Štátna VšZP ide šetriť. Pocítia to pacienti?

Strata štátnej poisťovne bude podľa generálneho riaditeľa Miroslava Kočana na konci roka 225 až 250 miliónov eur. Úrad pre dohľad jej preto nariadil vypracovanie ozdravného plánu. VšZP ho pripravila a minulý piatok zaslala na úrad.

Najväčší balík úsporných opatrení je podľa Kočana pripravený v oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti. „Pri laboratórnych a diagnostických vyšetreniach znížime ceny bodu a upravíme objemy, znížime ceny za špecializovaný zdravotný materiál a zdravotnícke pomôcky, zastavíme zvyšovanie objemov zdravotnej starostlivosti,“ povedal Kočan. Šetriť sa bude aj v oblasti zdravotného poistenia a samotnej prevádzky poisťovne. V každej z týchto oblasti sú podľa neho identifikované kroky, ktoré prinesú v budúcom roku úspory 115 mil. eur.

Pacienti škrty nepocítia

Pacienti škrty podľa Kočana nepocítia, nedotknú sa ani platov zdravotníkov. „Klesnú marže distributérov či ceny niektorých vyšetrení, lieky sa budú nakupovať viac centrálne či predpisovať efektívnejšie,“ vysvetlil zámer. Podľa neho sa budú prehodnocovať zmluvy s niektorými lekármi, tie neefektívne zrušia. Stane sa tak napríklad, ak lekár súbežne pracuje v dvoch zariadeniach. Pacienti nájdu lekára v nemocnici, do súkromnej ambulancie už potom za ním nemusia chodiť. Zlepšiť výber poistného od neplatičov plánujú odpredaním pohľadávok cez Slovenskú konsolidačnú banku, zefektívniť sa má aj revízna činnosť. Kontrolóri poisťovne sa zamerajú na predpisovanie liekov, dĺžku hospitalizácií aj na samotné výkony.

Znižovaním objemov na vyšetrenia CT a MR podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Mariána Šótha v prvom rade utrpí pacient. „Dnes je zvyknutý na určitý štandard zdravotnej starostlivosti, samozrejme, tým, že sa zmenšia objemy vyšetrení, tak sa zvýšia čakacie lehoty na vyšetrenia alebo sa k takejto službe pacient vôbec nedostane,“ myslí si Šóth.

Ak pacient nebude mať v nemocnici prístup k diagnostike, príde do ambulancie, predpokladajú lekári. „Nemyslím si, že to bude pre nás únosné,“ doplnil prezident asociácie. Dnes sa na vyšetrenie magnetickou rezonanciou čaká približne dva týždne, v budúcom roku to môže byť oveľa viac.

Snaha o šetrenie sa podľa Šotha v ambulantnej sfére môže prejaviť aj pozdržaním platieb, dnes prebiehajú kontinuálne. „Za najväčšie riziko považujem, ak bude musieť byť reštrikčný plán taký, že sa bude šetriť aj na tom, kedy sa tie peniaze pošlú poskytovateľom, tak to bude pre nás veľký problém,“ doplnil.

Malé a stredné nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska odmietajú plán štátnej poisťovne na zníženie objemov na CT a MR vyšetrenia od januára budúceho roka. Prezident asociácie Marián Petko uviedol, že ich čakajú ďalšie zvýšené náklady na mzdy zdravotníkov. K tomu ich zaväzuje zákon. „Ak by išlo o zníženie ceny bodu, s tým nemáme problém, so znížením objemov už nesúhlasíme,“ povedal Petko. Dnes budú o tom ešte s VšZP rokovať.

Šetrenie je nevyhnutné

Podľa analytika ekonomického inštitútu INEKO Dušana Zachara je šetrenie nevyhnutnosťou. „Ukazuje sa, že VšZP si žila v minulosti nad pomery a teraz nás dobieha nezodpovedné hospodárenie predošlých manažmentov,“ mieni Zachar.

Navrhnuté úsporné opatrenia podľa neho zmažú len polovicu straty. „Ambíciou poisťovne by však malo byť, aby bez potreby štátnej pomoci vedela v priebehu pár rokov celú túto stratu vymazať,“ doplnil.

Podľa Zachara nie je vylúčené, že racionalizačné opatrenia poisťovne sa dotknú aj pacientov napr. v horšej dostupnosti a kvalite liečby, hoci to nemusí byť na prvý pohľad zreteľné. „Otázne je, v akom rozsahu a intenzite to pocítia. Ale nie je možné, aby nehospodárne využívanie prostriedkov niekto nepocítil. Je v dobrom záujme poisťovne, aby na to doplatil pacient čo najmenej,“ dodal analytik.

Samotná VšZP si uvedomuje, že všetky opatrenia nebudú stačiť na vyrovnanie deficitu. Poisťovňa, ktorá sa stará o väčšinu poistencov, bude potrebovať finančnú injekciu 150 mil. eur.

O tom, či jej pomôže štát, by mali rozhodnúť ministerstvá financií a zdravotníctva. „Vzhľadom na to, že rokovania na uvedené témy medzi oboma ministerstvami nie sú dokončené, bolo by predčasné sa bližšie vyjadrovať,“ priblížil v stanovisku rezort financií. Podobne reagovalo aj ministerstvo zdravotníctva. „Rokujeme o tom,“ poznamenala hovorkyňa Stanislava Luptáková.

O tom, či sa ozdravný plán bude realizovať alebo či bude na VšZP uvalená nútená správa, rozhodne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Na jeho posúdenie má úrad desať kalendárnych dní,“ pripomenula jeho hovorkyňa Andrea Pivarčiová. Rozhodnutie oznámia predstavenstvu poisťovne a ministerstvu zdravotníctva pravdepodobne do konca tohto týždňa. Pod rekordnú stratu najväčšej zdravotnej poisťovne sa podpísal historický nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť od roku 2015 – zvyšovanie miezd lekárov a zdravotníckych pracovníkov, rozšírenie skupín prijímateľov doplatkov za lieky, zavedenie odvodovo odpočítateľnej položky, nárast cien výkonov z dôvodu zrušenia poplatkov v zdravotníctve. V porovnaní s rokom 2015 vzrástli v roku 2016 náklady VšZP na zdravotnú starostlivosť o 193,5 milió­na eur.