„Od svojho nástupu Krajňák nerešpektuje kompetencie správnej rady. Uznesenia správnej rady ignoruje. Naďalej postupuje voči niektorým zamestnancom šikanujúcim spôsobom,“ uviedla podpredsedníčka Správnej rady ÚPN Andrea Kluknavská.
Krajňák výhrady odmietol. „Každého chcem uistiť, že aj naďalej budeme čestne a svedomito plniť zverené úlohy. Spolu so zamestnancami ÚPN budeme chrániť pamäť národa pred tými, ktorí by si najradšej nič nepamätali,“ povedal Krajňák. Dodal, že členovia správnej a dozornej rady ústavu sa nezúčastňuje aktivít ÚPN.
Podľa Krajňáka napríklad kontrola inšpektorátu práce nepotvrdila výhrady ohľadom nelegálneho zamestnávania v ÚPN. Dodal, že jeho predchodca na čele ústavu a súčasný člen správnej rady Ivan Petranský umožnil zamestnancom pracovať prevažne z domova a súhlasil s takzvanými zlatými padákmi, teda vysokým odstupným, a to aj v prípade, že sami ukončia pracovný pomer. Za neodôvodnené označil informácie o zlom hospodárení. Krajňák tiež povedal, že od jeho nástupu do čela ústavu a po najatie advokátskej kancelárie neprehral ÚPN okrem sporu s Babišom žiadne iné súdne pojednávanie na ochranu osobnosti.
Krajňák sa dostal do pozornosti médií už skôr v tomto roku, keď dal výpoveď historikovi, ktorý si pripomínal výročie vojnového Slovenského štátu a otvorene agitoval za šéfa ĽSNS Mariana Kotlebu.
Podľa poslancov opozície výhrady voči Krajňákovi sú sporom o ďalšom smerovaní tejto inštitúcie, ktorá sa zaoberá skúmaním okrem iného nacistických a komunistických zločinov. Krajňák bol do čela ÚPN zvolený parlamentom veľkou väčšinou hlasov pred tromi rokmi. Platný zákon umožňuje odvolať šéfa ÚPN alebo iného člena správnej rady ústavu iba v prípade, že bol odsúdený za trestný čin alebo aspoň pol roka nevykonáva svoju funkciu.