Bude menej vysokých škôl? Ministerstvo chce najprv viac študentov

Predovšetkým však chce cez dotácie na bývanie v súkromí alebo podporu materských škôl pre študujúce rodiny na školy pritiahnuť viac mladých ľudí. Vysoké školy pritom upozorňujú, že ani takéto opatrenia ľudí neprilákajú. Samy volajú po redukcii počtu vzdelávacích inštitúcií.

Vo vízii vysokého školstva rozpracovanej na 16 stranách si rezort určil štyri priority. Za päť rokov plánuje zabezpečiť dostupné a rôznorodé vysokoškolské vzdelanie s vyššou kvalitou. Rád by zvýšil dôveryhodnosť vysokoškolského prostredia. Lenže konkrétne opatrenia, ako dosiahnuť tieto ciele, nie sú presne stanovené. Jasnejšie má rezort v tom, ako vykompenzovať klesajúci počet vysokoškolákov. Avizuje, že zavedie dotácie pre tých, ktorí nedostali miesto v internáte a bývajú na priváte, podporí tiež vznik materských škôl pre študentské rodiny s deťmi.

Oproti roku 2014 klesol počet vysokoškolákov na Slovensku takmer o 17-tisíc, čo predstavuje 9,6 percenta. Dnes na školách študuje viac ako 162-tisíc mladých ľudí. „Slovensko je krajinou, kde populácia rýchlo starne a zároveň máme veľkú časť populácie, ktorú nechávame mimo vysokoškolského vzdelávania,“ upozorňuje na problém Renáta Králiková z MESA10, centra pre ekonomické a sociálne analýzy.

Vyššie náklady na štúdium niektorým znemožnia prihlásiť sa na vysokú školu alebo môžu prispieť k tomu, že napokon štúdium neskončia. Rezort sa preto rozhodol riešiť bývanie študentov. Finančne chce pomôcť tým, ktorí nedostali z kapacitných dôvodov miesto na internáte. „Takto znášajú celé náklady na ubytovanie sami,“ vysvetľuje ministerstvo. Podľa štatistík Centra vedecko-technických informácií vlani internáty na celom Slovensku odmietli 7-tisíc žiadostí. Štát by mal viac prispieť aj samotným internátom, aby mohli rozširovať kapacitu a rekonštruovať sa. O akú sumu by išlo, ministerstvo zatiaľ nespresnilo.

Privát stojí stovky eur

Martina, ktorá štvrtý rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave, dochádza do školy zo Starej Turej, čo je asi 80 kilometrov. Takmer tri roky žila na priváte. „Je veľa študentov, ktorým peniaze od rodičov ledva vystačia na bývanie. O to, aby pokryli zvyšok nákladov, sa musia postarať sami. Nevidím dôvod, prečo im nepomôcť,“ povedala o chystanej dotácii na bývanie v súkromí. Internát nedostala pre nedostatočný počet lôžok a malú vzdialenosť školy od trvalého bydliska. "Lenže komu by sa chcelo otočiť každý deň asi 160 kilometrov? Preto prišla druhá alternatíva, privátne ubytovanie,“ rozpráva ďalej Martina. S priateľom si našli dvojizbový byt za 330 eur mesačne. Internát by mesačne jedného vyšiel približne na 50 eur. "Rodičia mi prispievali 150 mesačne a všetko išlo na bývanie. Aby som mala na stravu a na ďalšie veci, musela som si nájsť brigádu,“ vysvetľuje vysokoškoláčka. Práca jej však zabrala viac času. „Nestíhala som sa učiť, preto som v prvom a druhom ročníku prenášala jeden predmet do ďalšieho ročníka,“ dodala študentka. Denník Pravda oslovil aj iných študentov z Trnavy a Bratislavy, príspevok na bývanie v súkromní by všetci privítali.

Univerzity by sa podľa predstáv ministerstva mali stať prístupnejšie aj pre iných uchádzačov, ako sú čerství maturanti. „Išlo by o vytváranie podporných služieb ako napríklad materská škola pre deti študentov či možnosť študovať podľa situácie študenta,“ uvádza ministerstvo. Koľko škôlok chce vybudovať a koľko to bude stáť, spresniť nevedelo. „Ide iba o zámery spomínaného materiálu, ku konkrétnostiam je predčasné sa vyjadrovať,“ pripomenul tlačový odbor rezortu. Aktuálne je vízia o vysokom školstve v pripomienkovom konaní.

