareň aj muštáreň. Každý rok by mali pribúdať nové ovocné stromy, aby ich nebol taký úbytok, ako je teraz,“ vraví starosta.
Pri miestnom zbernom dvore má vyrásť nový ovocný sad. Bude tu viac druhov ovocia, aby sa zachovali staré krajové odrody, ktoré sú odolnejšie proti chorobám. Bošáčania prišli aj so zaujímavým nápadom, ako spojiť dávne tradície s moderným trendom. Vypracovali projekt na cyklistickú dráhu, ktorá by bola umiestnená v strede sadu.
Najhoršou sezónou v novodobej histórii Bošáckej pálenice bol rok 2000. Všetky slivky boli akési nevyzreté, málo mäsité a takmer bez vône. Taký rok sa, našťastie, odvtedy nezopakoval.
Dnes si ľudia dávajú záležať na tom, aké ovocie pridajú do kvasu. Nehádžu doň nedozreté či hnilé ovocie, alebo nebodaj pokazené kompóty. „Vidím, že nastupuje nová generácia, ktorá si váži staré stromy. Hovoria o nich, toto sadil môj otec. Stromy tu zostávajú ako živá spomienka na ľudí, ktorí už nie sú medzi nami. A keď si na Vianoce rodina pripíja nápojom, ktorý je vlastne z tohto stromu, tak je v tom aj takáto spomienka. Je to niečo viac ako prípitok z fľašky, ktorú sme kúpili v supermarkete,“ uzavrel Miroslav Kaššovic.