ÚPN usvedčuje Kollára z pašovania heroínu

, 13.12.2016 11:01, aktualizované: 20:00
Kollár
Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár. Autor: ,

O stykoch poslanca parlamentu Borisa Kollára s mafiou vyšli najavo nové závažné skutočnosti. Podľa archívov Ústavu pamäti národa mal začiatkom deväťdesiatych rokov pašovať drogy do bývalého Československa v zaváraninových pohároch.

Kollár, ktorý sa dostal do Národnej rady v marcových voľbách so svojou stranou Sme rodina, to popiera. V jeho prípade je to však ďalší dôkaz, ktorý ho diskredituje. Nehovoriac o bezpečnostnom riziku, keďže tento politik sedí vo výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

Aj napriek novým informáciám sa politici sa k celej záležitosti stavajú zdržanlivo. Nie je zrejmé, či ho ponechajú vo výbore, ktorý dozoruje činnosť tajnej služby. Kollár označil materiály za nedôveryhodné a pašovanie za nezmysel. Mandátu poslanca Národnej rady sa vzdať nemieni.

Kollárovo meno sa opakovane spája s mafiánmi a s podsvetím. Pravosť dokumentov, podľa ktorých mal Kollár v roku 1990 robiť „poskoka“ vtedajšiemu bratislavskému bosovi podsvetia Petrovi Steinhübelovi, známemu ako Žaluď, potvrdil ešte v októbri tohto roka aj Národný bezpečnostný úrad. Kollár sa navyše objavil i na fotografiách z dovolenky na Kube s ďalším údajným mafiánom Jurajom Ondrejčákom (prezývaným Piťo), ktorý bol na 18 rokov odsúdený za riadenie zločineckej skupiny. Fotografie pochádzajú niekedy z roku 2006. Vôbec po prvý raz v histórii tak niektorému z poslancov boli takto potvrdené kontakty s mafiánskym prostredím.

Informácie o pašovaní drog sa nachádzajú v materiáloch Úradu na ochranu ústavy a demokracie, ktoré archivuje Ústav pamäti národa. „Archívny dokument s informáciami o osobe Boris Kollár sa v archíve ÚPN nachádza. Je možné doň nahliadnuť za podmienok uvedených v našom bádateľskom poriadku, ktorý je dostupný na webovej stránke ÚPN,“ povedal Pavol Pytlík z ÚPN.

V 90. rokoch „Žaluďova skupina“ mala obchodovať s drogami. V spomínaných záznamoch sa opisuje, akým spôsobom narkotiká pašovali. Kollár sa mal v tom čase podieľať na pašovaní heroínu do bývalej federácie tak, že sa drogy dovážali v zaváraninových fľašiach. Na pašovanie drog, ktoré údajne pochádzali z Turecka, mali využívať hraničný priechod Jarovce – Kittsee. Tamojším colníkom mal totiž chýbať pes vycvičený na hľadanie drog. Tieto skutočnosti uvádza dokument Úradu na ochranu ústavy a demokracie (po revolúcii v roku 1989 sa tak premenovala kontrarozviedka Štátnej bezpečnosti) zo dňa 23. 10. 1990. Jeho kópiu na svojej stránke zverejnil internetový portál topky.sk. Záznam vypracoval operatívec npor. Čombor. V dokumente opisuje aktivity veksláka Steinhübela a jeho poskokov. „Bratislavský "vekslák“ Peter Steinhübel zorganizoval prevoz asi 6 kg heroínu, ku ktorému došlo asi pred dvoma týždňami. K vlastnej organizácii prevozu použil svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kollára a Jána Daniša (všetko osoby, zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí)."

Záznam ďalej opisuje, akým spôsobom heroín prevážali. „Dňa 1. 11. 1990 bol získaný opätovný poznatok o tom, že Steinhübel Peter spolu s Kollárom Borisom a Deákom Romanom mali vyviezť z ČSFR "zaváraninové fľašky“, ktoré mali naplniť v Rakúsku, resp. v Nemecku. Bolo potvrdené, že v uvedených fľaškách by sa mal do ČSFR doviezť heroín. Zistilo sa, že menovaní sa zaoberajú dovozom narkotík do ČSFR."

