Niekoľko mesiacov však Drucker tvrdil úplný opak. Za zmenou názoru je podľa neho viacero rizík. S ministerstvom financií chce teraz rokovať o dodatočnom navýšení. To však jeho rezortu pridať neplánuje. Odborníci na zdravotníctvo pripomínajú, že takto mal Drucker reagovať skôr.
Podľa rozpočtu má ísť na zdravotníctvo v budúcom roku približne o 120 miliónov eur menej v porovnaní s tohtoročným, celkom bude v systéme 4,4 miliardy eur. Sám Drucker pritom rozpočet od návrhu, ktorý bol známy v auguste, až po jeho odklepnutie obhajoval. Tvrdil, že v systéme bude dokonca viac, prílev financií vraj zabezpečia cez odvody pracujúci poistenci. Mal tiež ambiciózne plány ušetriť na liekoch, nákupoch prístrojov a zdravotníckeho materiálu 174 miliónov eur.
Dnes sa veci majú inak. Drucker má obavu, aby v budúcnosti neskolaboval celý systém. „Obávam sa, že to, koľko peňazí ide v súčasnosti do zdravotníctva, nepostačuje,“ povedal. Na dofinancovanie nebude podľa neho stačiť ani 50-miliónová rezerva, s ktorou rozpočet počíta.
Ministra neteší, že v budúcom roku klesne pod štyri percentá z vymeriavacieho základu sadzba odvodov za poistencov štátu. Ide o dôchodcov, nezamestnaných, študentov či deti. Za tým, prečo náhle Drucker zmenil názor, je viacero dôvodov. „Je tu viacero indikátorov, ktoré ukazujú vyššiu potrebu financií v rezorte zdravotníctva, ako napríklad rast minimálnej mzdy a od nej sa odvíjajúci rast miezd aj ostatných zdravotníckych pracovníkov, záväzky plynúce z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre verejný sektor na rok 2017, ako aj účtovná strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ obhajoval sa v piatok minister. Ďalšie kroky sa podľa neho budú odvíjať od toho, ako dopadne audit v štátnej poisťovni a tiež od celkových konečných výdavkov zdravotných poisťovní za tento rok.
O dodatočných zdrojoch plánuje Drucker rokovať s ministerstvom financií. Financmajstri upozorňujú, že podľa nich do verejného zdravotného poistenia pôjde v budúcom roku o 190 mil. eur viac v porovnaní s týmto rokom. Okrem toho má samotný rezort zdravotníctva k dispozícii zvýšené kapitálové výdavky o 70 mil. eur. „Tieto zvýšené zdroje spolu s rezervou v sume 50 mil. eur tvoria celkovú sumu medziročného zvýšenia disponibilných zdrojov do sektora zdravotníctva o 310 mil. eur,“ vypočítal rezort financií.
Asociácia súkromných lekárov očakávala takýto postoj od Druckera skôr. „Je teraz ťažké hodnotiť, prečo sa vyjadril o nedostatku financií do zdravotníctva až po schválení rozpočtu,“ priblížil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth s tým, že už začiatkom roka bol avizovaný schodok vo výške okolo 90 mil. eur len na dofinancovanie nemocníc.
„Pokračovanie nedofinancovania ambulantného sektora môže spôsobiť kolaps primárnej sféry, pretože za týchto podmienok nebude chcieť nikto robiť a prevziať ambulancie tak všeobecné, ako aj ambulancie špecialistov,“ doplnil Šóth.
Nedostatok peňazí sa podľa šéfa súkromných lekárov prejaví v redukcii platieb do nemocníc, čo povedie k predlžovaniu čakacích lehôt na hospitalizácie. Nakoniec sa ťarcha zdravotnej starostlivosti bude presúvať do ambulancií, vzrastie počet pacientov, lekári mnohonásobne prekročia zazmluvnené limity so zdravotnými poisťovňami. „Takýto stav nie je možné dlhodobo udržať a aj naše ambulancie budú musieť prikročiť k predlžovaniu čakacích lehôt. Určite to nie je náš záujem,“ dodal Šóth. Odhadol, že celý systém by potreboval injekciu vo výške 150 mil. eur.
Aj predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay poukazuje, že zdravotníctvo je jediný rezort, ktorý dostane na budúci rok zo štátneho rozpočtu menej peňazí. „Len malé a stredné nemocnice budú na budúci rok potrebovať na vyššie platy zdravotníkov 13 až 15 miliónov eur,“ poukazuje odborár. Poznamenal, že ozdravné projekty, ktoré sa rozbiehajú na ministerstve, zatiaľ nezastavili zadlžovanie.
Druckerovu otočku si ekonomickí analytici vysvetlili tak, že v systéme v budúcom roku hrozí viacero rizík. Od znížených príjmov za poistenca štátu cez hospodárenie štátnej zdravotnej poisťovne až po tempo rastu výdavkov.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Jaroslava Ďuranu na problémy majú vplyv tri dôležité premenné. Prvým sú odvody od ekonomických aktívnych ľudí a to, koľko štát prispieva za svojich poistencov. „Štát pri týchto položkách v posledných rokoch nie je veľmi štedrý. To sú prostriedky, ktoré poisťovne nedostanú a ovplyvní to aj schopnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť,“ vysvetľuje. Tretím rizikom sú podľa neho problémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne a štátnych nemocníc, ktoré dlhujú obrovské sumy, napríklad Sociálnej poisťovni či dodávateľom zdravotníckeho materiálu.
„Výdavky na zdravotníctvo patria znovu k najväčším negatívnym rizikám budúcoročného rozpočtu,“ myslí si analytik z ekonomického inštitútu INEKO Dušan Zachar. Vláda podľa neho v budúcom roku navrhla v zdravotníctve nízke tempo rastu výdavkov, čo nekorešponduje so skúsenosťou založenou na historickom vývoji, keď rástli priemerne rýchlejšie, ako sú plánované na budúci rok. Zachar podčiarkol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa práve teraz mal tento trend zastaviť. V praxi sa to potom môže prejaviť v horšom hospodárení zdravotných poisťovní alebo nemocníc.