Konferencii biskupov sa nepáči, že dohovor chráni aj homosexuálne partnerstvá a vychádza z rodovej rovnosti. Odborníci považujú postoj cirkvi za špekuláciu.
Každá tretia žena v Európskej únii zažila počas svojho života určitú formu rodovo motivovaného násilia. Podľa júnového prieskumu Eurobarometra si na Slovensku 63 percent žien myslí, že domáce násilie proti ženám je veľmi rozšírené.
Dokazuje to aj skúsenosť poradenského centra občianskeho združenia Progresfem v Poprade, ktoré poskytuje pomoc týraným ženám v meste a okolí, každý mesiac ho kontaktuje až osem nových klientok.
Európsky parlament v snahe posunúť riešenie tejto problematiky, vyzval členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domáceho násilia a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), aby tak čo najskôr spravili. Medzi nimi je aj Slovensko.
Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský minulý týždeň apeloval na vládu, aby ho neratifikovala. Tvrdí, že podsúva aj iné témy ako rodová ideológia alebo výučba tzv. nestereotypných rolí v školách.
Zvolenskému prekáža, že dokument oddeľuje rod od pohlavia. Zatiaľ čo pohlavie je chápané ako kategória určená biologickými znakmi muža a ženy, rod dohovor vníma ako niečo, čo vzniká pod vplyvom výchovy, prostredia či očakávaní spoločnosti.
"Vychádza z predpokladu, že ľudská osoba sa rodí ako ,neutrálna‘ bytosť, a mužskosť, ženskosť či iný rod vznikajú vplyvom spoločenských okolností alebo na základe osobnej voľby. Takéto chápanie však protirečí ľudskej skúsenosti i zdravému úsudku,“ vyhlásil Zvolenský. Dodal, že Istanbulský dohovor môže vyústiť do porušovania práv rodičov na výchovu detí i do porušovania náboženskej slobody.
Ministerstvo spravodlivosti, ktoré zodpovedá za ratifikáciu, na vyjadrenie biskupov nereagovalo. Návrh zatiaľ neplánuje predložiť na rokovanie vlády. „Vyžiadali sme si odklad predloženia návrhu na ratifikáciu do konca júna 2017,“ spresnil hovorca rezortu Peter Bubla.
Dôvodom je široký záber dokumentu. Ten rieši prevenciu, trestné právo, hmotné aj procesné, práva obetí či azyl. „Odklad bol vyžiadaný v záujme pripraviť slovenskú legislatívu na ratifikáciu,“ dodal Bubla.
Šarlota Pufflerová, riaditeľka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, považuje postoj Konferencie biskupov len za špekulácie. „Neviem, ako biskup prišiel na to, že cez dokument krajina smeruje k porušovaniu práv, to je nezmysel,“ hovorí Pufflerová. Dodáva, že dohovor má za úlohu nastaviť v štáte verejné politiky tak, aby sa nedialo násilie na ženách, čo je jeho hlavný zámer.
To, že sa hodnostári jednej cirkvi rozhodli, že nebudú rešpektovať rodovú identitu a rod ako taký, by podľa nej nemalo viesť k tomu, že štát nebude prijímať takéto vážne dokumenty.
„Dohovor rieši závažný spoločenský problém, ktorý je u nás ešte horší ako v iných krajinách,“ mieni riaditeľka. „To, že väčšina násilia sa pácha na ženách, nie je žiadna náhoda, ide o rodový problém, a preto ambíciou politík rodovej rovnosti vrátane eliminácie násilia na ženách je získať pre ich presadzovanie aj mužov,“ doplnila Pufflerová.
Právnička Janka Debrecéniová zo združenia považuje postoj biskupov za bizarný. „Istanbulský dohovor neprináša nič nové, v tom zmysle, že by teraz začal bojovať proti niečomu, proti čomu sa už SR nezaviazala bojovať inými právne záväznými dokumentmi,“ pripomenula Debrecéniová.
Dodáva však, že rozumie dôvodom, prečo sa KBS snaží, aby bol rod znevážený ako právny koncept. „Na rode ako súbore rozdielnych vlastností a očakávaní, ktoré spoločnosť pripisuje ženám a mužom, ako aj na tom, že takto konštruované ženské a mužské vlastnosti nemajú rovnakú hodnotu, ale tie mužské sú cenené vyššie, je postavená nadvláda mužov voči ženám,“ vysvetľuje Debrecéniová. Pripomenula tiež, že Slovensko bolo jedna z prvých krajín, ktoré tento dohovor podpísali. Urobilo tak v máji 2011.
Dokument okrem toho, že sa snaží chrániť ženy pred formami násilia ako fyzické, psychické týranie, nútené manželstvá či obriezka, bojuje aj proti ich diskriminácii. Tú podľa rodovej ideológie spôsobujú stereotypy v spoločnosti, ako napríklad presvedčenie, že existujú mužské a ženské práce či predstava, že úlohou ženy je starať sa o deti, byť citlivá či podriadená a povinnosťou muža zas je živiť rodinu alebo neprejavovať emócie.
Istanbulský dohovor prijala Európska komisia v roku 2011 a platným sa stal v auguste 2014. V marci tohto roka komisia navrhla Európskej únii pristúpenie k dohovoru. Ten tiež bráni deti, ktoré môžu byť v pozícii obete či svedka násilia.