Bugár: V koalícii je zhoda voliť županov jednokolovo

Po šestnástich rokoch by sa mali župani vyberať po novom len v jednom kole namiesto vo dvoch. Vyzerá to tak, že strany vládnej koalície dospeli v tejto veci k dohode. Národniari pôvodne neboli naklonení návrhu, s ktorým prišli poslanci Smeru a Mostu-Híd. Parlament začne rokovať o zúžení volieb už na novembrovej schôdzi. Regionálne voľby sa uskutočnia na budúci rok v jeseni.

20.11.2016 15:00
zupne volby 2013,  druhe kolo, zs Zehrianska Foto: ,
Župné voľby sa naposledy konali v novembri 2013.
debata (48)

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár denníku Pravda povedal, že dohoda koalície na jednom kole „samozrejme je". Pochybnosti o návrhu však mali niektorí poslanci SNS. „Myslím si, že to vyplývalo z toho, že niektorí nedostali informácie zavčasu a vyjadrovali sa podľa pocitov," uviedol Bugár. Predseda klubu Smeru Martin Glváč spresnil, že návrh podal do parlamentu práve na základe dohody lídrov vládnych strán. Šéf poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák aj po uisteniach partnerov o zhode povedal, že ešte sa rokuje. „Koalícia je o kompromisoch a otázka jednokolových volieb je predmetom diskusie o kompromise," poznamenal Bernaťák.

Podľa doterajšieho systému je župan zvolený v prvom kole, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak sa tak nestane, do druhého kola postúpia prví dvaja kandidáti s najväčšou podporou. V druhom kole je zvolený ten kandidát, ktorý dostane viac hlasov.

Keď sa v parlamente v roku 2001 prijímal zákon o voľbách do župných parlamentov, bola debata, či sú potrebné dve kolá. Už vtedy sa hovorilo, že sa zaviedli len preto, aby sa znížili šance pre kandidáta maďarskej národnosti. Nikdy sa však nestalo, že by kandidát maďarských strán získal najviac hlasov.

Podľa predkladateľov súčasného návrhu jednokolová voľba sa uplatňuje aj pri voľbách starostov a primátorov s tým, že postavenie a zodpovednosť primátorov veľkých krajských miest sú porovnateľné so županmi. Argumentuje sa aj šetrením financií.

Opozícia má výhrady k zúženiu volieb na jedno kolo. SaS tvrdí, že Smer už nemá takú popularitu medzi občanmi, aby si mohol dovoliť aj druhé kolo a chce takto zvýšiť možnosti pre vlastných kandidátov. Martin Glváč zo Smeru to označil za nezmysel. „Pre nás by bolo najhoršie, keby sme klesli na takéto číslo, aké je len Sulíkov sen," poznamenal Glváč. SaS tiež tvrdí, že dvojkolová voľba je osvedčená cesta, ako sa dopracovať k dvom kandidátom s najväčšími šancami na zvolenie bez toho, aby bola vo volebnej súťaži hrubo potlačená názorová pluralita a ideologická pestrosť. Za demokratickejšie označil dve kolá aj šéf klubu OĽaNO-Nova Richard Vašečka.

Sociológ Pavel Haulík považuje námietky proti jednému kolu za umelo vyrobené. Podľa neho župy riešia operatívne záležitosti a „pokus vnášať politikum do toho je postavený na hlavu". Ako ďalej uviedol, aj rozsah právomocí, ktoré centrálna politika zverila župám, je slabý na to, aby voľby županov museli byť dvojkolové.

Parlament na novembrovej schôdzi prerokuje tiež návrh, aby sa županom a župným parlamentom jednorazovo predĺžilo funkčné obdobie o jeden rok a trvalo by tak päť rokov. Teda od roku 2017 do roku 2022. Komunálne voľby budú v roku 2018 a funkčné obdobie sa starostom a obecným a mestským zastupiteľstvám skončí tiež v roku 2022. To znamená, že by sa v tomto roku súčasne uskutočnili župné aj komunálne voľby. K predĺženiu mandátu župných funkcionárov je však potrebné prijať ústavný zákon. Parlamentné strany s tým nemajú problém. Na jeho schválenie bude potrebných minimálne 90 hlasov. Od spojenia volieb si politici sľubujú, že sa zvýši záujem prísť voliť. Komunálne voľby už tradične lákajú voličov viac ako župné. V roku 2013 sa zúčastnilo župných volieb len 20,1 percenta voličov a v roku 2014 bola účasť v komunálnych voľbách až 48,3 percenta.

Aj sociológ Haulík povedal, že spojenie volieb je racionálne rozhodnutie. „Za súčasného stavu, keď župy nie sú niečím, čo by vzrušovalo voličov a pritiahlo ich k voľbám, tak spojenie s komunálnymi voľbami môže zvýšiť účasť a reprezentatívnosť výsledkov. Je to vec, ktorá nemôže vyvolávať závažný problém," dodal Haulík.

V župách si vládne strany zrejme budú konkurovať

Zatiaľ nie je jasné, ako sa budú strany pred župnými voľbami spájať pri podpore svojich kandidátov. Nateraz sa zdá, že vládni partneri sa v regiónoch nespoja.

„Aký bude postup koalície, ukáže čas. Ale budem rešpektovať koaličných partnerov, ak povedia, že si chcú vyskúšať v regiónoch svoje sily sami," povedal premiér a šéf Smeru Robert Fico. Výnimkou by mohol byť Banskobystrický kraj, kde by sa mohli vládne strany dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Tam zvažuje kandidatúru šéf múzea SNP Stanislav Mičev ako nestraník. Smer považuje túto otázku za predčasnú.

SNS už dávnejšie avizovala, že do volieb pôjde len pod vlastnou značkou. Chce si otestovať svojich kandidátov na županov a regionálnych poslancov. Smer otázku vytvárania koalícií a hľadania podpory pre kandidátov neriešil. Béla Bugár povedal, že sa môže pokojne stať, že v niektorých krajoch si budú konkurovať. Most-Híd chce rokovať o spoločnom postupe s mimoparlamentnou SMK. Podľa Bugára však neprichádza do úvahy, že by obidve strany mali spolupracovať len v parlamentných voľbách, ale v župných či obecných už nie. „Keď sa štyri roky útočí v rôznych typoch volieb proti nám, tak sa nedá pár mesiacov pred parlamentnými voľbami spojiť," zdôraznil Bugár. Podľa SMK je vecou regionálnych štruktúr strany, aký postup zvolia.

Opozičná SaS a OĽaNO sa chcú dohodnúť na podpore spoločných kandidátov na županov. „Určite nechceme ísť proti sebe," povedal poslanec Richard Vašečka z OĽaNO. Obidva subjekty mienia vytvoriť aj koalície na poslancov župných zastupiteľstiev. Vašečka pripustil, že tieto koalície môžu byť v jednotlivých krajoch rozdielne. Nevylúčil, že ich súčasťou by mohli byť aj mimoparlamentné KDH, OKS či SMK.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby do VÚC