Brutovce patria k malým obciam Slovenska, ktoré si hovoria, že sú pomaly vymierajúce. Starosta Jozef Komara hovorí, že majú všetko potrebné pre život, len ten život akosi z dediny vyprcháva.
„Máme tu vodovod, poštu, farský i obecný úrad, kultúrny dom i dom smútku. Sme však polohou od ruky od okresného mesta Levoča a viacerí ľudia odchádzajú preč za prácou. A tak počet našich obyvateľov klesá,“ konštatoval Komara.
Pýchou obce je rímskokatolícky kostolík z 13. storočia, zasvätený svätému Vavrincovi, ktorý je na zozname národných kultúrnych pamiatok. Za posledné roky začal miestnym spôsobovať vrásky na čele. Chradol, vlhkosť sa rozšírila do stien.
Pred štyrmi rokmi spustila fara opatrenia na záchranu kostola. „Trápili nás najmä vlhnúce múry. V lete bola v chráme orosená dlažba, kostol jednoducho nedýchal,“ povedal miestny kňaz Pavol Zaťko. Prvé kroky k rekonštrukcii kostola začal robiť ešte jeho predchodca, podstatná časť premeny sa udiala za Zaťkovej éry.
„Ešte v roku 2012 sme napísali projekt a žiadali štát o peniaze na opravu. Najskôr nám odsúhlasili len 2-tisíc eur na archeologický prieskum v podlahe kostola. Na opravu to bolo málo,“ vysvetlil kňaz.
Z ministerstva kultúry z programu Obnovme si svoj dom o dva roky neskôr získali 10-tisíc eur a rok nato ďalších 4-tisíc eur. „Na všetko, čo sme mali naplánované, to nestačilo, svoju nezištnosť ukázali obyvatelia Brutoviec. Tí prispievali na opravu kostola vlastnými peniazmi, ďalšie sme získali predajom dreva z lesov, ktoré sú majetkom cirkvi. Celkovo sa v rámci rekonštrukčných prác preinvestovalo viac ako 50-tisíc eur,“ zdôraznil Zaťko.
Práce boli zamerané najmä na loď kostola. Začali s nimi v lete 2013 a ukončili ich v tomto roku. V rámci nich osekali staré vlhnúce omietky, ktoré nahradili nové, vymenili podlahy, očistili emporu (pozn. red. chór), zrekonštruovali elektroinštaláciu, vyrobili lavice s ohrievaním, vymenili dvere vo vstupnej chodbe. Uskutočnil sa archeologický a reštaurátorský prieskum.
Architektom prác bol Zaťkov priateľ Tomáš Bujna z Novej Lesnej. Ten nevzal za svoje návrhy žiadne peniaze. Opravy navrhol citlivo a spôsobom, aby zladil svoj autorský vklad s pôvodným prostredím. „Urobil to tak, aby sa zachoval aj rukopis pôvodných generácií,“ poznamenal kňaz.
Rekonštrukcia kostola bola z architektonického hľadiska vydarená a jej autor Bujna sa ocitol vo finále prestížnej architektonickej súťaže, ktorú tento rok po 15. raz vyhlásila a organizovala Slovenská komora architektov. Nakoniec vyhral a získal ocenenie CE-ZA-AR.
So svojím brutovským dielom bol Bujna nominovaný aj na Cenu časopisu ARCH, ktorá je považovaná za akéhosi architektonického oskara. Finalistov vyberali odborníci z oblasti architektúry a staviteľstva. Aj toto ocenenie sa ocitlo v Bujnových rukách.
„Považujem to za veľký úspech, mám z toho dobrý pocit. Nominovaný som bol do súťaže viackrát, no jej laureátom som sa stal prvý raz. Spolupráca s pánom farárom z Brutoviec bola dobrá, poznáme sa už dlho. Ceny za víťazstvá v oboch súťažiach, ktorými sú kovové plastiky, budú ozdobou mojej kancelárie, ktorú mám v Poprade,“ podotkol architekt Bujna.
Ceny vzbudili pozornosť aj v Brutovciach, ktoré sa vďaka nim zviditeľnili a vstúpili do architektonických dejín. „Samozrejme, že výhry v týchto súťažiach nás tešia. Obzvlášť ma prekvapilo víťazstvo v súťaži o Cenu časopisu ARCH, kde sa o víťazstvo uchádzalo desať výnimočných vybraných diel,“ podotkol Zaťko.
Súpermi kostola v Brutovciach boli napríklad Materská škola Guliver v Banskej Štiavnici, Polyfunkčný objekt v Bratislave či dostavba areálu ministerstva zahraničných vecí v hlavnom meste.
Obe ceny budú síce v kancelárii architekta Bujnu, vyobzerajú si ich aj dedinčania. Prvá z nich CE-ZA-AR už pobudla v kostole týždeň. Druhá tu bude vystavená v nasledujúcich dňoch. „Na pár dní sme ich umiestnili v Brutovciach preto, aby mali miestni ľudia pocit hrdosti. A aby sami videli, že aj obec na konci sveta môže zaujať niečím výnimočným,“ dodal brutovský farár Zaťko.