Steinhübel začínal v osemdesiatych rokoch ako vekslák, neskôr sa vypracoval na bosa bratislavského podsvetia, v roku 1999 ho zavraždili. V tom istom roku podobný osud neminul aj Romana Deáka, ktorého meno bolo v správe uvedené tiež.

Kollár pre Pravdu pripustil, že dokument môže byť pravý, ale operatívec si pašovanie vymyslel. Podľa Kollára materiály pochádzajú z nedôveryhodného Úradu na ochranu ústavy a demokracie, ktorý po revolúcii v roku 1989 vznikol premenovaním socialistickej Štátnej bezpečnosti. „Papier môže byť pravý, ale niekto niečo počul v krčme a zapísal to, tak to už akože má byť pravda?“ pýta sa Kollár. Podľa neho nejde o nič nové, tento dokument už bol raz zverejnený. „Nerozumiem, prečo sa ma na to znova pýtate, už raz som vám odpovedal, že je to nezmysel,“ uviedol. Ako ďalej dodal, niekto jeho kontakt so Steinhübelom opäť „oprášil“, pretože jeho strane v poslednom čase stúpli preferencie. „Keď budeme mať desať percent, znova na mňa vytiahnete pašovanie a trestnú činnosť?“ spýtal sa znovu Kollár. Nevidí ani dôvod na to, aby sa vzdal poslaneckého mandátu.

Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného môže Kollár spochybňovať dokument, lebo ide o tvrdenie proti tvrdeniu. „Táto mafiánska skupina však bola tajnými dlhodobo monitorovaná, prebiehali tam dlhodobo odpočúvania nielen ich, ale aj ich rodinných príslušníkov či frajeriek, monitoroval sa ich pohyb aj činnosť, takže nemôže byť reči o tom, že by išlo o "krčmový výmysel“ nejakého operatívca," zhodnotil Žitný. Navyše, pašovanie heroínu sa podľa neho monitorovalo aj v spolupráci s rakúskou a nemeckou políciou.

„Pravosť tohto dokumentu mi ešte v 90. rokoch potvrdil samotný Ján Langoš, ja som vtedy také mená ako Kollár či Steinhübel nepoznal, tajní ich už monitorovali dlhšie,“ poznamenal analytik s tým, že Kollár mal šťastie len v tom, že sa rozdelila federácia, a tak sa prípad už nedostal pred vyšetrovateľa.

Podľa Žitného Kollár ako člen výboru na kontrolu SIS nemá vo výbore čo hľadať. Poslanci už také jednoznačné stanovisko nemali. „To, či je Kollár vo výbore, je rozhodnutím Národnej rady, nie konkrétneho výboru, my ako ostatní členovia s tým de facto nemáme nič spoločné, členovia sa volia v pléne,“ uviedol predseda výboru na kontrolu SIS Gábor Grendel (OĽaNO-Nova). Kollárom a jeho minulou činnosťou by sa podľa neho mohol zaoberať mandátový a imunitný výbor. Jeho šéf Richard Raši (Smer) uviedol, že doteraz nedostali nijaké podanie, ale ešte to preverí.

„Kauzu o Kollárovi nemám naštudovanú, až tak urobím, potom sa k nej vyjadrím,“ povedal poslanec Juraj Droba (SaS), ktorý je podpredsedom mandátneho a imunitného výboru v parlamente, ako aj výboru na kontrolu činnosti SIS.

Prípadom z 90. rokov by sa ešte mohla zaoberať polícia. Do uzávierky neodpovedala, či už nie je prípad premlčaný. Žitný si myslí, že dnes by sa už ťažšie dokazovali niektoré skutočnosti tak, aby sa skutky dostali pred vyšetrovateľa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#piťovci #Boris Kollár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku