„Je to práve naša príslušnosť k EÚ, spolu s fungujúcim transatlantickým partnerstvom, čo zaručuje mier, bezpečnosť, stabilitu a hospodársky rozvoj našich krajín. Tieto výhody prirodzene nie sú zadarmo. Aby sme si ich zachovali, potrebujeme aktívny štýl vedenia, ako aj vôľu si ich uchovať,“ uviedol Lajčák.
Slovensko podľa neho preukázalo aj septembrovým neformálnym summitom v Bratislave, že sa chce spolupodieľať na ďalšom rozvoji EÚ. „Ak by sa EÚ nemala rozvíjať tak, ako by sme očakávali, resp. ak sa pochybuje o jej výhodách, či dokonca o jej práve na existenciu, potom sme oprávnene znepokojení a budeme naďalej robiť všetko pre to, aby sme pomohli zvrátiť tento trend,“ upozornil minister s tým, že je omyl domnievať sa, že budúce smerovanie EÚ určujú len „veľkí“ alebo zakladajúci členovia.
Brexit musí naštartovať „vnútornú reflexiu“ EÚ
Podľa Lajčáka dospela EÚ do historického bodu svojej existencie a po viacerých krízach, z ktorých niektoré stále nie sú doriešené, čelí aj rastúcej atmosfére neistoty ohľadne svojej budúcnosti. Rozhodnutie Británie o vystúpení z EÚ musí podľa neho naštartovať „vnútornú reflexiu“, ktorá by sa mala týkať aj toho, aká dôležitá je komunikácia národných a európskych inštitúcií s občanmi.
V rozsiahlom príspevku pre FAZ šéf slovenskej diplomacie zhrnul do štyroch bodov odpoveď na otázku, ako pomôcť zlepšiť vnímanie EÚ občanmi. Autor v prvom z nich pripomenul, že na začiatku Únie bol hnacou silou spoločenstva naratív mieru a stability na našom kontinente. „Postupne bol viac a viac bagatelizovaný a považovaný za samozrejmý alebo dokonca prekonaný“.
V súčasnej situácii však vidíme, že koncepcia mieru a stability vôbec nie je prekonaná, pričom ju nemožno považovať za samozrejmú, napísal Lajčák, pričom pripomenul vzostup terorizmu, extrémizmu, nestability a konfliktov v susedstve EÚ, ako aj prejavy populizmu a nacionalizmu.
„Mier a vnútorná bezpečnosť sú vďaka EÚ neprekonanými a neprekonateľnými devízami EÚ, na ktorých by sa malo stavať. Naratív mieru by sa však mal rozšíriť o témy, ktoré stoja v centre pozornosti, respektíve strachu verejnosti: Bezpečnosť, hospodárstvo, životné prostredie. A pri tom by sme sa mali koncentrovať predovšetkým na pozitívnu agendu. Negatívnych nálad a postojov v našich spoločnostiach je už dosť,“ konštatoval slovenský minister.
Podľa jeho slov to vyzerá tak, „že sme si v mnohých prípadoch zvykli, že nedodržiavame spoločne vyrokované a odsúhlasené pravidlá a záväzky“. „Akceptujeme takéto pomery po mesiace, ba roky vo viacerých kľúčových oblastiach. To nie je prijateľné a nie je udržateľné,“ upozornil Lajčák.
Orgány EÚ musia zjednodušiť jazyk pri komunikácii s občanmi
„V právnom priestore národného štátu požadujeme od občanov striktné dodržiavanie zákonov a pravidiel a štát prenasleduje a trestá ich porušenie aj v najelementárnejších otázkach. Ak však dochádza k porušeniu prijatých právnych pravidiel vo veľkom a dokonca zo strany členských štátov EÚ, k potrestaniu nezriedka nedochádza.“
Slovenský minister zdôraznil, že pre dôveryhodné a efektívne fungovanie EÚ je podľa neho bezpodmienečne nutné dodržiavať pravidlá a nerozlišovať medzi „rovnými a rovnejšími“. Dodal, že Európska komisia musí byť konzistentnou strážkyňou zmlúv a mať preto aj všetky potrebné podmienky.
Orgány EÚ musia zároveň „bezpodmienečne a čo najrýchlejšie“ zjednodušiť jazyk, ktorý používajú pri formulovaní rozhodnutí a komunikácii s občanmi. „Musíme prekonať rozšírené vnímanie EÚ ako nezrozumiteľného projektu elít (a pre elity). Len vtedy môžeme opäť získať dôveru občanov a možno ich ešte raz nadchnúť pre víziu spoločnej Európy,“ myslí si Lajčák.