Obavy z nárastu nelegálnej migrácie či bezpečnostných hrozieb, ktoré vyvolával vojenský konflikt v Donbase, sa doteraz nepotvrdili. Napriek tomu s bezvízovým stykom, i keď časovo obmedzeným, sa spájajú určité pochybnosti.
Problém s jednoduchším cestovaním Ukrajincov na Slovensko rezort vnútra nemá. „Máme svoju skúsenosť s Ukrajinou v rámci malého pohraničného styku, a zatiaľ sme nezaznamenali žiadne negatívne veci, veľmi tvrdo pracujeme na tom, aby sa pravidlá dodržiavali,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák. Odhadol, že pre Gruzínsko by sa mohli víza zrušiť už koncom tohto roka a pre Ukrajinu niekedy v priebehu budúceho polroka.
K pokroku v otázke zrušenia víz došlo v štvrtok, keď sa Európsky parlament a Rada EÚ zhodli na akejsi poistke či mechanizme, kedy by bolo možné bezvízové cesty pre občanov tretích krajín zastaviť. Bolo by to v prípadoch, keby napríklad tretie krajiny odmietli prevziať späť svojich občanov, ktorí stratili nárok na pobyt v EÚ, alebo ak by narástli bezpečnostné riziká v krajinách únie.
„Vyzeralo to dosť beznádejne, ale nakoniec vďaka práci slovenských diplomatov a predstaviteľov v Bruseli sa podarilo presvedčiť Európsky parlament a vytvoriť dohodu, ktorá umožní, aby Gruzínsku či Ukrajine boli víza zrušené,“ komentoval Kaliňák dohodu.
Slovensko má už aj teraz zavedený voľnejší cezhraničných styk s Ukrajinou. Jej občania môžu žiadať z dôvodu zamestnania alebo štúdia o vydanie národných víz na pobyt v SR. Pokiaľ ide o počet žiadostí na vydanie schengenských víz, ktorých trvanie nepresiahne 90 dní, tak v rebríčkoch vedie práve Ukrajina. Vlani takýchto žiadostí bolo niečo vyše 46-tisíc a prvom polroku tohto roka to bolo niečo vyše 18-tisíc. Cestovanie na Slovensko bez víz bude znamenať, že občania Ukrajiny sa tak či tak nevyhnú kontrole na hraniciach. Pokiaľ ide o nelegálnu migráciu, minister tvrdí, že Slovensko má dobre pokrytú pozemnú hranicu rôznymi bezpečnostnými prvkami.
Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer) hovorí, že štáty, ktoré budú mať uvoľnený vízový režim, budú mať záujem, aby sa systém nezneužíval, lebo budú čeliť sankciám. „Budú motivované, aby si urobili poriadok a môže sa tak posilniť boj proti nelegálnej migrácii. Nevnímal by som to ako zlú správu, ale treba byť opatrný, aby sa plnili všetky bezpečnostné kritériá,“ poznamenal.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku nevidí dôvod na obavy z nelegálnej migrácie. „Sú rôzne odhady, že okolo dvoch miliónov Ukrajincov pracuje v krajinách EÚ. Je to zástupný problém, ktorý ľudia dávajú do súvisu s migráciou, ale vôbec to tak nie je,“ uviedol Duleba. Poukázal na správu Európskej komisie, že Ukrajina splnila všetky podmienky na bezvízový režim. „Problém majú niektoré členské krajiny, ktoré vznášajú dodatočné požiadavky, či naozaj Ukrajinci splnili všetky podmienky. Sú to krajiny, ktoré čakajú v najbližšom čase voľby, ako Holandsko, Francúzsko, Nemecko. Téma Ukrajiny sa totiž zneužíva radikálmi v domácom diškurze, preto to zdržanie,“ dodal Duleba.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný by však neodporúčal rušenie víz s Ukrajinou. „Je to krajina, kde vláda nemá pod kontrolou svoje územie. Na jej území sa bojuje, pohybujú sa tam ľudia, ktorí nemusia byť Ukrajinci a môžu byť vybavení ukrajinskými dokladmi,“ zhodnotil.
Podľa neho nič na tom nemení ani skutočnosť, že únia môže dočasne pozastaviť cestovanie bez víz, keby Ukrajina či ďalšie nečlenské štáty neplnili kritériá bezvízového styku. „Platí, že Ukrajina je vo vojnovom stave a prebieha tam občianska vojna. Takže to považujem za absolútne bezpečnostné riziko. Pokiaľ si tam vláda neurobí poriadok a neovládne celé svoje územie, nie je možné niečo také pripustiť,“ mienil analytik.
Ukrajina už vlani oznámila, že splnila všetky podmienky na bezvízový režim s EÚ. Očakávalo sa, že jej občania budú môcť jednoduchšie cestovať na západ Európy už v priebehu tohto roka.