Nekonečné dvadsaťpäťročné ťahanice okolo zreštituovaných bytoviek unavili ich nájomníkov aj vlastníkov. Ani jedna strana sa momentálne nemôže domôcť aktuálnych informácií.
Hlavné mesto už pred piatimi rokmi vedelo, že táto situácia raz príde. Bratislavčanom, ktorí si pre reštitúcie nemohli odkúpiť byty do osobného vlastníctva, malo podľa zákona pomôcť s bývaním. Najneskôr do 1. januára 2017. Stav je však taký, že nové byty sa ani len nezačali stavať.
Pomoc samospráve prisľúbilo ministerstvo dopravy. Podľa hovorkyne Karolíny Duckej okrem novej výstavby možnosťou môže byť aj kúpa už postavených bytov z peňazí, ktoré má na tento účel rezort vyčlenené. Viac už nespresnila. „Momentálne so všetkými zainteresovanými stranami finalizujeme riešenie problematiky náhradného bývania v Bratislave,“ uviedla Ducká s tým, že jasnejšie stanovisko dajú po rokovaniach. Bližšie informácie nedal ani primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Ten na novembrovom mestskom zastupiteľstve povedal, že pokrokom je konkrétnejšia debata so štátom. „Nechcem ale predbiehať výsledky tejto debaty, lebo nie je nič písomne,“ vysvetlil Nesrovnal.
Januárový termín sa však nezadržateľne blíži. Mesto zriadilo na magistráte kanceláriu, kde by sa žiadatelia o byty a reštituenti mali dozvedieť o aktuálnej situácii. Funguje každú stredu doobeda. „Cieľom je zabezpečiť vyššiu a efektívnejšiu informovanosť tých Bratislavčanov, ktorých sa to dotýka,“ vysvetlila Katarína Kohútiková z bratislavského magistrátu dôvod zriadenia kancelárie. Odpovede však úradníci pre ľudí nemajú. Denník Pravda to zistil túto stredu, keď navštívil magistrát.
„Nevedia nič poradiť, nevedia povedať nič konkrétne, čo bude, a hlavne kedy. Najviac ma hnevá, že keď chce niečo stavať investor, nie je problém zničiť detské ihriská a môže sa začať,“ mieni Štefan, nájomník trojizbového bytu na Trnávke. Dodal, že mu nezáleží na tom, v akej lokalite bude bývať. „Ide len o to, mať strechu nad hlavou, a rozčuľuje ma, že sa nevedia dohodnúť. Zase nám zostalo len čakanie,“ poznamenal nahnevaný, keď vyšiel z kancelárie.
S podobnou náladou odchádzal z magistrátu Anton, ktorý vlastní dom v mestskej časti Staré Mesto. Jeho nájomníci čakajú na náhradný 2,5-izbový byt. „A ja čakám na to, kedy od nás odídu, aby som nehnuteľnosť, ktorá je navyše od roku 1980 vedená v zozname kultúrnych pamiatok, dal do poriadku,“ povedal majiteľ. Pripomenul, že keďže je nájom v reštituovaných domoch regulovaný, čo podľa neho znamená nízky, z toho príjmu budovu neopraví. Priblížil, že situáciu s nájomníkmi sa snažil riešiť aj sám. „Ponúkli sme im so sestrou, že im kúpime 4-izbový byt a budú tam žiť v podnájme, s čím najskôr súhlasili, na druhý deň si to rozmysleli,“ dodal Anton.
Problém reštituovaných bytov sa ťahá už 25 rokov a najrozsiahlejší je v hlavnom meste. Bratislava má podľa zákona z roku 2011 o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom od januára 2017 zabezpečiť náhradné bývanie 580 nájomcom v bytovkách, ktoré získali reštituenti. To predstavuje 75 percent zo všetkých nárokov v rámci celého Slovenska. Mesto sa za päť rokov veľmi nepohlo z miesta. Dodnes nestojí jediná bytovka s náhradnými bytmi a nie sú záväzne vybraté ani lokality, kde by mali stáť.
V októbri Nesrovnal ubezpečoval nájomníkov, že o bývanie neprídu, kým im nebude poskytnutá rovnocenná náhrada. Ľudia síce aj od januára môžu zostať v terajších bytoch s nezmeneným nájomným, ťarchu za nich ponesie mesto. Majitelia už budú môcť žiadať trhové nájomné ceny. Rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájmom dorovná práve samospráva. „Na realitnom trhu sa tieto ceny pohybujú okolo osem eur za štvorcový meter, odhad priemeru regulovaného nájomného je euro za štvorcový meter,“ spresnila cenové rozdiely hovorkyňa mesta Ivana Skokanová. Mesto odhadlo, že ho to vyjde na tri milióny eur ročne.
Predseda združenia vlastníkov reštituovaných domov Karol Spišák v polovici októbra avizoval prípravu v poradí 16. hromadnej sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Nepáči sa im, ako sú obmedzované práva vlastníkov, ktorí nemôžu rozhodovať o svojom majetku. „Sťažnosť plánujeme podať v polovici decembra,“ spresnil advokát. Zároveň dodal, že pôjde o jednu z väčších hromadných sťažností. Združenie spolu s advokátskou kanceláriou participuje už na 15 hromadných sťažnostiach, kde je približne 270 vlastníkov.
Magistrát má v súčasnosti vybraných šesť lokalít, kde chce náhradné byty postaviť. Zatiaľ plánuje výstavbu 393 náhradných nájomných bytov. V mestskej časti Dúbravka bolo vydané stavebné povolenie. Práce na dome so 68 bytmi sa však museli odložiť, pretože bytovka má stáť na parkovisku, kde dnes parkujú miestni, ktorým zatiaľ mesto nenašlo náhradu. Ďalšie pozemky má vytypované v mestských častiach Petržalka, Devínska Nová Ves či Ružinov. Mestské časti nie sú týmto zámerom nadšené. Obávajú sa najmä prehustenia sídlisk či straty zelene.