Čo hovoríte na výsledky testovania PISA 2015?
Testovanie PISA má rôznych kritikov. Čiastočne sú kritické hodnotenia aj oprávnené a vždy sa dá spochybniť napríklad to, ako sa vybrala konkrétna vzorka na testovací cyklus. To, že konzistentne dosahujeme zlé výsledky a náš trend je negatívny, teda, že v priebehu času sa stále zhoršujeme, nás jednoducho musí znepokojovať.
Prečo naši žiaci opäť zaostávajú?
Jeden aspekt, ktorý sa objavuje pri každom cykle, ukazuje, že u nás sú výsledky testovania dosť ovplyvnené socioekonomickým statusom rodičov. To znamená, že ak je dieťa z relatívne dobre situovanej rodiny a má vzdelaných rodičov, má pomerne vysokú šancu aj na dobré výsledky v testoch. V tomto skutočne vyčnievame oproti iným krajinám. Pravdepodobne to súvisí s tým, že na Slovensku sa veľká časť vzdelávania necháva na doma. Rodičia musia dozrieť na dieťa, aby si urobilo domáce úlohy, často sa s ním učia alebo mu dokonca zaplatia doučovanie. Asi je to taký výkričník toho, že budeme musieť od škôl požadovať, aby sa aktívnejšie postavili k výučbe. Škola nemá byť na to, aby tam žiak dostal iba základnú sumu vedomostí a potom sa druhú polovicu doučil doma. To sa musí zmeniť.
Nie je to celé iba o platoch učiteľov? Sú demotivovaní, nemajú chuť učiť, napríklad.
Pozorujeme, že negatívne vykresľovanie školstva cez medzinárodné výsledky ľudí vôbec nemobilizuje a že to nenaháňa podporu verejnosti pre učiteľov. Koniec koncov minulý týždeň napríklad Sociologický ústav SAV zverejnil prieskum verejnej mienky, ktorý ukazuje, že len menej ako 40 percent ľudí podporuje výraznejšie zvýšenie platov učiteľov. To znamená, že napriek výraznému tlaku médií, napriek opakovaným požiadavkám na zvyšovanie platov verejnosť akoby nevnímala jednak úlohu učiteľa, jednak argument, že plošným zvyšovaním platov sa niečo zlepší. Podľa mňa to skutočne nie úplne sedí. Potrebujeme aj plošne zvýšiť platy učiteľov, ale zároveň potrebujeme mať špecifické programy, ktoré identifikujú kvalitných učiteľov cez učiteľské testy a tých učiteľov potrebujeme špeciálne podchytiť, ohodnotiť ich výrazne finančne lepšie a dať im veľmi dobrú podporu.
V každej z testovaných oblastí sa približne tretina žiakov ocitla v rizikovej skupine s najslabšími vedomosťami. Súvisí to s ich sociálnym zázemím?
Pri najlepších študentoch v skutočnosti naše výsledky nie sú veľmi odlišné od krajín, ktoré majú všeobecne dobré výsledky v tomto testovaní. Tam, kde je výrazný problém, a to bolo aj pri predchádzajúcich testovaniach, sú horší žiaci, ktorí sa stále viac prepadávajú. Podľa mňa to súvisí práve s tým, že školy nemajú dostatočne aktívny prístup, zrejme aj s tým, že jednoducho slabšie školy majú stále horšiu a horšiu podporu, idú akoby na voľnobeh. Nie je tam aktívna politika štátu, ktorá by pomáhala zaviesť špecifické pedagogické postupy, ktoré sú vhodnejšie pre niektoré skupiny obyvateľstva alebo pre niektoré lokality. Tak je možné, že učitelia, ktorí pôsobia v ťažších podmienkach, necítia väčšiu podporu štátu a spoločnosti a to sa môže odraziť aj na tom, ako pristupujú k vyučovaniu.
Zjednodušene si možno žiakov v rizikovej skupine predstaviť ako deti zo sociálne slabších pomerov a z menej kvalitných škôl?
Áno, jedno aj druhé určite hrá svoju úlohu.
Ktorú časť výsledkov považujete za najalarmujúcejšiu?
Už dlhodobo nás musí znepokojovať to, že výrazne zle vychádzame v čitateľskej gramotnosti. Slovenské deti majú problém porozumieť čítanému textu, identifikovať, aké informácie text obsahuje a aké neobsahuje. Nevedia vyvodiť argument na základe toho, v akej štruktúre test podáva informácie. A to napriek tomu, že sa u nás periodicky vytvárajú určité dokumenty, ktoré by mali zlepšovať túto oblasť. Takéto čiastkové iniciatívy ale nestačia. Deti treba viesť prierezovo v rámci viacerých predmetov k tomu, aby vedeli narábať s textom a aby vedeli logicky rozmýšľať.
Začali ste už vy ako minister s nejakými opatreniami?
Keď som bol na ministerstve, dali sme si ten zhruba rok na to, aby sme upratali vo vnútri ministerstva a v priamo riadených organizáciách a vôbec v manažérskych procesoch. Takisto sme rozbehli rozsiahle projekty investovania do školskej infraštruktúry. Spomeniem materské školy či telocvične alebo investície pre vybrané fakulty. Na druhej strane, niekoľko mesiacov sme pripravovali návrh rozsiahlej reformy. Po voľbách som zverejnil jej opis. Dokument upozorňoval, že nestačí urobiť reformu v jednej alebo dvoch oblastiach, musíme ju urobiť prierezovo celým školstvom a na to potrebujeme pomerne veľké množstvo detailných programov. To je práca na minimálne tri, štyri roky.
Ako sa dá vyjsť z kruhu zhoršujúcich sa výsledkov našich žiakov?
Potrebujeme lepšiu podporu učiteľov, podobne aj lepšiu podporu riaditeľov škôl, pre ktorých dnes nemáme ani jasne určenú funkciu. Potrebujeme lepšie nastaviť fungovanie Štátnej školskej inšpekcie, ďalšieho vzdelávania učiteľov a predovšetkým zaviesť v školstve základný poriadok, aby sme nemali také rozdrásané prostredie. Netreba zakrývať, že na mnohých školách je zlá atmosféra, čo sa potom odráža na výsledkoch. Školstvo si vyžaduje pokoj, určitú mieru odpolitizovania a prehľadné pravidlá. Tak, aby ľudia vedeli, že keď si budú dobre plniť svoje úlohy, budú za to aj náležite odmenení.