V predchádzajúcom období sme boli prvou, tentokrát sme druhou krajinou, ktorá podpisom memoranda potvrdila svoj záujem čerpať finančné prostriedky Nórska, Islandu a Lichtenštajnska.
Po podpise takzvaných Nórskych fondov to na pôde Úradu vlády SR povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Za nórsku stranu podpísala memorandum ministerka Nórskeho kráľovstva pre EÚ a Európsky hospodársky priestor (EHP) Elisabeth Vik Aspakerová, ktorá povedala, že toto memorandum má väčší význam, ako len zlepšiť obchodné a ekonomické vzťahy medzi krajinami.
„Je to naša spoločná zodpovednosť za spoločnú budúcnosť Európy,“ povedala Aspakerová. Preto sa Nórsko rozhodlo už tretíkrát podporiť „rozvoj podnikania, zmiernenie klimatických zmien, inklúziu zraniteľných skupín a menšiny, občiansku spoločnosť či spoluprácu v kultúrnej oblasti“ sumou viac ako 100 miliónov eur.
Na podpise memoránd sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inga Magistad a generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR Ján Krak. Ten zdôraznil, že od roku 2004 sa peniaze z nórskych fondov použili na Slovensku na viac ako 500 projektov.
Nórske peniaze sme v minulosti použili napríklad na rekonštrukciu bratislavskej Reduty, ktorá sa stala hlavným dejiskom a „výkladnou skriňou“ pre najdôležitejšie podujatia slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Lajčák vyzdvihol použitie nórskych grantov na projekty Pro Monumenta – prevencia údržbou, ktorý pomáha pri revitalizácii a zachovávaní kultúrneho a prírodného dedičstva, ale aj na renováciu hradu Devín, obnovu Rosenfeldovho paláca v Žiline či štátneho divadla v Košiciach.
Uzavretie memoránd o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórskeho finančného mechanizmu schválila vláda na svojom 37. zasadnutí v stredu 23. novembra. Do roku 2021 tak Island, Lichtenštajnsko a Nórsko finančne prispejú k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov na Slovensku.
Ako prijímateľský štát dostaneme z mechanizmu hospodárskeho priestoru 54 900 000 eur, desať percent z nich je však vyčlenených pre fond pre občiansku spoločnosť. Slovensko tak získa po odpočítaní nákladov prispievateľských štátov na riadenie 50 782 500 eur.
Z národných peňazí vyčleníme pre tento mechanizmus takmer sedem miliónov eur (6 674 737 eur). Z Nórskeho finančného mechanizmu bude Slovensku k dispozícii suma 58 200 0000 eur, jedno percento z celkovej sumy je však vyčlenené pre fond na podporu dôstojnej práce a tripartitného dialógu.
Čistý príspevok pre Slovensko po odpočítaní nákladov pre Nórsko za riadenie tohto mechanizmu tak predstavuje 53 835 000 eur. Z národných peňazí vyčleníme pre nórsky mechanizmus viac ako osem miliónov eur (8 801 120 eur).
Medzi prioritné oblasti, na ktoré by sa mali použiť finančné prostriedky týchto krajín z mechanizmu hospodárskeho spoločenstva, patria vzdelávanie a podnikanie mladých, zelené inovácie v priemysle a verejnoprospešné technológie, zníženie zraniteľnosti voči zmene klímy, riadenie kultúrneho dedičstva s dôrazom na kultúru menšín, zlepšenie efektívnosti a transparentnosti slovenských štátnych inštitúcií či posilnenie občianskej spoločnosti.
Na týchto programoch sa spolu so slovenskými partnermi budú podieľať Nórske centrum pre medzinárodnú spoluprácu vo vzdelávaní, Nórske riaditeľstvo pre vodné zdroje a energetiku (NVE), nórske a islandské kartografické orgány, Rada Nórska pre umenie (ACN) či Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Zodpovednosť za dosiahnutie cieľov Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a cieľov Nórskeho finančného mechanizmu, ale aj ich implementáciu je zodpovedný Odbor grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska Úradu vlády SR.
Najneskôr do 31. decembra 2020 preskúmajú zmluvné strany oboch memoránd pokrok v implementácii a dosahovaní cieľov memoránd na Slovensku a podľa toho sa dohodnú na presune finančných prostriedkov v rámci jednotlivých programov a medzi nimi.