Foto: SITA/KR PZ TRNAVA
Polícia včera stále pátrala po dvoch mužoch, ktorí v sobotu ukradli z múzea unikátny zlatý prsteň a tri strieborné pozlátené motýľové spony (jedna bola kópiou) z mladšej rímskej doby. Dostali sa doň ako bežní návštevníci zakúpením vstupenky len chvíľu pred záverečnou. Mali rozbiť vitrínu, v ktorej sa predmety nachádzali, a odsotiť pracovníka múzea. S lupom potom utiekli do mesta.
„Vyšetrovanie krádeže šperkov pokračuje. Ďalšie informácie polícia nateraz zverejňovať nebude. Vzhľadom nato, že bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, v zmysle zákona je možné za takýto skutok uložiť odňatie slobody na desať až pätnásť rokov,“ povedala trnavská krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová.
Archeológ a riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch Vladimír Krupa dodal, že po víkendovej udalosti plánujú prijať opatrenia nielen v oblasti ochrany, bližšie ich však nespresnil. Na to, ako boli vystavené predmety chránené, odpovedať nechcel. „Samozrejme, že múzeum má svoje zabezpečenie,“ reagoval Krupa.
Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu v Trnave hovorí, že vzácne veci by mali byť umiestnené vo vitrínach s bezpečnostným sklom, ktoré sú prepojené s políciou a dohliadajú na ne kamery. „Vitríny z bezpečnostného skla sa robia len na objednávku, je to veľmi nákladné,“ pripomenul Sládok. Vystavovanie kópií v záujme zvýšenia bezpečnosti podľa neho nie je riešením. „V prípade prsteňa by hodnoverná kópia vyšla veľmi draho. Niekedy sú kópie aj drahšie ako kúpna cena originálov,“ doplnil pamiatkar.
Prsteň je na Slovensku unikátom. „Ide o jeden z prvých prsteňov, ktoré Germáni začali vyrábať sami podľa rímskeho vzoru. Dovtedy vlastné prstene nepoznali,“ vysvetlila Miroslava Daňová z Katedry klasickej archeológie na Trnavskej univerzite, ktorá sa dlhodobo venuje najmä rímskym šperkom. „Podľa toho, čo ukradli, išli po predmetoch cielene. Veľmi dobre vedeli, čo berú,“ poznamenala k lúpeži Daňová. Cena 15-tisíc eur, za ktorú múzeum prsteň odkúpilo, bola podľa nej zverejnená aj v najnovšom vydaní štvrťročníka Pamiatky a múzeá, ktoré je dostupné vo väčších múzeách.
Podľa Sládoka to mohla byť krádež na objednávku. „Hodnota šperkov naznačuje, že išlo o bohatšiu klientelu, ktorá sa sústreďuje v zahraničí, napríklad v Rakúsku, Nemecku či v Anglicku,“ mieni s tým, že nevylučuje ani možnosť, že za krádežou v Balneologickom múzeu môžu byť obyčajní zlodeji, ktorí si chceli prilepšiť. Aj preto, že cena prsteňa bola verejne známa a zabezpečenie múzeí či galérií je slabé. Predmety by tak mohli skončiť na burze, v záložni či v starožitníctve. „Aj takéto typy krádeží sa u nás stávajú, no to by bol ten lepší prípad,“ povedal pamiatkar.
V zahraničných ilegálnych zbierkach končí s pomocou vykrádačov množstvo vzácnych predmetov zo Slovenska. „Keď zlodejov nechytí polícia bezprostredne po krádeži, sú predmety v podstate nevypátrateľné. Na trhu sa môžu objaviť až po desiatkach rokov,“ priblížil Sládok. Slovensko je podľa neho poslednou krajinou v Európskej únii, ktorá na takéto prípady nemá samostatný vyšetrovací odbor.
Šperky boli súčasťou stálej archeologickej expozície v budove Kúpeľnej dvorany. Drahocenný prsteň slávnostne predstavili v marci tohto roku. V expozícii ho bolo možné vidieť už od februára. Za jeho získanie do svojich zbierok udelili múzeu Výročnú cenu Revue Pamiatky a múzeá za rok 2015.
Prsteň pochádza z jedného z dvoch bohatých takzvaných kniežacích hrobov z mladšej rímskej doby (prelom 3. a 4. storočia nášho letopočtu), ktoré objavili v 30. rokoch minulého storočia. Narazili na ne počas ťažby hliny v tehelni v dedinke Stráže, ktorá je dnes súčasť obce Krakovany.
Unikátny prsteň
Foto: SITA, KR PZ Trnava
V centrálnej ploche prsteňa je ústredný kameň – almandín-pyrop zasadený vo vyššej zlatej obrube. Má tvar oválu, pričom dlhšou stranou je otočený naležato. Okolo neho sú do kríža vo vyšších obrubách osadené priehľadné „kamene“. Výskumom bolo zistené, že ide o sklá napodobňujúce drahokamy. Sú priehľadné, jemnej sivomodrej farby. Obrúčka je zdobená vruborezom a rytou výzdobou. Prizvaná znalkyňa v odbore považuje prsteň za barbarský šperk ovplyvnený Rímom. Je veľmi pravdepodobné, že bol vyrobený podľa rímskeho vzoru na území Barbarika. Tento druh šperku je relatívne zriedkavý.