Foto: Marian Datko
Platforma mimovládnych rozvojových organizácií spustila počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ kampaň Vyber si. Cieľom je znížiť individuálnu spotrebu a správať sa tak ohľaduplnejšie k planéte a ľuďom, ktorí na nej žijú. Veď je nás tu pomerne veľa a Zem je len jedna.
„Žijeme nad naše možnosti. Potrebovali by sme približne 1,6 planéty, aby sme si udržali životný štýl, ktorý momentálne máme. Naším správaním na tzv. globálnom severe ovplyvňujeme globálny juh. Mali by sme sa teda zamyslieť nad tým, či môžeme niektoré veci robiť inak,“ uviedol Tomáš Horváth z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO). Vyše 30 organizácií, iniciatív a spoločností sa spojilo s cieľom hľadať odpovede a ponúkajú aj určité riešenia. Naša planéta nemá totiž nevyčerpateľné zdroje.
Vianoce nemajú byť o kope darčekov
Vianoce sú skvelým príkladom toho, že kupujeme oveľa viac ako potrebujeme. Svojimi darmi zaviažeme našich blízkych, aby nám tiež čosi kúpili. A tak máme veľa vecí, ktoré ani nepotrebujeme a neraz v koši končí aj veľa jedla. Podľa Petra Ivaniča z Platformy MVRO je konzum, ktorý v dnešnom svete prevláda, neudržateľný. Stojí totiž na predstave, že musíme mať stále viac. A navyše, tlačí nás do toho aj samotná spoločnosť, okolie či hlučné reklamy. Veď je jednoduchšie plávať s prúdom ako proti.
„Konzum ako taký nie je zlý ani dobrý. Je pre nás prirodzený, vždy sme niečo spotrebovávali a vždy spotrebovávať budeme. Problém je jeho miera a zároveň to, že žijeme na obmedzenej planéte,“ dodal Ivanič. A kde sa to celé začalo? Podľa Ivaniča ešte v 20. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch. Edward Louis Bernays založil moderný odbor Public Relations. Tento muž dokázal napríklad z tabu, akým bolo fajčenie žien na verejnosti, urobiť kult. „Od 50. rokov sa konzum stal oficiálnou doktrínou USA s cieľom, aby sa každá ďalšia generácia mala lepšie. Postupne si kupovali autá, stavali väčšie domy, mohli bývať na predmestiach. Kvalita života sa z tohto hľadiska zlepšila,“ vysvetlil. Problémom však je, že sme narazili na bariéry. „Stále viac a viac ľudí na svete bohatne a ľudí pribúda. Zároveň by túto úroveň chceli dosiahnuť všetci. Tým sa prehlbujú veľké rozdiely. Ešte v 70. rokoch globálna nerovnosť stále klesala. Od 80. rokov začala stúpať a stále stúpa,“ upozornil Ivanič.
Hovorme o zodpovednom a nezodpovednom konzume
Planétu drancujeme takou rýchlosťou, že nemá čas sa obnoviť, a my chceme stále viac. Navyše za málo peňazí, s tzv. „zľavou z reality“. Navyše dnes už ani cena nezohľadňuje kvalitu výrobku, keďže často platíme za značku a akúsi prestíž.
„Cena tovaru nie je skutočná. Nie je tam napr. zohľadnená cena ropy a to, že jej spotreba má dosah na životné prostredie, zdravie a podobne a teda tú cenu doplácame všetci, napr. cez zdravotníctvo, cez zničenú prírodu,“ uviedol Ivanič.
Jeho kolega Jakub Žaludko dodal, že alternatívne riešenia sú často oveľa drahšie a preto si ich nevyberáme. Napr. elektromobily či Fair Trade produkty. Riešenie vidí v pozitívnej motivácií ľudí, ktorá by viedla k benefitom či zníženiu ceny a ľudia by po takýchto produktoch siahli častejšie.
Podľa Petra Ivaniča však tieto produkty majú logicky vyššiu – skutočnú – cenu. Ľudia totiž za svoju prácu dostali primerane zaplatené a navyše si môžeme byť istí, že kakaové bôby nezbierali deti v otrockých podmienkach.
Alebo lacné oblečenie. „Ešte v 90. rokoch mali skrine dva metre kubické, momentálne máme celé šatníky. Je to jednoznačný trend, že naše skrine sa neustále zväčšujú. Naozaj to všetko potrebujeme?“ položil si otázku Peter Ivanič, ktorý sa téme venuje aj ako novinár. Upozornil, že naše oblečenie tým, že je také lacné a dostupné, je na úkor niekoho iného. „Niekto to šije v nedôstojných podmienkach a za málo peňazí. Ale my si môžeme kupovať nový sveter každý mesiac,“ dodal.
Ako prispejem ja?
Čo konkrétne teda môžeme urobiť? Používať verejnú dopravu viac ako auto, používať bicykel, kupovať si sezónnu zeleninu. Veď ako upozornil Peter Ivanič, je absurdné jesť paradajky v januári či nechodiť do potravín hladní. Bolo by dobré sa nad tým zamyslieť.
Marián Čaučík pracuje v treťom sektore už 26 rokov. Dnes je riaditeľom neziskovej organizácie eRko. Najmä prostredníctvom práce s deťmi sa snažia vychovať z mladých ľudí dospelákov, ktorí budú prínosom pre spoločnosť. Dobrá novina je jednou z kampaní a tento rok to už bude jej 22. ročník.
