Je víťazstvo Donalda Trumpa za prezidenta USA súčasťou hlbšieho problému dnešnej politiky, keď ľudia dávajú prednosť populizmu?
Netvrdil by som automaticky, keď niekto vyhrá voľby, že vyhral kvôli populizmu. To, čo vidíme v USA, je téma, ktorá sa vzťahuje aj na Európu a osobitne na Slovensko. Svet a Slovensko sú úplne iné, ako o nich píšu médiá. Všetci boli proti nemu. Vyjadrovali sa k nemu politici z celého sveta, že to nie je dobré riešenie, ale ľudia majú svoj vlastný rozum. Treba viac chodiť medzi ľudí, hovoriť s nimi, počúvať a rešpektovať ich. Verím, že táto voľba prinesie do sveta viac kľudu ako nepokoja.
Brusel sa netajil podporou Hillary Clintonovej. Ako sa zmenia vzťahy USA s EÚ?
Bude veľmi záležať na tom, do akej miery nový americký prezident naplní to, čo hovoril v kampani. Minimálne sa môže stať, že Európa sa bude musieť v bezpečnostných otázkach postarať sama o seba. Ak máme ambíciu, že Európa by mala byť silnejším globálnym hráčom, budeme si musieť sadnúť k témam, ako je spoločná armáda, spoločné bezpečnostné zložky, vôľa a schopnosť angažovať sa vo sférach konfliktu. Dnes sú to USA, Ruská federácia, Čína, ktorí ako veľkí hráči môžu veci meniť, ale Európa túto schopnosť nikdy nemala. Voľba prezidenta Trumpa môže teda viesť k tomu, že sa z Európy môže stať silný globálny hráč, čo veľmi vítam.
Pre nás to znamená vyššie výdavky na obranu a vy ste veľa peňazí na armádu dávať nechceli.
Nemyslím si. USA dlhodobo kritizujú svojich partnerov v NATO, že ich výdavky na obranu nie sú také, ako by očakávali, a hlavnú ťarchu nesú práve USA. Určitú dynamiku výdavkov sme prijali aj my. Rezort obrany bude mať na budúci rok možno o 100 až 120 miliónov eur viac ako predtým. Boli prijaté konkrétne záväzky aj v súvislosti so summitom NATO vo Varšave. Nepredpokladám, že by to malo teraz viesť k masívnym výdavkom. Na to Európa, ktorá je známa silnými sociálnymi programami, nemá.
Myslíte si, že Trump zmení kurz doterajšej politiky k Rusku tak, ako to sľuboval?
Odmietam rinčanie zbraňami a hľadanie nepriateľa za každú cenu. Každý ukazuje prstom na Ruskú federáciu, že to je nejaký nepriateľ. Takúto politiku odmietam. Poznáte môj názor na sankcie, sú nefunkčné a nezmyselné. Je veľmi dôležité, aby vo svete bola rovnováha. Hegemónia jedného silného svetového hráča nie je pre svet dobrá. Je dobré, ak dôjde k novej kvalite vzťahov medzi USA a Ruskom. Ak k tomu bude viesť americký prezident svoju administratívu, tak ho treba len podporiť.
Práve spomínaný populizmus sa podpísal aj na odchode Veľkej Británie z EÚ. Ovplyvniť môže voľby v ďalších európskych krajinách. Dokáže vôbec štandardná politika čeliť tejto výzve tak, aby sama neskĺzla do populizmu?
Pred niekoľkými mesiacmi som opakovane tvrdil, že pokiaľ štandardné politické subjekty nebudú schopné nájsť odpovede na najpálčivejšie témy, tak ich nájde niekto iný. Je veľa príkladov, ktoré to potvrdzujú. Môžeme postaviť rečnícku otázku, čo by sa na Slovensku dialo, keby bol Smer povoľnejší v témach kvót, prijímania migrantov či vytvárania ucelenej moslimskej komunity. Smer je štandardná strana, ale snažíme sa odpovedať na témy, ktoré prináša doba, možno aj spôsobom, ktorý je pre niekoho tvrdý. Ak by sme sa však mali správať svätuškársky, bolo by to len horšie a horšie.
Takže nedokáže čeliť tej výzve.
