Reforma spred 12 rokov priniesla výhodnejší výpočet dôchodkov, ale aj diskrimináciu. Ten, komu sa penzia vypočítala ešte podľa starých pravidiel (tzv. starodôchodca), skončil s oveľa nižším príjmom ako ostatní, ktorí odišli do penzie neskôr. V praxi sa tak stalo, že sekretárke úrady priznali vyšší dôchodok ako jej riaditeľovi, ktorý bol o pár rokov starší. Túto nerovnosť plánuje teraz ministerstvo práce vyvážiť a starodôchodcom pridať.
„Cieľom je kompenzácia rozdielov v úrovni starobných dôchodkov,“ avizuje zmeny hovorca rezortu Michal Stuška. Nepôjde o jednorazové zvýšenie formou príspevku či valorizácie, ale o reálny nárast penzie. „Starodôchodcovia sú najstarší ľudia, chceme to urobiť čo najrýchlejšie. Prepočítavanie dôchodkov bude individuálne, pôjde od najstarších k relatívne najmladším,“ uviedol štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most – Híd). Vzorec pre nárast penzií bude obsahovať novela zákona o sociálnom poistení, v pripomienkovacom konaní by mala byť začiatkom budúceho roka. Do platnosti by mohla vstúpiť v auguste.
Sociálna poisťovňa do konca júna tohto roka vyplácala 525 663 starobných dôchodkov, ktoré boli priznané do konca roka 2003, z nich sa bude prepočítavať 80-tisíc. Ide o ľudí, ktorí mali vyššie príjmy ako 166 eur.
Mechanizmus prepočtu nie je známy. Ak by sa použili terajšie pravidlá, dôchodca by si mohol prilepšiť aj o niekoľko desiatok eur. Peniaze dôchodcom nebudú vyplatené spätne, nové podmienky začnú platiť spolu s novelou zákona. „Sociálna poisťovňa bude dôchodky prepočítavať automaticky, dôchodcovia nemusia o tento krok žiadať Sociálnu poisťovňu,“ pripomenul Stuška.
Príklad výpočtu dôchodku
- Človek, ktorý odchádzal do penzie v decembri 2003 a zarábal nadpriemerne, dostal dôchodok v sume maximálne 234 eur*. Spolu s valorizáciami za roky 2004 až 2017 (započítali sme už aj budúcoročnú valorizáciu) by v roku 2017 bola jeho penzia asi 424,70 eura.
- Ak začne platiť nová právna úprava a jeho penzia by sa napríklad prepočítala podľa súčasne platného zákona o sociálnom poistení, jeho dôchodok by bol v sume 306,80 eura a po započítaní valorizácií za roky 2004 až 2017 by dosiahol sumu približne 546 eur.
- Jeho dôchodok by tak od 1. augusta 2017 mohol byť až 546 eur, čo je o 127,30 eura viac ako v súčasnosti, keď má starobný dôchodok vypočítaný podľa zákona, ktorý platil do 31. decembra 2003.
Príklad má len informatívny charakter.
Zdroj: Ineko – Zmeny v dôchodkovom systéme na Slovensku 2000–2010
Do roku 2003 mali na výšku dôchodku vplyv
- zárobky v posledných desiatich rokoch pred vznikom nároku na dôchodok (zohľadnilo sa päť zárobkovo najlepších rokoch)
- dĺžka odpracovaných rokov a pracovná kategória, v ktorej sa zamestnávanie vykonávalo
- suma starobného dôchodku sa vypočítala ako percentuálna výmera z priemerného mesačného zárobku
Od roku 2004 majú na výšku dôchodku vplyv
- zárobky a dĺžka dôchodkového poistenia
- rast priemernej mzdy v hospodárstve
- na rozdiel od predpisov účinných do 31. 12. 2003 už na sumu dôchodku nemá vplyv, či poistenec pracoval v preferovanej (zvýhodnenej) pracovnej kategórii. Vo výpočte podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 platilo tiež viac obmedzení (obmedzenia pevnými sumami, percentuálne obmedzenia)
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Pri výpočte pred rokom 2004 sa napríklad nezohľadňoval celý príjem, ako je to dnes. Výška dôchodku bola teda výhodná najmä pre ľudí s nízkymi príjmami. Naopak, ukrivdení zostali penzisti s nadpriemernými zárobkami, na čo dvanásť rokov upozorňovala aj Jednota dôchodcov Slovenska. Tá na základe analýzy zistila, že takíto penzisti prišli mesačne priemerne o 70 eur. V roku 2003 bol ich priemerný dôchodok 217 eur, vďaka valorizáciám v rokoch 2004 až 2016 vzrástol na súčasných približne 388 eur. Priemerný starobný dôchodok je dnes pritom vyšší, viac ako 417 eur. „Ministerstvo bude naprávať niekoľkoročné krivdy, ktoré táto skupina dôchodcov pociťuje ako veľkú nespravodlivosť,“ konštatoval Stuška.
Ján Lipiansky, predseda Jednoty dôchodcov, je rád, že ministerstvo k tomuto kroku konečne pristúpilo. Poznamenal, že pre penzistov ide o dlhoročnú traumu, ktorú pociťujú ako diskrimináciu. „Problém so starodôchodcami sa už roky rieši len čiastočne, formou vianočných príspevkov či valorizácie. Som presvedčený, že teraz by sa to mohlo podariť, keďže v tejto otázke panuje zhoda,“ hovorí Lipiansky. Dodáva, že s rezortom práce intenzívne rokujú. „Musíme sa dohodnúť na tom, koľko peňazí a akým čo najprijateľnejším spôsobom sa problém bude riešiť,“ doplnil. Aké percento zvýšenia je zatiaľ v hre, nekonkretizoval. „Chceme však, aby starodôchodcovia dostali čo najvyššiu sumu, no všetko to bude závisieť od balíka peňazí z ministerstva financií,“ naznačil šéf Jednoty.
Na otázku Pravdy, či je rezort financií otvorený debate na túto tému, priamo neodpovedal. „Pred pár dňami bol schválený rozpočet na rok 2017, ktorý v tejto oblasti zadefinoval iný spôsob každoročného zvyšovania dôchodkov. Ten bol dosiahnutý ako dohoda z viacerých možností,“ reagovalo tlačové oddelenie. Narážalo na to, že od budúceho roka každá dôchodková dávka vzrastie o dve percentá z priemernej mesačnej sumy, v akej sa aktuálne vypláca. Nárast bude v rozmedzí od 1,40 do 8,20 eura, čo odčerpá zo štátneho rozpočtu 134 miliónov eur.
Vyrovnanie penzií starôchodcov podľa Vladimíra Baláža, ekonóma z Prognostického ústavu SAV, nebude drahé a výrazne nezaťaží verejné financie. „Priemerný slovenský dôchodca strávi na dôchodku asi 20 rokov, a v prípade starodôchodcov už vlastne uplynulo 12 rokov od tých čias, ako im tie dôchodky boli priznané,“ konštatoval ekonóm. Dodáva však, že zvýšenie sa viac oplatí ženám ako mužom. „Tým, že sa dožívajú vyššieho veku, sú na dôchodku dlhšie a ich dôchodok je nižší, preto je zmena voči nim priateľskejšia,“ uzatvoril Baláž.