„V roku 1995 sme sa inšpirovali príkladom priateľov z Rakúska, ktorí takúto kolednícku akciu mali na pomoc ľuďom v rozvojových krajinách. Rozbehli sme to aj na Slovensku, aj keď sme si neboli istí, predsa len išli sme zbierať peniaze pre Afriku. Dobrá novina mala dve dimenzie – jednak koledovanie ako také a tiež to, že deti budú myslieť na ľudí, o ktorých sa dozvedajú z médií a budú mať možnosť pre nich niečo aj urobiť. Vyzbierali sme 1 123 718 korún aj 60 halierov. Pamätám si to, lebo vtedy to bola pre nás obrovská suma,“ uviedol Marián Čaučík. Roky ich naučili, že deti a mladí ľudia sú ochotní počúvať a prijímať aj štýl, ktorý ide proti prúdu.
Byť deťom vzorom
Vianoce sú podľa Čaučíka ideálnym časom na zamyslenie sa nad svojim životným štýlom. Položiť si otázku, neviem ten darček urobiť aj inak? „Nie až tak komerčne, že niečo hotové kúpim, ale dať do toho svoju tvorivosť. Povedzme, urobím kalendár z fotografií zo spoločných chvíľ, ktoré sme zažili s rodinou počas celého roka. Jednoducho zmeniť niečo zo svojich návykov tak, aby to bolo menej spojené s konzumom,“ dodal.
Dôležité je byť dobrým vzorom pre deti a vysvetliť im hodnotu vecí. „Keď deti vidia, že ich spolužiaci majú značkové veci a oni možno nemajú, lebo sú z početnejšej alebo chudobnejšej rodiny, ťažšie to prežívajú. Preto je dôležité, ako k nim dospelí pristupujú a vysvetľujú im súvislosti, aj v rodine a rôznych organizáciách. Vysvetliť im, že sa to dá aj inak, že nepotrebujeme mať všetko to, čo by sme mohli mať. Urobiť vedomé rozhodnutie, že nie, nepôjdem ďalej, dám limit tomu svojmu konzumu,“ opísal Marián Čaučík. Podľa neho nič nie je stratené. Veď vo sviatočnom čase každý cestuje domov, niekam odkiaľ pochádza. Veľa ľudí chodí na Štedrý deň na cintorín, aby si spomenuli na svojich blízkych. Toto sú podľa neho hodnoty, ktoré si potrebujeme uvedomovať. Ale nielen počas adventu, ale počas celého roka.
Uvedomiť si hodnotu tovarov
Životný štýl je dnes však veľmi rýchly. A svet funguje tak, že jeden televízor nemáme celý život, ale po dvoch rokoch záruky si kúpime nový. A pokazené veci nenosíme k opravárovi, ale rovno vyhadzujeme. Človek vyprodukuje každý deň 1,2 kilogramov odpadu. A aj keď si chceme dať čosi opraviť, chýbajú majstri. Proti logike je tiež skutočnosť, že kúpa nového produktu je často lacnejšia ako jeho oprava.
„Odpoveď by mohla byť aj v komunitách, ak by sa ľudia dali dokopy. Ale na to musí tiež vzniknúť dopyt. Možno hľadať cestu v zdieľaní. Áut, záhrad, potravín. Veď na dedinách to fungovalo. Vrátiť sa k tomu, čo naši starí otcovia mali ako životnú múdrosť a aj v mestách, kde sme vedení k akémusi individuálnemu spôsobu života, ale myslím si, že tá voľba je na nás,“ dodal Marián Čaučík.
Preťať kruh
Ako z bludného kruhu? Cez vzdelávanie a rozprávanie príbehov. Najmä mladým ľuďom a deťom. Keď si to oslovia, budú podľa Čaučíka oni tými zodpovednými spotrebiteľmi, ktorí si povedia, radšej budem mať toho menej ja.
Podľa Čaučíka je cestou aj advokácia. „To, ako sú nastavené vzťahy, medzinárodný obchod, nie je dobré a treba to zmeniť. Aby producenti v rozvojových krajinách dostali férovú mzdu. Lebo často našimi dotáciami spôsobíme, že naše európske produkty sú v Keni lacnejšie ako produkty miestnych producentov, čo ich ničí a bráni ich rozvoju,“ doplnil.
„Spotrebný reťazec je dnes už veľmi komplexný. Sme de facto priamo spojení s niekym v Kambodži alebo Ghane. Lebo povedzme, že pred tridsiatimi rokmi to tak nebolo, alebo nebolo to také výrazné. Keď hovoríme o globalizácii posledných 30 až 40 rokov, tak sme sa prepojili so svetom oveľa viac ako kedykoľvek predtým a preto na to musíme reagovať. A keď si to ľudia uvedomia, tak časom zmenia svoje správanie. Lebo keď viem, že ja svojím správaním priamo škodím, tak neverím tomu, že k tej zmene nepríde. Ale musia si to uvedomiť,“ dodal Peter Ivanič.
A v neposlednom rade majú svoju úlohu aj lídri či tzv. celebrity. Mali by dať príklad, ako žiť skromnejšie a myslieť na druhých.
Slovensko sa počas minuloročného summitu v New Yorku spolu s ostatnými členskými krajinami OSN zaviazalo, že zodpovedne pristúpi k sedemnástim Cieľom udržateľného rozvoja. Nová rozvojová Agenda 2030sa po prvý raz v dejinách nezaoberá len pomocou ľuďom v rozvojových krajinách, ale pozornosť obracia na planétu ako celok.