Oddnes mu na dokončenie prezidentského mandátu zostáva presne dva a pol roka. Riadny termín parlamentných volieb má byť v roku 2020. Plán s Kiskom ako šéfom strany by stroskotal, ak by súčasná vláda skončila predčasne.
Prezident pred pár dňami v RTVS reagoval, že jeho spájanie s novou stranou vníma ako „výhybku na odpútanie“, aby sa nediskutovalo o veciach, ktoré kritizuje. Sociológ Pavel Haulík uviedol, že Kiska sa zjavne ešte nerozhodol, čo urobí. Nemyslí si, že by bolo osobným prianím hlavy štátu viesť politickú stranu. „Skôr mám pocit, že ho do tejto pozície tlačia ľudia, ktorí majú záujem, aby vznikol subjekt, ktorý by dokázal konkurovať najsilnejšej strane, ktorou je Smer. Na politickej scéne však nevedia nájsť žiadnu inú tvár, než je prezident Kiska,“ zhodnotil sociológ. Podľa neho Kiska bude skôr znovu kandidovať za prezidenta a možnosť postaviť sa na čelo nejakej strany nevyužije.
Svoju prezidentskú kampaň Kiska postavil na kritike vtedajšej jednofarebnej vlády Smeru, svoje sľuby postavil najmä na potrebe reformy zdravotníctva, školstva a právneho štátu. „Ten základný dôvod, prečo som do tej politiky vošiel, bolo hlavne rozhorčenie z toho, že tí politici, ktorí tam roky sedia, o týchto problémoch hovoria, ale ich neriešia,“ hovoril ešte v predvolebnej prezidentskej kampani. Už vtedy sa mu vytýkalo, že zavádza, keďže prezident nemá právomoci tieto oblasti riadiť. Hlava štátu má podľa ústavy skôr reprezentačnú funkciu. Môže len kritizovať, naliehať či vyzývať vládu a parlament, ale nemá možnosti presadiť svoje vlastné zámery.
Podľa Haulíka prezident oprávnene poukazoval na problémové miesta, ale riešenia neponúkal. „To je kameň úrazu, na ktorom sa jeho rozhodnutie bude lámať, či ísť do veľmi neistej pozície lídra politickej strany s tým, že v takejto situácii by mu už nestačilo kriticky poukazovať na nedostatky, ale prinášať aj konkrétne návrhy. Na druhej strane pozícia prezidenta je pohodlnejšia,“ poznamenal sociológ.
Vzťahy s premiérom Ficom
V osobitnom vzťahu je Kiska s premiérom Robertom Ficom, ktorého porazil v druhom kole prezidentských volieb. V prvých dvoch rokoch vystupoval Kiska voči vláde skôr zdržanlivo, absentovala akákoľvek jeho väčšia aktivita. Zmenilo sa to však tento rok. Práve v čase, keď sa množia dohady o tom, že chystá založenie strany. Od leta sa niekoľkokrát dostal do sporu s vládou a s premiérom Ficom.
Kým ešte v júnovej správe o stave republiky hovoril len v náznakoch o vyvodení politickej zodpovednosti v kauze podnikateľa Bašternáka, pre ktorú opozícia žiada odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka, teraz už o tom hovorí priamo. „Podľa môjho názoru sa veci nepohnú, pokiaľ máme spokojného ministra a nespokojnú verejnosť. Pokiaľ si neuvedomíme, čo sa tam deje, je to neudržateľné,“ vravel prezident v nedeľu v RTVS.
Premiérovi Ficovi nedávno vyčítal, že stojí za neúspechom ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pri jeho kandidatúre na post generálneho tajomníka OSN. Lajčák vzápätí prezidentove slová korigoval a ocenil podporu premiéra. Opačné postoje prezident a premiér majú v otázke utečencov. Kiska v októbri na summite prezidentov visegrádskej štvorky v súvislosti s utečeneckou krízou uviedol, že táto skupina ešte nemala taký zlý obraz v Európe ako v tomto období. Fico mu odkázal, že keby nebolo postoja krajín V4, tak máme povinné utečenecké kvóty. Obaja najvyšší ústavní činitelia sa rozišli aj v otázke prijatia tibetského dalajlámu, s ktorým sa Kiska stretol v reštaurácii na bratislavskej veži Kamzík. Ďalšia kritika Kisku smerovala na Fica za jeho výroky v súvislosti s konfliktom na Ukrajine či o tom, že Britániu bude odchod z EÚ bolieť.