Čo je na tom populistické, ak štandardná strana povie, že nechce ucelenú moslimskú komunitu? Veď hovoríme pravdu. Čo je na tom, ak tvrdíme, že pokiaľ ide o vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou, je dôležité, aby obidve krajiny plnili kritériá nastavené minskými dohodami? Len chcem, aby bol Smer na pulze dňa a bol schopný odpovedať. Ak sa budeme babrať a veľmi opatrnícky reagovať, príde niekto, kto povie – krátky dvor a dlhý bič. Tomuto ľudia často ľahko a rýchlo porozumejú. Budem naďalej viesť Smer, aby bol schopný moderne a dostatočne razantne reagovať pri rešpektovaní pravidiel hry.
Hovorí sa o napätí medzi prezidentom Andrejom Kiskom a vami. Prečo dochádza k zhoršeniu vašich vzťahov?
Kto má záujem na tom, aby medzi mnou a prezidentom bol nejaký spor? Ja takýto záujem nemám. Mohol som veľakrát veľmi prudko reagovať na rôzne vyjadrenia prezidenta na adresu vlády alebo vo vzťahu k témam dôležitým pre túto krajinu. Prezident sa veľmi nemilo vyjadril na adresu krajín V4. Ja budem tvrdiť, že V4 je náš životný priestor a budem ho zveľaďovať a aj sa v rámci neho usilovať o vlastné národné záujmy. Prezident má úplne iný názor na migrantov. Sú témy, kde máme rôzne názory, čo je celkom normálne, lebo prezident je pravicovo orientovaný a ja som orientovaný doľava, ale nenechám sa vyprovokovať do konfliktu. Slovensko je stále vnímané ako krajina oázy pokoja a stability. K tomu všetkému patrí aj štandardný vzťah medzi ústavnými činiteľmi, ktorý je základom stability politického systému. Opakujem, nenechám sa vyprovokovať a už vôbec sa nenechám zatiahnuť do konfliktu, na ktorom poradcovia pána prezidenta tak intenzívne pracujú.
Tvrdíte, že sú za tým viac jeho poradcovia?
Nedržím sviečku pri rozhovoroch prezidenta a jeho poradcov. Niečo naznačil predseda parlamentu nedávno, keď povedal, že už aj vrabce čvirikajú, že si chce založiť vlastnú politickú stranu. Očakávam od prezidenta profesionálny nadstranícky výkon.
Stretávate sa stále s prezidentom každý mesiac na neoficiálnych obedoch?
Máme veľa príležitostí, keď sa stretneme na formálnych podujatiach. Je tam priestor aj na prehodenie pár slov. Mávame aj spoločné obedy, kde si veci hovoríme.
Kedy ste sa takto sami dvaja stretli?
Asi pred mesiacom. Ďalšie stretnutie je plánované v priebehu desiatich dní.
Prezident vás teraz kritizoval viackrát. Vidíte to ako preháňanie alebo kritiku v niečom prijímate?
Dúfam, že to nebude nikto vnímať ako pokus vnášať nervozitu do vzťahov. Je však obrovský rozdiel medzi zodpovednosťou premiéra a prezidenta. Prezident je hlavou štátu a má konkrétne právomoci vyplývajúce z ústavy a je tu premiér, ktorý má na starosti celú vládu a plnú mieru zodpovednosti za všetko. Ale totálne za všetko. Preto často vnímam vyjadrenia pána prezidenta ako vyslovenie názorov, ale bez zodpovednosti a bez toho, aby čokoľvek mohol v tejto krajine zmeniť.
Napríklad kauza Gorila, ktorú tiež spomínal prezident, sa päť rokov vyšetruje, ale verejnosť nevie, čo sa podarilo preukázať. Nepovažujete to za chybu?
Vždy je terčom ten, kto je pri moci. Uvedomme si, že v rokoch 2010 až 2012 tu bola vláda Ivety Radičovej a ministrom vnútra bol pán Lipšic. Mal k dispozícii všetky nástroje, aby vyšetrovanie kauzy posunul. Je zvláštne, že je tu neustály pokus z Gorily vytvoriť kauzu, kde jediná osoba, ktorá vytŕča, som ja. Ale kauza Gorila je kauza druhej Dzurindovej vlády. Mám eminentný záujem na tom, aby Gorila bola vyšetrená. Keby bola vyšetrená dôsledne, tak sa dozvieme veci o druhej Dzurindovej vláde, pri ktorých by sme asi mali husiu kožu.
Škoda, že ju nemáme, pretože by to bolo aspoň vyšetrené.