Zásadný prílev študentov ani po týchto opatreniach vysoké školy neočakávajú. „Už dnes evidujeme vo všeobecnosti prevahu ponuky študijných možností nad dopytom, ktorý, ak nepríde k redukcii počtu vysokých škôl, bude pod vplyvom nepriaznivého demografického vývoja ešte narastať,“ konštatuje Vincent Múcska, prorektor Univerzity Komenského v Bratislave.

Študentská rada vysokých škôl vníma podporu privátov ako signál, že dôjde k dlho očakávanej reforme dotácií na ubytovanie vysokoškolákov. Prioritou je pre ňu rekonštrukcia internátov, ktorá by zvýšila nielen kapacity, ale aj kvalitu ubytovania. „Zriadenie materských škôl pre študentov s deťmi je ako súčasť dostupnosti vzdelávania sympatickým opatrením. Myslíme si však, že súčasné možnosti organizácie štúdia umožňujú prispôsobenie študijných povinností nielen pracovným, ale aj rodičovským povinnostiam,“ konštatoval tajomník pre vzťahy s verejnosťou Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász. Ako dodal, plány ministerstva sú zatiaľ všeobecné, a preto bude rada sledovať ich realizáciu.

Sociologička Sylvia Porubänová považuje sociálny rozmer ministerských plánov s vysokoškolákmi za moderné opatrenie, ktoré „reflektuje realitu“, pretože väčšina mladých ľudí chce bývať samostatne. Škôlky boli súčasťou internátov aj v minulosti, dnes však už rodičovstvo počas vysokej školy nie je až takým rozšíreným javom. „Takže je otázka, či to vzniklo skôr ako istá reminiscencia na minulé časy, keď vo veľkých komplexoch bývali škôlky a manželské internáty a páry vo vyšších ročníkoch celkom bežne spolu bývali a mali deti, alebo či to máme chápať tak, že ide o povzbudenie demografického rastu,“ ozrejmila.

Menej škôl vďaka akreditácii?

Redukciu škôl by mohla v praxi zabezpečiť akreditácia. Ministerstvo chystá zmeny v kritériách, ktoré musia školy splniť. A takisto aj zmeny pri rozdeľovaní štátnych peňazí. „Upravený systém by mal viac zohľadňovať samotné poslanie vysokej školy,“ snaží sa vysvetliť rezort.

Dnes sa pri akreditácii vysokej školy hodnotí dostupnosť učebných materiálov či laboratórií pre jej študentov, kvalifikačná štruktúra vyučujúcich, podmienky prijatia na štúdium či obsahové zameranie odboru. O kvalite však podľa ministerstva viac vypovedá časť podmienok venujúca sa tvorivej činnosti školy. Ide o dôraz na ocenenia, medzinárodné spolupráce, počet citácií v odborných publikáciách či o množstvo a kvalitu vydanej odbornej literatúry.

Odborníci volajú po tom, aby akreditácia bola prísnejšia. „Na základe komplexnej akreditácie by sa malo jednoznačne stanoviť , ktorá vysoká škola je naozaj kvalitná, ktorá je priemerná a ktorú treba zavrieť,“ zdôraznil prorektor Múcska.

So zmenami v hodnotení škôl súhlasí aj Králiková. „Dnes platia rôzne kritéria na vedné odbory, lebo si ich nastavovali samy. Odbory, ktoré majú lepšie vedecké výsledky a výkon, si nastavili prísnejšie podmienky,“ pripomenula expertka. Myslí si však, že školy by mali hodnotiť odborníci zo zahraničia, nie Akreditačná komisia, aby sa naozaj dosiahol objektívny výsledok. „Materiálom sme sa zaoberali, ale vyjadríme sa, až keď uvidíme paragrafové znenie,“ reagoval Ľubor Fišera, predseda Akreditačnej komisie.

Ministerstvo tiež plánuje zmenšiť počet bakalárskych študijných odborov, a to asi o 20 percent. V súčasnosti je ich 178, po novom by ich mohlo byť 143. Študijné programy zostanú zachované, ale s tým, že na bakalárskom stupni štúdia budú zamerané všeobecnejšie. „Napríklad pod odbor ekonómia a manažment spadajú ďalšie odbory ako finančný manažment, manažment, poisťovníctvo, ekonomika a manažment podniku a iné,“ vymenúva Králiková. Podľa ministerstva sa teraz jednotlivé programy príliš drobia a študenti sú úzko špecializovaní, čo obmedzuje aj ich kariérne možnosti.