Počtom 7 500 obyvateľov neveľká Hriňová, no so 126,5 štvorcového kilometra piate najrozľahlejšie mesto na Slovensku. Pôvodný ráz si zachovalo na lazoch, ktoré ho obkolesujú zo všetkých strán. Žije na nich viac ako 3-tisíc obyvateľov Hriňovej. Mladší síce občas utečú za prácou do mesta alebo za hranice, väčšina však na lazoch zostáva a popri zamestnaní sa venuje chovu hospodárskych zvierat či svojim políčkam. Funguje tam takmer štyristo rodinných fariem.
Samospráva robí veľa pre to, aby lazníci a súkromne hospodáriaci roľníci v tradičnom prostredí zostávali. V rámci projektu Hriňovské lazy – krajina hodnôt pomáha tak, aby sa udržal systém agrárnych historických krajinných štruktúr, čo sú terasové líniové políčka, medze či háje. „Vieme, že farmárčenie je dnes finančne nerentabilné, no my sa snažíme hľadať riešenia, aby sa tu ľuďom oplatilo zostávať a hospodáriť a aby pôdu nenechávali opustenú,“ zdôrazňuje primátor Hriňovej Stanislav Horník.
Hospodárom na lazoch už druhý rok mesto odpustilo platenie daní za ornú pôdu, lúky, sady a najnovšie aj záhrady. „Podarilo sa nám dosiahnuť, že hriňovské lazy sa stali súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana. V spolupráci s rôznymi občianskymi združeniami či spolkami čerpáme prostriedky z Európskej únie na rozvoj vidieckej krajiny. Na lazoch podporujeme rozvoj agroturizmu, organizujeme kultúrne podujatia s cieľom prezentovať tradičný spôsob života,“ vyrátal primátor.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Za posledné dva roky samospráva inštalovala do odľahlých častí dvadsať fotovoltických lámp a ďalšie plánuje osádzať v budúcom roku. Vybudovala nové cesty, postupne opravuje tie staré. Ešte pred šiestimi rokmi bolo v havarijnom stave 80 miestnych komunikácií, dnes ich je oveľa menej. Opravy zhltli 600-tisíc eur z mestského rozpočtu. Hriňová spravuje dohromady 170 kilometrov miestnych ciest, čo je viac ako v krajských mestách.
Farmári a hospodári na lazoch si založili svojpomocné družstvo, v ktorom sa ich združilo 294, a cez toto združenie môžu čerpať aspoň drobné dotácie. Ľuďom sa tu podľa primátora žije ťažko. Súhlasí s ním aj 73-ročný Martin Golian. Prácou na farme sa dá podľa neho len privyrobiť, nie byť sebestačný. „Farmárčime len popri zamestnaní,“ podotkol. Kým mu dovolilo zdravie, mával doma hovädzí dobytok a vďaka nemu vlastné mlieko. Stále sa venuje hospodárstvu, prízvukuje, že od štátu by si lazníci zaslúžili viac pozornosti. Lazy by však neopustil. Jeho syn, 47-ročný Ľubomír, hospodári vo vlastnej domácnosti a okrem zajacov či sliepok má aj 25 oviec. Obaja sú vďační samospráve aj za vybudovanie ciest, ktoré ich teraz ľahšie spoja so svetom. Do mesta chodievali predtým peši.
Hriňová ako člen Vidieckej platformy lobuje za legislatívne zmeny v oblasti farmárčenia. Napríklad, aby bola pôda chránená ústavným zákonom ako národné bohatstvo, žiada zaviesť do praxe zákon o rodinnom podnikaní, ďalej uvoľnenie podmienok pri predaji výrobkov z dvora alebo zavedenie licencie na predaj poľnohospodárskych a potravinárskych prebytkov. „Systém dohnal malých hospodárov k tomu, že sú odkázaní na pomoc štátu, čo nie je dobré, pritom produkujú nezávadné potraviny,“ vysvetlil Horník.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Na hriňovských lazoch sa ľudia venujú chovu hovädzieho a jatočného dobytka, teliat, ošípaných, v menšej miere oproti minulosti aj ovčiarstvu. V rastlinnej výrobe sa zaoberajú zelenou masou. Tieto aktivity a ich podpora boli dôvodom, že si vyhlasovatelia súťaže, ministerstvo životného prostredia a Slovenská agentúra životného prostredia, Hriňovú všimli. „Európe môžeme ukázať, že aj my na Slovensku vieme efektívnym a účinným spôsobom a vhodnými opatreniami chrániť prírodu a životné prostredie,“ povedal o význame tejto súťaže štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
Cena Slovenskej republiky za krajinu je čestným vyznamenaním. V dvojročnom cykle sa udeľuje za podporu aktivít v oblasti bioochrany, manažmentu, zachovávania starých tradícií a hodnôt. Tentoraz prebehol jej štvrtý ročník. Naposledy cenu získala Liptovská Teplička s projektom zachovania unikátnych historických krajinných štruktúr. Teraz sa z nej tešia v Hriňovej. Podľa primátora Hriňovej Horníka je to zadosťučinením pre súčasných, no aj už nežijúcich obyvateľov mesta, ktorí sa zaslúžili o zachovanie tradícií svojich predkov.