Na záver polročného predsedníctva to na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu povedal premiér Robert Fico. EÚ sa podľa neho musí teraz vrátiť k svojim koreňom. Európskych lídrov premiér vyzval, aby neriešili svoje vnútropolitické problémy na úkor európskeho projektu.
„Európska únia je v najťažšej kríze od svojho vzniku,“ uviedol Fico v europarlamente. Kríza podľa neho ale neprichádza zvonku, ale zvnútra únie a prejavuje sa nedôverou občanov voči európskemu bloku. Predsedníctvo sa podľa premiéra snažilo zaoberať praktickými vecami a približovať ľuďom zmysel EÚ a jej výdobytkov, čo Fico považuje za jedinú možnosť, ako bojovať proti euroskepticizmu.
Podľa Fica by sa mala únia teraz predovšetkým vrátiť ku svojim koreňom, ktoré spočívajú v spolupráci v oblasti hospodárstva a bezpečnosti a v udržiavaní mieru.
Európskych lídrov premiér v príhovore vyzval, aby „prestali riešiť svoju domácu agendu na úkor Európskej únie“. Ako typické príklady takéhoto správania uviedol júnové referendum o zotrvaní Británie v EÚ či decembrové referendum o zmene ústavy v Taliansku.
Budúce rokovania o takzvanom brexite musia podľa Fica ukázať, že sa oplatí byť členom únie, o ktorej už premiér hovoril ako o „dvadsaťsedmičke“, aj keď Británia stále zostáva riadnym členom bloku. Občania únie podľa Fica v súčasnosti chcú predovšetkým stabilitu, ktorú im ale môže poskytnúť len jednotná EÚ.
Mnoho úspechov sprevádzalo slovenské predsedníctvo Rady EÚ tiež podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera. Patria medzi ne podľa neho predovšetkým zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, opatrenia v boji proti terorizmu, rokovania o sprísnení pravidiel pre vlastníctvo zbraní či náročné rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (CETA).
V Štrasburgu odhalili bustu Alexandra Dubčeka
Alexander Dubček, významná osobnosť československých dejín, bol pre predsedu Európskeho parlamentu (EP) Martina Schulza vzorom. Povedal to pri slávnostnom odhalení busty Alexandra Dubčeka v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu za Fica a synov Alexandra Dubčeka Milana a Pavla.
Ako uviedol premiér Fico, Alexander Dubček veril v lepšiu budúcnosť. Pripomenul, že práve Dubček bol lídrom v roku 1968, keď Československo prechádzalo významnými zmenami, ktoré smerovali k demokratickému systému. Toto obdobie vstúpilo do dejín ako Pražská jar. V januári roku 1968 bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Ako zdôraznil premiér, Dubček reformoval ekonomický aj politický komunistický režim, čo ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste v roku 1968 do Československa. Predseda EP Schulz dodal, že Dubček bol jednou z najdôležitejších osobností Európy a je poctou, že jeho busta bude vystavená v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Dubčekovi v roku 1988 na univerzite v talianskej Bologni udelili čestný doktorát. Takisto je aj laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia z roku 1989, ktorú udeľuje EP.
Europarlament tiež slávnostne udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, a to dvom irackým dievčatám Nádji Murád a Lamjí H. Bašár, ktoré prežili zverstvá tzv. Islamského štátu a teraz bojujú za práva jezídov a žien, z ktorých si ISIS robí sexuálne otrokyne.