Slovenský rezort diplomacie: Stopka v rokovaniach s Tureckom by nebola prínosom

, 28.11.2016 12:00
turecko, nizip,
V Turecku je v súčasnosti okolo troch miliónov migrantov. Snímka je z utečeneckého tábora Nizip na juhovýchode krajiny z apríla tohto roka. Autor:

Zmraziť rozhovory o vstupe Turecka do EÚ aj za cenu, že Ankara uvoľní migračnú zátku do Európy? Viacerí slovenskí politici, ktorých oslovil denník Pravda, majú obavu, že utečenecká vlna by v takom prípade nabrala na sile.

Aj keď Európsky parlament odporučil dočasne vystaviť Turecku stopku v prístupových rozhovoroch, nateraz sa zdá, že Brusel sa s takýmto rozhodnutím ponáhľať nebude.

Slovenský rezort diplomacie hovorí o potrebe pokračovať v komunikácii s Tureckom. „Stotožňujeme sa s názorom komisára EÚ pre rozšírenie Johannesa Hahna, že prerušenie rokovaní by nebolo prínosom ani pre jednu zo zainteresovaných strán,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničia Peter Stano.

Turecko čelí kritike EÚ za represie, ktoré rozpútalo proti vlastným občanom po júlovom pokuse o vojenský prevrat. Vo väzení skončilo okolo 37-tisíc ľudí a vyše 100-tisíc prišlo o prácu. V krajine vládne autoritatívny režim, ktorý sa na míle vzďaľuje hodnotám únie. Brusel sa na druhej strane obáva, že Ankara prestane dodržiavať dohodu o zadržiavaní migrantov na svojom území. Podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona EÚ nemá nástroje, ako migráciu zastaviť. „To znamená, že bez tureckej pomoci to veľmi nepôjde. S Tureckom treba vyrokovať nejaký kompromis, ale aký, v tom ani vrcholní európski politici nemajú zatiaľ jasno,“ uviedol Samson.

Šéfovi zahraničného výboru Národnej rady Františkovi Šebejovi (Most-Híd) nepripadá príliš realistické, že by Turecko začalo teraz púšťať migrantov cez Egejské more na európsky kontinent.

„Fakt je ten, že prístupové rozhovory stáli a ich zmrazenie je len formálne gesto. Vnímam to tak, že sa to presunulo do roviny vzájomných gest,“ povedal Šebej. Podľa predsedu výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer) treba pomáhať perzekvovaným ľuďom v Turecku, ale zároveň by EÚ mala zvažovať dôsledky svojich rozhodnutí. „Myslím si, že by sme v tejto fáze mali byť diplomatickí a venovať veľa úsilia, aby sme neeskalovali vzťahy s Tureckom. Potrebujeme ho na to, aby sa opäť nerozhorela utečenecká kríza, pretože z toho môže byť veľmi vážny politický problém pre Európu,“ povedal Blaha s tým, že europarlament prijal rozhodnutie bez štipky realizmu. O obavách z vypovedania dohody o utečencoch hovorí aj prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška (SNS). „Nemôžeme sa však nechať vydierať, že nám bude Turecko diktovať podmienky spolupráce a vyžadovať ďalšie a ďalšie financie,“ uviedol Paška. Poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) si myslí, že EÚ tancuje na hrane žiletky a Turci môžu utečencov začať púšťať na Západ.

Na území Turecka je okolo troch miliónov migrantov. Jeho prezident Recep Tayyip Erdogan sa vyhráža, že zdvihne hraničné závory, ak EÚ dá krajine stop.. „Ak pôjdete ešte ďalej, hranice sa otvoria, dobre si to zapíšte,“ reagoval Erdogan pred pár dňami na rozhodnutie europarlamentu. Ak by turecký prezident aj naplnil svoje hrozby, podľa europoslanca Eduarda Kukana by išlo o konfrontačný krok v beztak napätej situácii. „Podporili by sa tým radikálne názory v EÚ, že by sme mali s Tureckom sami skončiť,“ varoval Kukan.

Turecko sa už jedenásť rokov ako kandidátska krajina uchádza o vstup do únie, ale v plnení podmienok postupuje veľmi pomaly. Kukan zdôraznil, že v prijatej rezolúcii Európskeho parlamentu sa hovorí o dočasnom zmrazení prístupových rokovaní. Nemyslí si však, že sa okamžite prerušia. Ako ďalej uviedol, stalo by sa tak len v prípade, keby Ankara zaviedla trest smrti.

Rezolúcia europarlamentu nemá pritom záväzný charakter, ale len formu odporúčania. Analytička Zuzana Gabrižová z portálu EurActiv.sk uviedla, že váhu by malo až rozhodnutie Európskej komisie o spustení procesu zmraziť rokovania. „Kým Európsky parlament bol už dlhodobo náchylnejší vznášať námietky proti tomu, čo sa deje v Turecku, tak exekutívne zložky Európska komisia a národné vlády sú skôr náchylnejšie nezaujímať takéto radikálne kroky,“ doplnila Gabrižová.

Otázkou tiež je, či samotné Turecko chce naozaj vstúpiť do únie. Podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona formálne to platí, ale zároveň naráža na odpor inej časti Turecka, ktoré ho chce vrátiť do moslimského sveta. Faktom je, že tak dlho, ako sa hovorí prijatí Turecka do EÚ, sú na stole aj úvahy o inej forme jeho pridruženia k členským štátom. Podľa poslanca Šebeja vzťahy s Bruselom budú určované tým, kam sa bude Turecko uberať vnútropoliticky v oblasti ľudských práv a politických slobôd a akú úlohu bude zohrávať na Strednom východe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #turecko #utečenci #vstup do EÚ #migračná kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku