Ako sa uvádza vo vyhlásení Zvolenského, obracia sa tiež na vládu, aby využila prostriedky, ktoré má k dispozícií a na európskej úrovni namietala proti pristúpeniu EÚ k Istanbulskému dohovoru.
Podľa Zvolenského násilie páchané na ženách v akejkoľvek podobe je neprípustné a odsúdeniahodné. Nikdy ho nemožno tolerovať a treba vyvinúť všetko úsilie na jeho zastavenie. „Tému ochrany žien pred násilím však považujeme za takú vážnu, že pokusy o podsúvanie iných tém v jej rámci, napríklad rodovej ideológie alebo výučby tzv. nestereotypných rolí v školách, považujeme za neprijateľné,“ zdôraznil.
Istanbulský dohovor
Európska komisia prijala Istanbulský dohovor 6. apríla 2011, platným sa stal 1. augusta 2014. V marci tohto roka navrhla Európska komisia Európskej únii pristúpenie k Dohovoru a rok 2017 má byť venovaný k legislatívnym krokom potláčajúcim násilie na ženách. Významovo je Dohovor záväzným ľudskoprávnym nástrojom, ktorý ustanovuje právne záväzné normy na prevenciu a elimináciu domáceho násilia a násilia páchaného na ženách, ochranu jeho obetí a spravodlivý trest pre páchateľov. Z legislatívneho hľadiska je nutná taktiež harmonizácia trestného práva hmotného a trestného práva procesného, civilného procesu, migrácie a azylu. Dohovor sa skladá z preambuly a 81 článkov. Hlavným cieľom dohovoru je dosiahnutie celkovej rovnosti medzi mužmi a ženami. Poukazuje tiež na opatrenia eliminujúce oblasti násilia páchaného na ženách.
Predseda KBS upozornil, že definícia rodu, tak ako ju zavádza Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu a domácemu násiliu a o boji proti nemu, prijatý 11. mája 2011 v Istanbule, oddeľuje rod od pohlavia. Chápe ho podľa neho ako „sociálny konštrukt”, ako premennú, ktorá nesúvisí s biologickým pohlavím. „Vychádza z predpokladu, že ľudská osoba sa rodí ako „neutrálna” bytosť, a mužskosť, ženskosť či iný rod vznikajú vplyvom výchovy, spoločenských okolností alebo na základe osobnej voľby. Takéto chápanie však protirečí ľudskej skúsenosti i zdravému úsudku,“ vyhlásil Zvolenský.
Istanbulský dohovor v predkladanej podobe môže podľa predsedu KBS vyústiť do porušovania práv rodičov na výchovu detí i do porušovania náboženskej slobody. Zavádza boj proti „rodovým stereotypom“, ktorého nástroje sú ľahko zneužiteľné. Môže spôsobiť potláčanie tých mimovládnych organizácii a cirkví, ktoré prejavujú nesúhlas s rodovou ideológiou. Subjekty dlhodobo aktívne v ochrane žien tak budú čeliť riziku priamej diskriminácie,“ uviedol s tým, že ideologické zaťaženie v takomto dôležitom dokumente považuje za kontraproduktívne.