Pri preberaní úplatku vám nikto nedá potvrdenku. Dokazovanie týchto vecí je mimoriadne náročné. Všetci sme si hovorili počas privatizácie SPP, Slovenských elektrární a ďalších zlatých sliepok, že sa diali veci, ktoré boli nekalé, pretože boli absolútne nevýhodné pre Slovenskú republiku. Mám ďaleko od toho, aby som niekoho obviňoval, ale ak niekto hovorí o Gorile, tak by sa mal pýtať predovšetkým tých pánov a žien spomínaných v Gorile, akú úlohu zohrávali pri privatizácii strategických podnikov, ako to bolo s kupovaním poslancov, a pokiaľ budem môcť, veľmi rád k vyšetrovaniu prispejem. Pán prezident sa môže pýtať, ale nemá možnosť prispieť k vyšetrovaniu tejto kauzy. Apelujem na políciu, vyšetrite to, lebo verejnosť by mala vedieť, ako sa rozkrádal majetok!
Nemala by polícia priznať, že sú aj také veci v Gorile, ktoré sa nedajú preukázať a prečo?
Možno príde doba, kedy bude potrebné povedať verejnosti, že sa vynaložilo všetko úsilie na vyšetrenie tejto kauzy, ja by som to však tak ľahko nevzdával.
Smer čelí kritike za kauzu podnikateľa Bašternáka podozrivého z nadmerných odpočtov DPH a opozícia tlačí na odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý odkúpil podiel v jeho firme. Nemyslíte si, že aj keby minister neporušil zákon, je potrebné, aby odišiel z vlády?
Neexistujú žiadne dôkazy, nie je nič, čo by ma oprávňovalo zaujať kritický postoj voči Robertovi Kaliňákovi. Je najlepší minister vnútra, akého Slovensko kedy malo. Urobil obrovský kus práce v boji s kriminalitou, pri reforme ESO, nehovoriac o tom, ako pozdvihol Policajný zbor a čo urobil s hasičským zborom. Nemám absolútne žiadne dôvody, aby som ho odvolal. Nebudem nikdy konať na princípe, že médiá niečo napíšu, ja niekoho zarežem a potom sa ukáže, že to bolo úplne inak. Spomeňte si na Bielu vranu pána Suchánka. My sme prijali vážne rozhodnutia v súvislosti s piešťanským cétečkom a potom sa ukázalo, že ten, kto chcel kúpiť predražené cétečko, bol nakoniec ten, kto dostal ocenenie Biela vrana, poslanec Suchánek. Vďaka tomu, že sme kričali, tak mu bola Biela vrana odňatá. Takto je to prakticky s každou jednou kauzou, ktorú opozícia otvára. Napľuje, nakričí bez dôkazov. Opakujem, Kaliňák má moju absolútnu dôveru.
Ale pri iných ministroch ste boli razantný.
Ak niekto zlyhá, a často to boli zlyhania možno minoritné, tak som konal. To nebolo iba voči ministrom počas mojej prvej vlády, keď odišlo jedenásť ministrov, ale aj počas mojej druhej vlády. Budem takto konať aj ďalej.
Čo urobíte, ak budú žiadať odchod ministra Kaliňáka koaliční partneri?
Urobili sme všetko pre to, aby vo vládnej koalícii bol pokoj. Málo pracujeme s pojmom, ktorý sa nazýva politická stabilita. My si ani neuvedomujeme, aká je to cennosť pre štát, ak funguje normálna väčšina v parlamente a plní si svoje programové vyhlásenie. Ak bolo potrebné, a bolo to potrebné, sadli sme si na koaličnej rade a boli predložené všetky informácie, ktoré viedli k tomu, že koaliční partneri povedali, že nevidia žiadny dôvod na odchod Roberta Kaliňáka. Tým definitívne táto kauza vo vládnej koalícii skončila.
Už to viac nikto na koaličnej rade neotvoril?
Nikdy táto téma nebola predmetom rozhovorov, pretože sme dostatočne preukázali, že celá téma je vymyslená a cieľom tejto kampane je zaútočiť na veľmi dôležitého človeka v Smere, a to je Robert Kaliňák, a poškodiť Smer. Nie som Dodo v politike, aby som na takéto lacné hry naskočil.
Smer spustil bilbordovú kampaň. Prečo nevidieť aj iných politikov Smeru na bilbordoch okrem vás?
