Podľa Lajčáka je dôležité, aby EÚ a Ankara hovorili medzi sebou a nie o sebe. „Musíme urobiť všetko pre to, aby to partnerstvo ostalo kvalitné, také, ako by sme si ho priali. Treba komunikovať priamo, treba odovzdávať naše posolstvá, veriť, že sa nám podarí vrátiť vzťah do tej podoby, v akej bol pred 15. júlom,“ myslí si šéf slovenskej diplomacie. Za ukončenie rokovaní s Tureckom je napríklad Rakúsko. V Turecku sa po neúspešnom pokuse o prevrat, ktorý bol 15. júla, začali čistky, činnosť ukončilo približne 170 médií, uväznili vyše 100 novinárov, zadržali 35-tisíc osôb a prepustili z práce desaťtisíce štátnych zamestnancov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hovorí aj o znovuzavedení trestu smrti, Lajčák sa už dávnejšie vyjadril, že to by bola “červená čiara“.
Východné partnerstvo
Druhá téma diskusie bolo Východné partnerstvo. Ako Lajčák pripomenul, na budúci rok by sa mal konať ďalší summit medzi týmito krajinami (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina) a EÚ. „Hovorili sme, kde sa nachádzame, pokiaľ ide o samotnú politiku, ale dotkli sme sa aj vývoja v jednotlivých krajinách. Pokiaľ ide o plnenie politiky Východného partnerstva, viacerí ministri zdôraznili, že musíme plniť našu časť záväzkov, konkrétne bezvízový režim pre Gruzínsko a Ukrajinu. Rovnako tak si musíme zadefinovať našu ponuku pre tie krajiny, ktoré už naplnili všetko, čo ten program ponúka – asociáciu, ekonomickú integráciu či bezvízový styk,“ informoval minister.
Trump prezidentom
Pri téme riešenia konfliktu v Sýrii podľa Lajčáka odznelo, že vzhľadom na politickú situáciu v USA, keď súčasná administratíva odchádza a bude trvať niekoľko mesiacov, kým nová nastúpi, tak to vytvára isté očakávania od EÚ, aby aktívnejšie vystupovala. Výsledok amerických volieb bol aj témou nedeľňajšej neformálnej schôdzky ministrov. Podľa Lajčáka reakcie na novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa od niektorých európskych politikov nepomáhajú.
„Bol to demokratický proces, národ prehovoril, treba to akceptovať. To je prezident, s ktorým budeme žiť a spolupracovať minimálne štyri roky. Je to prezident krajiny, ktorá je naším hlavným strategickým partnerom. V tejto chvíli dávať silné odsudzujúce vyhlásenia – nerozumiem, čomu by to pomáhalo, ale viem, čomu všetkému to škodí,“ skonštatoval minister. Zdôraznil, že išlo o neformálnu, a nie mimoriadnu schôdzku. Téma amerických prezidentských volieb by podľa neho aj tak bola predmetom diskusií. „Drvivá väčšina ukazovala jedným smerom – treba využiť túto fázu, keď sa nová vláda formuje, dať jasne najavo, aké sú naše očakávania, keďže sme rovnocenným partnerom. Dvaja ministri sa rozhodli neprísť, brali to ako politické gesto,“ povedal Lajčák na margo neúčasti Veľkej Británie a Francúzska na nedeľňajšom stretnutí.
V súvislosti s prezidentskými voľbami v Moldavsku, ktoré vyhral proruský kandidát Igor Dodon, Lajčák zdôraznil, že by bol opatrený s nálepkovaním. „Politici, ktorí boli označení za proeurópskych, stratili v Moldavsku dôveru a európska myšlienka sa skôr začala spájať s korupciou. Náš postoj bude taký istý ako doteraz – budeme hodnotiť politikov podľa ich skutočných krokov,“ uzavrel Lajčák.