„Keď sme sa dozvedeli, že by sme sa mali presťahovať na Kramáre, všetci rodičia, ktorí majú deti s cystickou fibrózou, zostali nepríjemne prekvapení," povedal prezident občianskeho združenia Klub cystickej fibrózy Jaroslav Lexa. Majú obavu, že ak sa dostanú do priestorov kramárskej nemocnice, deťom sa rapídne zhorší zdravotný stav. Ich ochorenie si totiž vyžaduje špeciálny režim, k tomu vybavené ambulancie, izby aj rehabilitačné centrum. Dôležité je aj prostredie plné zelene. Detskí pacienti v zariadení trávia veľa času, niekedy mesiace až roky.
Na cystickú fibrózu neexistuje liečba, liečia sa len príznaky. Najviac postihnuté sú pľúca a pankreas. Deti musia skoro ráno vstávať, aby stihli všetky procedúry. Niekoľkokrát denne inhalujú, robia dychové cvičenia, cvičia. Pomáha im to očisťovať pľúca, ktoré sa nevedia samy prečisťovať tak, ako u zdravých detí. V opačnom prípade sa im zhoršuje zdravotný stav, zadýchajú sa, kašlú a často končia v nemocniciach s infekciami, na ktoré sú náchylné. Kvôli pankreasu majú zase špeciálnu stravu.
Pre časté infekcie sa nesmú stretávať, ambulancie preto musia mať samostatné vchody, nemocničné izby vlastné sociálne zariadenia. Podobne sú upravené aj rehabilitačné miestnosti. To všetko majú v Podunajských Biskupiciach.
„My sa z Podunajských Biskupíc nepotrebujeme sťahovať, na 95 percent tu máme všetko, čo naše deti potrebujú. Ak sa nás chcú zbaviť, tak je ideálne, aby nás poslali do zariadenia, kde sa stretávajú všetky možné druhy baktérií, akým Kramáre v tejto chvíli sú," pripomenul Lexa.
Do akých priestorov by sa mali deti presťahovať, zatiaľ vedenie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou na Kramároch nevie. Hovorkyňa Dana Kamenická uviedla, že celé je to v štádiu rokovaní. „Sme maximálne súčinní pri riešení tejto otázky a sme v kontakte s ministerstvom aj klinikou detskej pneumológie," informovala Kamenická.
Boj za zachovanie nemocnice
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker premiestnenie pacientov do rušného mesta odôvodňuje nevyhovujúcim stavom budov. Tieto argumenty vyvracia prezident klubu cystickej fibrózy Lexa. „Budova v Podunajských Biskupiciach, kde sa liečia naše deti, prešla rozsiahlymi opravami v roku 2003," priblížil Lexa. Na rekonštrukciu sa podľa neho minulo približne 30 až 40 miliónov slovenských korún (1,0 až 1,3 mil. eur).
Za zachovanie nemocnice v zelenom areáli začala bojovať aj starostka tejto mestskej časti Alžbeta Ožvaldová, ktorá tento týždeň rokovala s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom. „Navrhla som mu, aby sa vytvorila nezisková organizácia spoločne so štátom, mestskou časťou a bratislavskou župou, ktorá môže areál prevziať a na opravu budov čerpať peniaze aj z eurofondov," spresnila Ožvaldová. Budúcnosť tejto lokality vidí v tom, že časom by tu mohol byť denný stacionár pre seniorov či jasle pre deti. Drucker je zatiaľ plánu naklonený, areál si chce pozrieť na budúci týždeň.
Sťahovanie do schátraných budov
Šéf chirurgickej kliniky, ktorá sídli v priestoroch nemocnice na Mickiewiczovej, Peter Labaš si myslí, že je nezmyselné, aby sa seniori sťahovali do schátraných budov starej nemocnice v centre mesta. „Je tu niekoľko voľných budov, napríklad bývalá pľúcna klinika, ktorá bola prerobená na špičkové luxusné pracovisko, tá však časom schátrala," povedal Labaš. Ďalším voľným priestorom je druhá interná klinika, jej priestory sú podľa Labaša tiež v katastrofálnom stave. „Budú musieť vynaložiť milióny na rekonštrukciu, aby sa tam dalo slušne pohybovať a liečiť," doplnil s tým, že podobne sú na tom aj Kramáre. „Tie sa mali dávno zatvoriť," dodal.
Ak chcú na Mickiewiczovej umiestniť seniorov z Podunajských Biskupíc, musia opraviť výťahy, rekonštruovať izby, chodby aj ambulancie. Šéf chirurgov poznamenal, že ak sa už peniaze na opravy nájdu, tak sa môžu využiť aj v Podunajských Biskupiciach. „Pokiaľ v tom nie je zámer, že biskupické prostredie plánujú výhodne predať súkromníkovi," poznamenal Labaš.