Parkovací chaos v mestách

Stále viac a viac áut, ktorým už existujúce parkoviská nestačia. Taká je situácia nielen v Bratislave, v ktorej sa má aktuálne parkovanie spoplatniť, ale už prakticky v každom väčšom meste. Žilinčania, Trnavčania, ale napríklad aj Košičania či Ružomberčania večer po návrate z práce nemajú kde zaparkovať, a to ani na sídlisku. Auto musia nechávať čoraz ďalej a krúžiť, kým nájdu miesto. Ide o dôsledok toho, že áut rýchlo pribúda, ale parkovísk nie.

, 16.12.2016 07:00
doprava, bus pruh, autobus, Foto: ,
Súčasťou parkovacej politiky by malo byť aj budovanie vyhradených pruhov pre autobusy a výstavba záchytných parkovísk spolu s parkovacími domami.
debata (34)

Na Slovensku je aktuálne 2,1 milióna áut a trend je taký, že o desať rokov to bude 2,8 milióna. Mestá zatiaľ nanajvýš spoplatnili parkovanie v centrách, ale platby v celom meste ako prvá pripravuje Bratislava, a to vo výške od 20 do 500 eur ročne na auto. Podľa odborníka však ide o chaotické riešenie, keďže mesto musí najprv vybudovať záchytné parkoviská, kde vodiči presadnú na autobusy či vlaky, a tiež voľné pruhy pre mestské autobusy. Teraz totiž autobusy spolu s autami stoja v zápchach. Plány na zmenu Bratislava má, ale na ich uskutočnenie bude treba možno aj desať rokov. Podobné je to aj v ďalších mestách, ktoré tvrdia, že na parkoviská nie sú financie.

Spoplatnenie parkovania bez ďalších zmien však nemusí vyriešiť nič. „Na to, aby som niečo mohol zakázať, musím mať vybudovaný systém záchytných parkovísk, ktoré musia ísť ruka v ruke s rýchlou verejnou dopravou. U nás je to všetko v plienkach,“ upozorňuje šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.

Ľudia poukazujú na to, že mestá zdaňujú byty, pozemky či garáže a najnovšie k tomu pribudnú aj autá cez poplatky za parkovanie. Služby v meste sa však adekvátne s pribúdajúcimi poplatkami nezlepšujú.

Autá pribúdajú spolu s rastúcou životnou úrovňou ľudí. „Na Slovensku je dnes motorizácia 375 vozidiel na tisíc obyvateľov. Trend nárastu je 14,4 vozidla na rok. Ak pôjdeme týmto tempom, ktoré bude narastať, dostaneme priemer EÚ 526 vozidiel maximálne do desať rokov. Dosiahneme neúnosný stav,“ varoval člen výkonného výboru Medzinárodného združenia verejnej dopravy Marek Modranský.

V Bratislave je stav alarmujúci už teraz, a iné mestá sa k podobnému stavu tiež postupne približujú. Napríklad v Petržalke je už teraz 43-tisíc áut a len 27-tisíc parkovacích miest. Rezidenčné parkovanie v širšom centre mesta funguje napríklad v Košiciach, kde ho zabezpečuje súkromná firma. Košičania s trvalým pobytom vo vybraných oblastiach od januára 2017 za rezidentskú kartu na prvé auto zaplatia 20 eur, na druhé 70 eur a na tretie až 150 eur. Podobne v centrách môžu rezidenti za poplatok parkovať napríklad v Žiline alebo v Trenčíne.

Plánujú sa terminály integrovanej dopravy

V Bratislave je v súčasnosti tolerované aj státie na chodníkoch bez ponechania dostatočného priestoru pre chodcov alebo na zeleni. "Dobrá parkovacia politika vychádza z toho, že mesto musí mať veľmi dobrý prehľad o tom, koľko áut sa v meste nachádza, kto tam býva, kto len dochádza a koľko je v meste parkovacích miest,“ povedal Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného. Podľa jeho slov môžu mestá k parkovacej politike pristupovať rôznymi spôsobmi. Najmenej finančne náročným riešením je len prekreslenie už existujúcich parkovacích miest a ich lepšia organizácia. Drahšie riešenie obsahuje budovanie nových parkovísk a parkovacích domov.

"Dnes u nás v ľuďoch pretrváva predstava z minulého storočia, že keď bývam niekde na sídlisku, tak automaticky mám zaručené, že budem parkovať pri dome. S rastúcim počtom áut sa to však nedá dodržať,“ dodáva Palčák. Zároveň poukazuje na potrebu samospráv komunikovať o možnostiach parkovania so svojimi obyvateľmi.

