Pomoc im už od roku 2003 poskytujú v chovnej stanici s dočasným ubytovaním, ktorú má Správa Tatranského národného parku (TANAP) k dispozícii v Liptovskom Mikuláši. Ročne tam vyliečia desiatky živočíchov.
„Väčšina zvierat sa k nám dostane tak, že ich nález nám ohlásia návštevníci Vysokých Tatier telefonicky alebo nám ich sem do chovnej stanice rovno prinesú,“ hovorí Erika Feriancová, ktorá pracuje v Správe TANAP-u ako zoologička.
Stanica poskytuje prvú pomoc za asistencie veterinára pre zvieratá z územia celých Vysokých Tatier, ale aj z oblasti Podhoria až po Nízke Tatry. V starostlivosti ochrancov prírody a odborníkov trávia obyčajne týždeň až dva mesiace, dĺžka závisí od druhu poranenia a potrebného času na rehabilitáciu.
V tomto roku už v Liptovskom Mikuláši rehabilitovali 27 zvierat, ktoré sa po vyzdravení vrátili do voľnej prírody. "Až 90 percent živočíchov, ktoré sa k nám dostanú, tvoria vtáky. Tento rok sme tu mali najmä dravce ako sokol myšiar, myšiak hôrny, včelár lesný, sokol kopcovitý, sokol lastovičiar, myšiarka ušatá, myšiarka obyčajná či výr skalný.
Z nelietavých druhov aj líšku, ktorá síce nie je chráneným druhom, ale poskytli sme jej pomoc," prezrádza Feriancová. V ich zariadení tento rok pomáhali tiež piatim zraneným volavkám, ktoré sa ocitli v rybárskych sieťach. Tri z nich sa podarilo zachrániť a vrátiť do prírody, dve uhynuli.
„Mali sme tu aj niekoľko malých belorítok a dažďovníkov, ktoré vypadli z hniezda. Keďže sa o ne bolo treba starať aj cez víkend, vzala som ich domov a chovala ich červíkmi a lúčnymi koníkmi,“ spomína zoologička. Podľa jej slov sa k nim do chovnej stanice dostalo aj viac ako 27 spomínaných zvierat, evidujú však len tie, ktoré zrehabilitovali a vrátili sa do prírody.
V Liptovskom Mikuláši hneď vedľa budovy Správy TANAP-u majú zranené zvieratá tri menšie voliéry a už asi mesiac aj jednu väčšiu, ktorú volajú rozlietavacia. Má veľkosť desať krát štyri metre a ochranári ju postavili svojpomocne. Vtáctvu pomáha pred návratom do voľnej prírody.
„V malých voliérach priestor na lietanie nemajú a poranené krídlo by ani nemali namáhať. V nich majú mať pokoj, aby nabrali silu. Keď už sú na tom lepšie, poslúži im rozlietavacia voliéra, z ktorej môžu byť vypustené do voľnej prírody,“ prízvukuje Feriancová.
Rozlietavaciu voliéru si zatiaľ vyskúšal iba jeden zvierací pacient. Bol ním výr skalný, ktorý sa zranil po náraze do prekážky a našli ho obyvatelia Važca. Výra v Liptovskom Mikuláši liečili takmer dva mesiace.
Vyliečené zvieratá púšťajú do prírody v prostredí, ktoré je im vlastné. Vzhľadom na rozľahlosť územia musia ochranári neraz za týmto účelom precestovať desiatky kilometrov. Feriancová preto hovorí, že by nebolo na škodu veci, keby mali k dispozícii ešte jednu podobnú chovnú stanicu.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko to tiež považuje za potrebné, pretože územie, ktoré majú na starosti, sa rozprestiera na ploche piatich okresov. „Je taká úvaha, že podobná stanica by mohla byť vybudovaná vo Svite, kde sa dokončuje rekonštrukcia budovy, do ktorej by sa mala naša správa presťahovať. Tam by potom mohli rehabilitovať najmä živočíchy zranené vo východnej časti Vysokých Tatier, najmä z okresov Poprad a Kežmarok,“ dodáva Majko.