Premiér Fico na výčitky doteraz odpovedal vecne a do otvoreného konfliktu s Kiskom sa nepustil. „Konflikt, do ktorého sa ma pokúšajú zatiahnuť, absolútne odmietam,“ uviedol Fico pred časom. V stredu Pravde povedal, že vzťahy s prezidentom „považujem za konštruktívne a také si želám aj do budúcnosti“. Napriek navonok sa vyhrocujúcim vzťahom obaja ústavní činitelia sa ďalej spolu neformálne stretávajú a diskutujú o problémoch. Podľa našich zistení sa zišli aj stredu.
Podľa Haulíka vzťah prezidenta k vláde neprekročil rámec „mierového spolunažívania“. „Môže sa to vyvíjať rôznym spôsobom aj podľa toho, ako sa prezident bude rozhodovať o svojej politickej budúcnosti. To rozhodnutie bude musieť urobiť a podľa toho sa bude aj k vláde správať. Premiér bol k prezidentovi oveľa zdržanlivejší,“ mienil Haulík.
Spory s parlamentom
Podobne ako jeho predchodca Ivan Gašparovič ani Kiska sa nevyhol konfiktom s parlamentom. Od jeho nástupu do úradu je veľkým problémom nedoriešené menovanie sudcov Ústavného súdu. V júli 2014 zo šiestich kandidátov, ktorých zvolil parlament, vymenoval prezident len jedného, zvyšných dvoch nevybral. Argumentoval, že u nich nezistil trvalý záujem a ani dostatočnú odbornú spôsobilosť.
Prezident vyzval parlament, aby prišiel s novými kandidátmi, vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška to odmietol. Obvinil prezidenta, že nepostupoval v súlade s ústavou. Rovnako Paškov nástupca Peter Pellegrini odmietol vyhlásiť voľbu nových kandidátov a situácia sa zopakovala aj po marcových voľbách, keď sa stal predsedom parlamentu Andrej Danko. Ústavný súd má dnes len 10 sudcov a je prakticky ochromený. Ako sa situácia vyrieši, nie je jasné. Ďalší spor Kisku s vedením Národnej rady sa týkal nových pravidiel rokovania, ktoré považuje za nedemokratické, čo Danka popudilo.
Lety za štátne peniaze pokračujú
Pokiaľ ide o najbližší tím hlavy štátu, ten nevydržal pohromade a začal sa meniť už krátko po inaugurácii. Ani nie po sto dňoch mu odišiel vtedajší hovorca. Zakrátko odišiel aj Tomáš Lehotský, ktorý pôsobil ako Kiskov manažér predvolebnej kampane a potom v prezidentskej kancelárii. V novembri preniklo na verejnosť, že dvaja poradcovia prezidenta, bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora a niekdajší poradca Mikuláša Dzurindu Sergej Michalič opustili prezidentskú kanceláriu. Hovorca hlavy štátu vravel, že sa tak stalo už pred pol druha rokom a z pozície interných zamestnancov sa stali externými spolupracovníkmi. Bútora označil informácie o rozporoch s prezidentom za nepravdivé.Kiska si od nástupu do funkcie snaží ďalej držať imidž človeka, ktorý podporuje charitu. Aj vďaka Dobrému Anjelovi sa mu podarilo v prezidentských voľbách uspieť. To bol nakoniec aj dôvod, prečo sa od neho odvrátil spoluzakladateľ tejto organizácie Igor Brossmann a počas kampane ho kritizoval. Kiskov úrad každý mesiac zverejňuje, že venoval po 500 eur rodinám v núdzi. Na prezidentský plat odkázaný nie je. Podľa majetkového priznania za rok 2015 zarobil mimo výkonu verejnej funkcie „za príjmy vyplývajúce zo zmlúv“ skoro 237-tisíc eur. Aj po nástupe do funkcie Kiska profituje ako spoluvlastník nebankovky TGI Money, ktorá funguje v susednom Česku. Ešte pred vstupom do politiky predal niekoľko iných nebankových subjektov. Luxus, ktorý si však prezident od nástupu do funkcie neodpustil, sú jeho pravidelné lety za rodinou do Popradu vládnym špeciálom. Ešte kým lietal starým strojom Jak-40, jedna letová hodina stála 1 200 eur. Cena letovej hodiny novým strojom Fokker známa nie je. Ministerstvo vnútra v stredu neposkytlo Pravde informáciu, koľko daňových poplatníkov vyšlo doteraz jeho lietanie do Popradu.
Prezident v minulosti argumentoval, že ho minister vnútra Kaliňák prosil, aby využíval vládnu letku, lebo piloti potrebujú mať nalietaný určitý počet hodín. Kaliňák však ešte vlani uviedol, že hovoril o lietaní pri plnení pracovných povinností.
Andrej Kiska bol za prezidenta zvolený v marci 2014, úradu sa ujal v polovici júna toho istého roku.