Cit pre spravodlivosť ani zmysel pre humor nestratil do posledných dní svojho 101-ročného života.
Rodičia v rodnom Hrachovišti z neho chceli kňaza, no mladého Gablecha zlákala akcia 1 000 pilotov republike. V druhej polovici 30. rokov minulého storočia už bol Hitler pre Československo reálnou hrozbou, a tak mladá republika aj takto hľadala svojich hrdinov. Gablech bol pripravený brániť vlasť, no po tom, čo jeho armáda zložila pred nacistami zbrane bez boja, musel vyčkávať.
Na Slovensku už vládol Tisov režim, keď sa spolu so siedmimi ďalšími pilotmi rozhodli utiecť do stále slobodného Poľska. Nezastavili ich ani žiaci pilotnej školy, ktorí sa snažili zastaviť lietadlo vlastnými rukami, ani následná streľba.
Poľsko pilotov privítalo vľúdne, a keď nášho severného suseda bleskovo napadol Hitler, Gablech so svojím lietadlom odštartoval práve v momente, keď na letisko v Debline dopadli prvé nemecké bomby.
Po prenasledovaní nemeckými stíhačmi sa pokúsil pristáť v lese, no podvozkom zavadil o pne, vyletel z kabíny a načas stratil vedomie. Nevzdával sa však. Peši prešiel na pomocné letisko a uletel s funkčným strojom smerom na východ. Vtedy ešte netušil, že priamo do náručia ďalšej diktatúry.
Skupinu pilotov, ktorým sa podarilo uletieť Nemcom, vzala na východe Poľska do zajatia Stalinova NKVD. V dobytčom vagóne zakrátko smerovali do gulagu. Ani tam však pilot nesklonil hlavu. Keď sa poľskí väzni búrili proti práci na Dušičky, Gablech sa spoluväzňov zastal a lavičkou udrel dozorcu. K predchádzajúcemu päťročnému trestu za údajnú špionáž pre Poľsko mu na druhý deň pridali ďalších desať rokov.
Skončil tiež nahý v korekcii. V zamrežovanom malom sklade, v ktorom bola namiesto podlahy vrstva ľadu. Prezeral si tam každý kúsok cely, keď zazrel krvou napísané slová: „Ja mladučká šestnásťročná tu trpím a čakám na smrť…“ Čakala smrtka aj na neho?
Z jej pazúrov ho, paradoxne, vytrhol útok Hitlera na Sovietsky zväz. Stalin si povedal, že väzni v gulagu budú zomierať radšej na bojisku. Gablech sa potom ako pilot dostal do slobodnej Veľkej Británie. Pobyt v gulagu však na ňom zanechal stopy. Pri skúšobnom lete v lietadle britských kráľovských perutí RAF stratil vedomie a prebral sa až tesne nad zemou.
Po núdzovom pristátí omdlel znova. Briti ho zo zdravotných dôvodov prevelili k navigátorom. Pomáhal bývalým kolegom dostať sa po bojoch s nemeckým letectvom a protivzdušnou obranou bezpečne domov.
V oslobodenom Československu mal vojnový hrdina na starosti riadenie letovej prevádzky na pražskom letisku Ruzyně. Od lietadiel, jeho celoživotnej lásky, ho však komunisti vyhodili. Ako mnoho ďalších bývalých československých pilotov, ktorí slúžili v RAF, sa po roku 1948 dostal do nemilosti Gottwaldovho režimu.
V roku 1949 ho prepustili z armády, o dva roky neskôr mu hrozilo väzenie, napokon ho však pre nedostatok dôkazov prepustili. Postupne ho však komunisti vytlačili aj z pozície účtovníka a neskôr pracoval pri kontrole pilníkov a pri výrobe obväzov.
Po zmene režimu sa Imrich Gablech dočkal viacerých vysokých vyznamenaní. Ocenili ho Česi, Poliaci aj Briti. Len Slovensko s ocenením hrdinu dlho otáľalo. Rodná krajina ho vyznamenala až v roku 2013, po pripomenutí jeho príbehu v slovenských médiách. Ako storočného ho zase Česká republika povýšila do hodnosti generála.
„Nestačí len prežívať, musíme žiť,“ povedal Gablech v prvej polovici tohto roku na stretnutí so slovenským prezidentom Andrejom Kiskom. Generál Gablech sa tohto kréda držal do posledných chvíľ. Skonal v piatok ráno vo veku 101 rokov v Havlíčkovom Brode.