"V Bratislave chýbajú organizované parkoviská a parkovacie domy, ktoré by mali svoj unifikovaný informačný systém. Ten by vodičov k nim navádzal. Podľa štatistík v meste najazdí každé auto až o 30 až 40 percent navyše práve kvôli hľadaniu parkovacieho miesta,“ povedal Marek Modranský z Medzinárodného združenia verejnej dopravy. Na sídliskách treba podľa neho vybudovať parkovacie domy na miestach súčasných garážových radov, z ktorých sa podľa prieskumov až polovica premenila na sklady.

Bratislava však v najbližších mesiacoch nebude mať pripravenú dostatočne kvalitnú hromadnú dopravu. Záchytné parkoviská, pruhy pre autobusy alebo cyklotrasy ešte len majú v budúcnosti pribúdať. "Pripravuje sa niekoľko záchytných parkovísk v rámci rôznych projektov. Nie všetko je v katastri Bratislavy. Samotné mesto ide budovať záchytné parkovisko v Petržalke na Röntgenovej ulici a v Dúbravke Pri kríži. Parkovacie miesta budú aj v rámci siedmich terminálov integrovanej dopravy. Keď sú autá už v našom katastri, tak je neskoro. Preto podľa mňa úplne najdôležitejšie parkoviská vzniknú pri termináloch integrovanej dopravy v Dunajskej Lužnej, Zohore, Pezinku a vo Svätom Jure,“ povedal Jozef Uhler, predseda komisie dopravy a informačných systémov mesta Bratislava.

Stratených 15 až 20 rokov v Bratislave

Podľa Uhlera sú projekty nových parkovísk rozrobené a na niektoré už boli vydané stavebné povolenia. Projekty mimo katastra hlavného mesta budú vraj financované z eurofondov. Mesto chce podľa Uhlera rozširovať počet buspruhov až po tom, čo ubudne istý počet áut. V súčasnosti by nové vyhradené jazdné pruhy spôsobovali ešte väčšie dopravné komplikácie. "Niečo, čo sa malo diať pred 15 až 20 rokmi, sa deje až teraz. Menej bolestné bude, ak najprv ubudne istý počet áut a potom vzniknú buspruhy,“ hovorí Uhler. Vyhradený pruh pre verejnú dopravu by mal ako prvý pribudnúť na Popradskej ulici v Podunajských Biskupiciach.

K zníženiu počtu áut na cestách v meste môže prispieť aj rozvoj cyklistických chodníkov. "Cyklistické trasy priebežne pribúdajú, tam, kde sa dá. Najväčším problémom je majetkové vysporiadanie,“ dodáva Uhler, podľa ktorého najdlhšie na výstavbe cyklotrasy trvá jej príprava.

Zároveň však práve dodatočné budovanie záchytných parkovísk a vytváranie pruhov pre autobusy môže spôsobiť po spustení parkovacej politiky výrazné problémy. "Pokiaľ nenastanú aj investičné opatrenia, ktoré vytvoria pridanú hodnotu, tak nestačí len regulácia súčasných parkovacích miest spolu s ich vymedzovaním len pre určité skupiny ľudí,“ povedal Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného. Od spustenia parkovacej politiky po výstavbu nových parkovísk a parkovacích domov môže prejsť aj niekoľko rokov. Ľudia však svoje autá nebudú môcť zo dňa na deň zaparkovať na miestach, kde boli zvyknutí, ani pri svojom bydlisku.

Chýba prednosť pre MHD

Ak by aj bol vybudovaný dostatočný počet parkovacích miest na okraji mestských častí, ktoré by využívali ľudia v nich žijúci bez trvalého pobytu, museli by dané parkovacie domy byť napojené na dostatočne rýchlu sieť hromadnej dopravy. Podľa Modranského je bratislavská MHD z hľadiska výkonov dostatočná. Chýba jej však správne nastavenie. Pomohla by dostatočná preferencia tejto dopravy v premávke. "Ak by sme v Bratislave budovali viac pruhov pre MHD, tak vieme garantovať cestujúcim, že pôjde rýchlejšie a meškania budú menšie,“ dodáva Modranský.

V Bratislave má rezidentská karta na prvé auto stáť od 20 do 100 eur, pričom konečnú sumu si majú určiť samotné mestské časti. Vozidlo s takou kartou bude môcť parkovať vo všetkých mestských častiach Bratislavy s výnimkou Starého Mesta zadarmo. Rezidenčná karta na druhé a tretie auto bude stáť od 50 do 500 eur. V ostatných mestských častiach mimo svojej domovskej však budú musieť platiť polovičnú sadzbu hodinového parkovného, teda od desať centov do 2,5 eura. Abonentské karty pre ľudí bez trvalého pobytu v danej mestskej časti, prípadne v Bratislave budú stáť od 100 do 1¤000 eur, pričom v iných mestských častiach budú platiť hodinové parkovné od 20 centov do 5 eur. Presnú sumu stanovia samotné mestské časti. Mestské časti môžu využiť prechodné dvojročné obdobie a parkovacie karty vydávať zadarmo.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #parkovanie #parkovacia politika
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy