Obce môžu spoplatniť nové stavby. Zdražie bývanie?

Samosprávy získali ďalší zdroj príjmov. Jednorazový poplatok môžu pýtať od všetkých staviteľov rodinných domov. Rozhodol o tom parlament, keď schválil zmenu v pravidlách o poplatku za rozvoj, ktorú navrhli poslanci Mostu-Híd. Každá obec sa však rozhodne sama, či takúto povinnosť pre investorov vôbec zavedie.

08.12.2016 12:00
dom, hypotéka, bývanie Foto:
Ilustračné foto.
debata (9)

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj platí od novembra. Jeho cieľom je zaviesť poriadok do lokalít, ktoré sú zaťažené výstavbou. Mestá či dediny dostali možnosť vybrať jednorazovú platbu od stavebníkov. Peniaze by potom mali použiť na budovanie ciest, škôl, škôlok či parkov. Poslanci Gábor Gál, Peter Antal a Péter Vörös z Mostu-Híd prišli s novelou zákona, ktorá obsahovala viacero zmien. Začne platiť od 1. januára 2017 a obciam umožňuje zaviesť poplatok za každé vydané právoplatné stavebné povolenie. Finančne to pomôže v regiónoch, ktoré zažívajú stavebný boom.

Pre stavbu rodinných domov s rozlohou do 150 štvorcových metrov platila pôvodne výnimka a boli od úhrady oslobodené. Parlament to však zmenil. „Takéto oslobodenie rodinných domov bolo diskriminačné najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov,“ argumentoval Gál. Výnimku však dostali športové haly, zimné či futbalové štadióny. „Tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov, zavedenie poplatku pre ne by tak mohlo sťažiť rozvoj v oblasti športu,“ dodal poslanec. O úpravu zákona sa postaral aj poslanec Igor Choma (Smer). Ten cez pozmeňujúci návrh zas presadil, aby sa poplatok za rozvoj vzťahoval aj na dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané stavebné povolenie.

Podľa poslancov je teraz zákon vyvážený a pre samosprávy v praxi použiteľnejší. „Týmto zákonom sme chceli slúžiť verejnosti, nie nejakým lobistickým a developerským skupinám,“ zdôraznil Gál. Poplatok by sa mal pohybovať od 3 do 35 eur za štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti, jeho výšku si určí obec cez všeobecno-záväzné nariadenie.

Niektorým investorom sa nepozdáva, že sumu si samosprávy určia samy. „Vytvára to priestor pre korupciu,“ myslí si Juraj Suchánek z Inštitútu urbárneho rozvoja, ktorý zastupuje developerov. Inštitút je presvedčený, že vysoké sadzby znížia dostupnosť bývania a zvýšia ceny bytov od 2 500 až do 6-tisíc eur v závislosti od ich veľkosti. „Určite to finančne zaťaží nielen stavebníka, ale aj kupujúceho,“ odhaduje Suchánek.

Opačný názor má Martin Bakoš, konateľ a riaditeľ stavebnej firmy Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. „V prípade, že budú poplatky v obciach využívané výlučne na ich rozvoj, tak zákon hodnotím kladne,“ hovorí Bakoš. Zároveň odmieta špekulácie, že nová povinnosť teraz povedie k predraženiu projektov. „Ak ho vôbec obce budú vyberať, bude tvoriť iba nepatrnú časť nákladov a nemal by mať takmer žiadny vplyv na navyšovanie cien,“ zdôraznil riaditeľ firmy. Pri súčasnom pomerne masívnom náraste cien nehnuteľností by podľa neho poplatky nemali navyšovať ich konečnú cenu. Ak sa developeri pri ďalšom zdražovaní budú na ne odvolávať, Bakoš to bude považovať za neopodstatnené.

Niektoré mestá so zavedením spoplatnenia váhajú, nechcú odradiť investorov a zvýšiť ceny bytov. „Prichádza veľký investor a ďalší noví investori. Považujem za kontraproduktívne žiadať od nich poplatky a zároveň im dávať nejaké úľavy na daniach,“ mieni primátor Nitry Jozef Dvonč. Nevylúčil však, že o tom budú uvažovať neskôr.

"Na rokovaní mestského zastupiteľstva sme sa zhodli, že ešte rok počkáme, kým sa zo zákona odstránia všetky problémové veci,“ prezradil taktiku primátor Holíča Zdenko Čambal. Podobne sa rozhodla nakoniec aj Žilina. Jej primátor Igor Choma navrhoval poplatky vo výške desať až dvadsať eur, mestské zastupiteľstvo malo o nich rokovať v decembri. Napokon to odsunuli na prvý štvrťrok 2017. O poplatku za rozvoj rokovali v Galante, poslanci ho odmietli. Neplánujú ho zaviesť ani v Martine.

S poplatkom naisto, naopak, ráta Bratislava či Skalica. Zatiaľ čo v hlavnom meste investori zaplatia maximálnu taxu, Skalica siahla po nižšej. Stavebníci rodinných a bytových domov zaplatia za každý štvorcový meter 10 eur, pri komerčných stavbách to bude 20 eur. Radnica podľa primátora Skalice Ľudovíta Baráta odhaduje príjem do rozpočtu mesta približne 200-tisíc eur ročne. O zavedení poplatku uvažujú aj v Trnave. Mestské zastupiteľstvo bude o ňom rokovať v polovici decembra.

Miestny poplatok za rozvoj

  • Obce si cez všeobecne záväzné nariadenia môžu stanoviť poplatok za rozvoj v rozmedzí 3 až 35 eur za štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti budovy. Či a v akej výške bude poplatok, rozhodne každá samospráva.
  • Poplatok za rozvoj budú platiť fyzické osoby a firmy jednorazovo za stavbu na území obce podľa právoplatného stavebného povolenia. Povinnosť sa po novom týka aj rodinných domov do 150 štvorcových metrov.
  • Poplatok sa bude vzťahovať aj na dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané stavebné povolenie.
  • Obce nebudú môcť žiadať poplatok pri zatepľovaní budov, údržbe stavby či rekonštrukcii rozvodov. Veľkosť podlahových plôch sa však pri týchto činnostiach nesmie zmeniť.
  • Do výnimiek sú zahrnuté aj skleníky, športoviská, nemocnice, školy, kostoly, galérie či múzeá.
  • Peniaze musia mestá a obce investovať do budovania ciest, parkovísk, škôl, škôlok, parkov či nemocníc.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #bývanie #stavby #poplatok za rozvoj