Foto: SITA
Prezidentov postoj možno podľa oslovených expertov vnímať aj ako symbolický začiatok volebnej kampane, na ktorej sa hlava štátu tiež chce v nejakej forme zúčastniť. Podľa predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) si „vrabce čvirikajú“, že Kiska by chcel byť z pozície prezidenta lídrom politickej strany.
Prezident Kiska považuje poslancami schválený skrátený čas na prejav, ako aj to, že zákonodarcovia nebudú môcť v rokovacej sále nahrávať, za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. „Obmedzenie rečníckeho času v rozprave predstavuje zásah do práva poslanca na slobodu prejavu a v širšom rámci obmedzuje právo poslanca vyjadrovať svoje názory na parlamentnej pôde,“ uviedol v zdôvodnení. Hlava štátu navyše označila postup predkladateľov novely za neprimeraný politický tlak aktuálnej vládnej väčšiny zameraný na obmedzenie práce opozičnej menšiny.
Podobné argumenty používali aj opoziční poslanci, podľa ktorých im chce koalícia takto zalepiť ústa, aby nepoukazovali na kauzy vládnej koalície.
Politológ: Je prekvapujúce, že prezident zaujal jednoznačný postoj opozície
„Je to voľba pána prezidenta, ako sa rozhodol postupovať pri zdôvodnení,“ zhodnotil výhrady prezidenta ústavný právnik Eduard Bárány. „Pokiaľ to mieni celé odmietnuť, tak je to na ňom, ako to podá. Či je to rozumné, to už je druhá vec,“ skonštatoval právnik. To, že prezident použil rovnaké argumenty ako opozícia, podľa Báránya zodpovedá jeho politickému zameraniu. „To je podstata problému, že z pána prezidenta sa stáva pomaly najvýznamnejší opozičný politik,“ doplnil s tým, že nevie odhadnúť, či svoju opozičnú politiku mieni prezident presadzovať v budúcnosti založením vlastnej strany, alebo z funkcie prezidenta.
Novela rokovacieho poriadku podľa Báránya nezavádza nič alebo takmer nič, čo by bolo nejakým slovenským špecifikom, ktoré nemá precedens v zahraničí. Išlo o spôsoby, ktoré fungujú už v iných parlamentoch. Bárány si myslí, že zavedením nového poriadku sa podstatne zvýši výkonnosť parlamentu. Je však otázne, či toto Kiskovi vyhovuje. „Zvýši sa vážnosť parlamentu, čiže inej politickej inštitúcie (ako je inštitút prezidenta), a to môže byť pre neho konkurujúce,“ zhodnotil.
Aj podľa osloveného politológa je prekvapujúce, že prezident zaujal taký jednoznačný postoj opozície. „Predovšetkým preto, lebo od svojho zvolenia do funkcie prezidenta sa usiloval byť nadstranícky,“ povedal pre Pravdu Michal Horský. Zamietnutie novely týmto spôsobom sa podľa neho môže považovať za akýsi symbolický začiatok volebnej kampane.
Ku Kiskovmu postoju sa v nedeľu v relácii TA3 vyjadril i predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). „Ak pán prezident vrátil zákon z dôvodu toho, že chcel politicky zareagovať, a teda dať za pravdu opozícii, a teda začal robiť politiku, a možno sa časom dostaneme k tomu, čo už si vrabce čvirikajú, že z pozície prezidenta by chcel byť lídrom politickej strany, tak ten mechanizmus bol spustený,“ povedal.
Na otázky o založení strany reaguje prezident vyhýbavo
Horský si nemyslí, že by Kiska vstúpil do politiky priamo ako bezprostredný účastník s tým, že by si založil vlastnú politickú stranu. Takýto variant podľa neho nie je pre Kisku výhodný. „Je však viac ako pravdepodobné, že sa pripravuje na podporu niektorých opozičných strán v budúcej volebnej kampani,“ dodal. Nasvedčujú to aj Kiskove výroky spred dvoch rokov. Vtedy zvažoval, či si založí politickú stranu, alebo pôjde individuálnou cestou. Politológ Horský mieni, že v Kiskovom prípade politická strana rovná sa príťaž.
Na otázku denníka Pravda, či prezident Kiska plánuje založiť politickú stranu a vstúpiť aktívne do politiky, prezidentov hovorca Roman Krpelan poslal linky na dve internetové stránky médií. Kiska tam na podobné otázky reaguje vyhýbavo. Tvrdí, že ako prezident má za sebou ešte ani nie polovicu svojho funkčného obdobia a jeho hlavnou úlohou je nesklamať dôveru ľudí. „Čo bude potom, neviem. Budem sa musieť v prvom rade rozhodnúť, či budem znova kandidovať za prezidenta,“ odpovedal Kiska médiám.
Prezidentov postoj k novele rokovacieho poriadku vníma Danko aj ako trest za to, že parlament Kisku opakovane vyzýva vymenovať ústavných sudcov. „Nerešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré hovoria, že prezident je povinný vymenovať ústavných sudcov z ľudí, ktorí sú mu daní, že ich nemôže odôvodňovať a nanovo skúšať,“ zdôraznil.
Novelu rokovacieho poriadku pripravila skupina poslancov vládnej koalície na čele s Dankom. Cieľom je podľa predkladateľov zabezpečenie ochrany efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí. Schválený zákon okrem stanovenia maximálneho času prejavu poslanca v rozprave pléna napríklad zakazuje používanie zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových pomôcok v rozprave či prinášať jedlo do rokovacej sály.
Hovorkyňa Národnej rady Zuzana Čižmáriková uviedla, že rozhodnutie prezidenta rešpektujú. „Predseda parlamentu rešpektuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky a návrh na zmenu rokovacieho poriadku pôjde na najbližšej schôdzi v štandardnom procese,“ povedala. Znamená to, že návrh sa vráti poslancom na opätovné prerokovanie.
Poslanci za návrh hlasovali na októbrovej schôdzi, podporilo ho 79 poslancov. Na to, aby bol zákon parlamentom schválený po vrátení prezidentom, je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov, to znamená 76 hlasov.