Je veľmi dôležité porovnávať naše vyhlásenia s realitou. Pred voľbami v januári 2016 sme hovorili o programových cieľoch, ktoré bude chcieť Smer presadzovať. Povedali sme, že chceme zvyšovať minimálnu mzdu, držíme slovo. Minimálna mzda ide hore a vytvára tlak na rast miezd vo všetkých sektoroch. Povedali sme, že chceme vytvoriť 100-tisíc pracovných miest, len tento rok je to 50-tisíc nových pracovných miest a dnes máme obrovský problém s nedostatkom pracovnej sily a s fenoménom, že niektorým nezamestnaným sa jednoducho nechce pracovať. Povedali sme, že budeme riešiť problematiku regionálnych rozdielov, zaviedli sme zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Samozrejme, že život prináša situácie, kedy vám neumožní dokončiť dielo na 100 percent, ale chcem, aby verejnosť videla, že je tu snaha ukázať, že sme dôveryhodná a predvídateľná strana. To, či je taká alebo onaká tvár súčasťou kampane, to je stratégia, má svoje parametre a kritériá.
Neminie sa kampaň účinkom, ak nebudete vyvodzovať politickú zodpovednosť, napríklad pri ministrovi vnútra?
A znovu sa vraciame k tomu, čo som už povedal. Táto vláda vznikla pred deviatimi mesiacmi a táto vláda nemala žiadnu kauzu. Veľmi nám záleží na tom, aby sme vládli tak, že nebudeme predmetom osočovania a útokov. Vážim si, ako spolupracujeme. Aj SNS a Most – Híd pochopili, že sme ľudia, na ktorých sa môžu spoľahnúť.
O necelý rok sú župné voľby. V Banskobystrickom kraji zvažuje kandidatúru riaditeľ múzea SNP Stanislav Mičev. Je pravda, že ho chce Smer podporiť ako nestraníka?
To je predčasné. Je fakt, že v Banskej Bystrici vznikla veľmi zvláštna situácia. Je to kraj, ktorý má mimoriadne silné protifašistické tradície a na čele kraja stojí človek, ktorý je opačne postavený, ako sú protifašistické tradície. Preto sa nečudujem, že sa objavujú ľudia aj na báze nezávislosti, ktorí chcú županovi Kotlebovi nastaviť zrkadlo. Ale oficiálne rozhodnutie, ako bude Smer postupovať, nepadlo. Budeme sa tomu venovať začiatkom budúceho roka.
V decembri čaká Smer snem. Je to tak, že okrem Dušana Čaploviča nebude za podpredsedu kandidovať ani Pavol Paška?
Nepovažujem to za podstatné. V súlade s nedávnou programovou konferenciou predstavíme prvky silného sociálneho štátu. Smer bude na sneme veľmi konkrétny, pokiaľ ide o rok 2017. Minimálne budeme navrhovať, aby sa zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov rozšíril o ďalších päť až desať okresov, ktoré by dostali podporu prostredníctvom akčných plánov a konkrétnych financií. Budeme hovoriť o zdravotníctve a sociálnej oblasti. Chcem, aby bol snem dôkazom toho, že na Slovensku pôsobí silná strana orientovaná od stredu doľava a chce ponúknuť voličom dobrý program. Mňa teda dnes personálne otázky špeciálne nevyrušujú, pretože sme viac-menej na základných rozhodnutiach dohodnutí.
Bude teda pokračovať Paška ako podpredseda Smeru alebo nie? Skôr sa zdá, že nie.
Nechcem, aby nám obsah snemu prekryli nejaké prekáračky o osobách. Vyriešime to na sneme jedným hlasovaním a bude pokoj. Skôr budeme tlačiť dopredu obsahové veci. Sme strana, ktorá je tu 17 rokov, nepokazili sme nikdy nič, nerozbili žiadnu vládu. Budem však veľmi vyčítať médiám to, čo sa deje. Človek, ktorý preukázateľne podľa dokladov NBÚ mal kontakty s mafiou, je dnes považovaný dobre že nie za hrdinu. Mrzí ma, že nikto nerieši fašistické prejavy niektorých strán, že je tu strana, ktorá má štyroch členov a s peniazmi narába krížom-krážom. Smer chce zachovať štandardnosť v politickom vývoji tak, aby bol garantom politickej stability. Chceme ukázať, že sme prispôsobiví, že nie sme dinosauri. Že nie sme ľudia, ktorí nechápu, čo sa vo svete deje. A snem by mal byť odpoveďou presne na túto dobu.
Čiže koľko nových podpredsedov príde do vedenia Smeru?
Máme šesť podpredsedov, budú nejaké zmeny. Dokonca si myslím, že budú na úrovni krajských predsedov. Ale nebude to absolútne žiadna revolúcia. Smer je stabilná strana a takéto vnútorné revolúcie vôbec nepotrebuje.