Foto: BRANISLAV BIBEL, PANORÁMA.SK
Zároveň viacerých prinútili rozmýšľať, čo by v ohrození robili oni. Štatisticky však ešte stále v bytových domoch horí menej ako v rodinných. Byt na treťom poschodí v Dúbravke začal horieť minulý štvrtok asi o desiatej večer a veľmi rýchlo zadymil dom až po ôsme poschodie. Vyžiadal si dve obete, mladá žena zomrela na mieste, udusila sa nebezpečným dymom.
Druhá podľahla ťažkým zraneniam neskôr v nemocnici. Iba o pár dní nato sa podobný scenár zopakoval v inom byte v rovnakej časti mesta. Na konci pracovného týždňa opäť zasahovali hasiči v paneláku v Karlovej Vsi. Posledné dva požiare sa, našťastie, neskončili tragicky.
Podľa hasičov sú požiare v panelákoch rizikové hneď z viacerých dôvodov. Väčšie množstvo bytov znamená aj vyšší počet osôb, ktoré sú v ohrození. Úniková cesta vedúca spravidla schodiskom z vyšších poschodí je dlhšia, niekedy aj zbytočne zatarasená a zároveň v nej vzniká väčší komínový efekt, takže dym stúpa rýchlo nahor.
„Veľké riziko pri požiaroch v bytových domoch vidíme aj v tom, že sa v objekte nachádza veľké množstvo ľudí, ktorí často nevedia, ako konať a vzniká chaos a panika,“ doplnila hovorkyňa hasičského prezídia Zuzana Farkasová.
Či ľudia vedia, kde hľadať únikové cesty a hydranty, a ako je v ich domoch zabezpečená protipožiarna ochrana, bol denník Pravda zisťovať medzi obyvateľmi v bratislavskej Dúbravke. Väčšina oslovených sa spolieha na správcov domu, s ktorými boli spokojní. Našli sa aj takí, ktorí majú opačné skúsenosti.
„Vôbec nie sme poučení. Naozaj neviem, čo by som mala robiť, keby vypukol požiar, jedine to, čo teraz po posledných prípadoch hovorili v médiách, že sa nemá ísť na chodbu a tak ďalej. Mám veľký balkón, tak keby sa niečo dialo, vyšla by som tam. Ale ako, kde a čo je presne v našom paneláku neviem. Občas máme domovú radu, asi raz za rok, ale nepamätám si, že by sme sa o tom bavili,“ konštatovala Dúbravčanka Františka.
Hasiči zdôrazňujú, že najdôležitejšie je v prvom rade ohlásiť požiar na tiesňovú linku s čo najpresnejšími údajmi. Obyvatelia by sa vždy mali riadiť pokynmi hasičov. „V prípade, že následkom požiaru vzniklo silné zadymenie spoločných priestorov, únik z bytu do takýchto priestorov môže mať smrteľné následky. Je preto rozumné neotvárať vchodové dvere, otvoriť okná, poprípade vyjsť na balkón a čakať na ďalšie pokyny hasičov,“ konkretizovala Farkasová.
Podľa odborníka na požiarnu ochranu, pokiaľ vznikne požiar na nižších podlažiach, tak je to najväčšie nebezpečenstvo, pretože vzniká takzvaný komínový efekt a dym rýchlo stúpa smerom hore. Prípadne môže oheň prejsť aj do iných bytov či stavieb.
„Čo sa týka zadymenia a ohrozenia väčšieho počtu osôb, najväčšie nebezpečenstvo z tohto pohľadu je požiar na prízemí. Keby vypukol požiar niekde vo vyšších častiach, zase je tam riziko zaplavenia, pretože voda z hasenia prejde do nižších podlaží, ale to sa týka hlavne škody na majetku. Z hľadiska evakuácie je to lepšie,“ ozrejmil technik požiarnej ochrany Mário Nagy.
Každý bytový dom je v správe spoločenstva vlastníkov alebo správcovskej spoločnosti a minimálne spoločné priestory zo zákona musia byť kontrolované. Najväčšími nedostatkami, ktoré kontroly odhalia, sú podľa Nagya zapratané únikové cesty. Často sa stáva, že sú odkladiskom kvetov alebo starých spotrebičov, čo v prípade požiaru sťažuje evakuáciu a orientáciu ľudí a môže dôjsť k zraneniam.
„Stáva sa, že nájdeme aj zanedbané hydranty, ale to býva aj problém krádeží. Sú tam hadice, všetko je v poriadku, prídete o rok na to isté miesto a hasiace prístroje aj hydranty sú rozkradnuté alebo poškodené. To je tiež predmetom kontroly. Preveria sa požiarnotechnické zariadenia, prípadne hasiace zariadenia, aby spĺňali právne predpisy a normy,“ spresnil Nagy.
Okrem nebezpečenstva požiarov hrozia za nedostatky protipožiarnej ochrany aj pokuty. Štandardne sa po kontrole napíše revízna správa, v ktorej sú spomenuté nedostatky. Správca domu alebo družstvo dostane čas na nápravu. „Ak chyby neodstránia a príde kontrolný orgán, napríklad Štátny požiarny dozor, tak môžu dostať sankciu,“ uzavrel technik.
Riziká a následné príčiny požiarov sú rôzne. Často ide o skraty na elektrických zariadeniach hlavne v starých bytových domoch, kde je ešte stará elektroinštalácia. Zlyhať môže aj ľudský faktor, manipulácia s otvoreným ohňom, fajčenie, sviečky či používanie starých elektrospotrebičov.
Podľa štatistík hasičov za trištvrte roka 2016 vzniklo v rodinných domoch 745 požiarov, pri ktorých 15 osôb zahynulo a 44 sa zranilo. Kým v bytových domoch bolo 364 požiarov, 4 osoby boli pri nich usmrtené a 40 utrpelo zranenia.