Ústavný súd v slepej uličke

Kiska odmieta vymenovať sudcov už dva roky a žiada od parlamentu predložiť nových kandidátov. Danko s tým nesúhlasí. Trvá na tých kandidátoch, ktorých už poslanci zvolili. Ústavný súd má dnes namiesto trinástich členov len desať a ohrozená je tak jeho funkčnosť. Ústavný súd pritom ešte vlani rozhodol, že prezident musí z dvojnásobného počtu vymenovať polovicu z navrhnutých kandidátov. Tým, že to prezident neakceptuje, podľa šéfa parlamentu Danka (SNS) nerešpektuje Ústavný súd.

Ústavný právnik Eduard Bárány hovorí, že v tomto prípade niet čo špekulovať. „Prezident má ústavnú povinnosť menovať sudcov. Na to existujú dve rozhodnutia Ústavného súdu. Prezident hrubo porušuje ústavu,“ povedal Bárány, ktorý je poradcom premiéra. Podľa Bárányho prezidentove úvahy o vhodnosti či nevhodnosti jednotlivých kandidátov sú možno právne na mieste, ale zvolení kandidáti spĺňajú zákonom stanovené podmienky, a tak si z nich musí vybrať a vymenovať troch sudcov, ktorí na Ústavnom súde chýbajú.

Spor o tom, či má prezident vymenovať polovicu v parlamente zvolených kandidátov na ústavných sudcov, riešil Kiska už s predchádzajúcim predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Smer). Tento spor sa ťahá dlho aj medzi prezidentom a Ústavným súdom. V júli 2014 Kiska vymenoval len jedného sudcu zo šiestich kandidátov schválených v parlamente, a to Janu Baricovú. Aj vtedy Pellegrini odmietol predložiť nových kandidátov, rovnako ako teraz Danko.

Ten tvrdí, že Slovensko je z tohto hľadiska v ústavnej kríze. Podľa Danka štát nepotrebuje rozhodnutie Benátskej komisie, na ktorú sa chce obrátiť hlava štátu. „Znamená to, že dnes prezident Slovenskej republiky nerešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré hovoria, že prezident je povinný menovať ústavných sudcov z ľudí, ktorí sú mu daní, že nemôže ich odôvodňovať. Nemôže ich nanovo skúšať,“ reagoval Danko v diskusnej relácii televízie TA 3. Podľa Danka z toho pramení napätie medzi parlamentom a prezidentskou kanceláriou. Dodal, že tento týždeň znova vyzve prezidenta, že je povinný menovať ústavných sudcov zo zvolených kandidátov. „Tam ja nemienim ustúpiť,“ zdôraznil Danko.

Neúplné zloženie má Ústavný súd od leta 2014, keď sa uvoľnili tri miesta ústavných sudcov. Prezident zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament, vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Následne došlo k sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom Ústavný súd rozhodol, že prezident porušil práva troch sťažujúcich sa kandidátov. Ďalší post na Ústavnom súde sa uvoľnil koncom februára tohto roka. Vtedajší parlament zvolil dvoch kandidátov – Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Obaja boli v tom čase členmi poslaneckého klubu Smeru v parlamente. Laššáková je poslankyňou aj dnes, Mamojka už do Národnej rady nekandidoval. Prezident v júli oznámil, že z daných kandidátov na ústavného sudcu nevymenuje ani jedného s tým, že nespĺňajú nároky spojené s takýmto postom. Na Ústavnom súde ležia tiež opakované sťažnosti niektorých parlamentom zvolených kandidátov, z ktorých Kiska odmietol vymenovať troch nových sudcov.

Politológ Michal Horský uviedol, že tento prípad je záležitosťou ústavných právnikov. Ak by však podľa neho medzi odmietnutými kandidátmi nefigurovali kandidáti Smeru, bývalá podpredsedníčka Národnej rady Laššáková a bývalý predseda školského výboru parlamentu Mamojka, tak by sa dalo uvažovať, či ide, alebo nejde o osobný postoj prezidenta. "Títo stranícki kandidáti však túto argumentáciu významne spochybňujú. Pri ďalších kandidátoch je vec sporná,“ mienil Horský. Neúplný Ústavný súd je do budúcnosti rizikom. Pre rozhodnutie v pléne súdu pri počte desiatich sudcov nie je možné dosiahnuť ústavou požadovanú väčšinu siedmich hlasov. Od júla 2014 bolo z dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny pri hlasovaní pléna zamietnutých už deväť návrhov.

Prezident chce problém ústavných sudcov riešiť s Benátskou komisiou. Minulý týždeň sa stretol s predsedom komisie Giannim Buquicchiom. Po stretnutí Kiska vyhlásil, že ak Národná rada nenavrhne v krátkom čase nových kandidátov na ústavných sudcov, on z titulu svojej funkcie oficiálne požiada Benátsku komisiu o právny názor v súvislosti s menovaním sudcov Ústavného súdu. „Od odpovedí Benátskej komisie na konkrétne otázky budem očakávať, že by nám na Slovensku mohli odporučiť, ako sa dostať zo situácie, v ktorej sme sa ocitli,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie. Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti, jej závery však nie sú pre členské štáty záväzné.

K vymenovaniu ústavných sudcov Benátska komisia už raz dala svoje stanovisko ešte v júni 2014 pred nástupom Kisku do prezidentskej funkcie. O stanovisko ju požiadal vtedajší minister spravodlivosti Ficovej vlády Tomáš Borec. Komisia vtedy napísala, že ani znenie ústavy, ani logika veci týkajúca sa zoznamu kandidátov predložených Národnou radou neoprávňujú novozvoleného prezidenta Slovenskej republiky na odmietnutie všetkých navrhnutých kandidátov a na to, aby si od Národnej rady vyžiadal nový zoznam kandidátov.

Vlani Ústavný súd posudzoval aj žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či môže zvolených kandidátov odmietnuť. Plénum mu odpoveď nedalo. V zdôvodnení mu však sudcovia napísali, čo má urobiť, a to vybrať zo všetkých zvolených kandidátov.