V prvej chvíli sa zdalo, že nastala patová situácia, keď sa nepodarí zostaviť vládu a Slovensko bude odsúdené na neistotu. Nakoniec, za pomerne krátky čas sa podarilo sformovať vládny kabinet, aký si ponovembrová demokratická história krajiny nepamätá. Za jeden stôl si spolu so Smerom sadli národniari a zástupcovia občianskej strany reprezentujúcej aj záujmy maďarskej národnostnej menšiny.
V poradí štvrté víťazstvo Smeru vo voľbách nebolo náhodné, získal 28,3 percenta hlasov. Viac však prekvapili straty, ktoré táto strana zaznamenala. V parlamente sa počet kresiel Smeru zúžil z 83 na 49. Oproti roku 2012 stratil vyše 400-tisíc voličov z pôvodných 1,1 milióna. Smer pred voľbami stavil na migračnú tému, ktorú prepálil. Priťažili mu aj protesty zdravotných sestier a učiteľov.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Z volieb nevyšla posilnená ani pravica. Najviac hlasov z pravicových strán získala SaS 12,1 percenta, čo pre ňu znamenalo 21 mandátov, pokus zostaviť funkčnú vládnu koalíciu jej však nevyšiel. Do Národnej rady sa vrátila SNS, prvýkrát od roku 1990 z nej vypadli kresťanskí demokrati.
Extrémistickej ĽS NS dalo hlas 8 percent voličov, šokom bol aj výsledok strany kontroverzného podnikateľa, známej postavy slovenského bulváru Borisa Kollára, ktorá prekročila prah Národnej rady so 6,6 percenta. Krátko po voľbách vyšli najavo dokumenty o jeho stykoch s mafiou. Za očakávaniami zaostal Most-Híd Bélu Bugára, svoju podporu mu dalo iba 6,5 percenta voličov. Sklamanie zažila strana Sieť. Len tesne sa dostala do parlamentu s 5,6 percenta. O lídrovi Siete Radoslavovi Procházkovi sa pritom pred voľbami hovorilo ako o „gazdovi pravice“ s ambíciou skladať vládu.
Aj keď Smer vyšiel z volieb oslabený, nebolo spočiatku isté, či sa jej šéfovi a úradujúcemu premiérovi Robertovi Ficovi podarí zložiť vládnu väčšinu. Už dva dni po voľbách presiakla informácia, že Fico osloví SNS, Most-Híd a Sieť. Neformálne rozhovory rozbehol aj líder SaS Richard Sulík, podporovaný Igorom Matovičom a Danielom Lipšicom, ktorí išli do volieb pod značkou OĽaNO-Nova. Sulíkov plán však stroskotal.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Týždeň po voľbách sa na sneme SNS rozhodlo, že ak by sa Smeru nepodarilo zostaviť vládu, národniari uprednostnia kabinet odborníkov a dokonca boli ochotní aj znášať predčasné voľby. Znamenalo to koniec Sulíkových nádejí na premiérske kreslo. Predsedovi národniarov Andrejovi Dankovi prekážali „šialené kombinácie štandardných a neštandardných politických subjektov“, čím narážal na Matovičovo hnutie a Kollárovu stranu Sme rodina, s ktorými Sulík rátal vo vláde. „Hovorím definitívne nie hybridom a chaosu,“ reagoval Danko. To bol signál pre Most-Híd aj Sieť, že začali vyjednávať so Smerom. Nasledoval silný ohlas v pravicovom tábore, ktorý nešetril kritikou Bugárovej a Procházkovej strany. Padali slová o zrade. Bugár napísal list voličom na sociálnej sieti, v ktorom vysvetľoval postup strany. „Otázka stojí tak, že či dokážeme udržať demokratický systém v tejto krajine, či dokážeme udržať proeurópske a proatlantické smerovanie Slovenska. Alebo pripustíme predčasné voľby, ktoré posilnia chaos, extrémistov, nenávisť a nesystémové prvky na našej politickej scéne,“ hovoril Bugár.
Samotné rozhovory o vláde nabrali rýchly spád s niekoľkohodinovými rokovaniami o programových tézach a obsadení vládnych kresiel. Sedemnásť dní po voľbách 22. marca predsedovia Smeru, SNS, Mostu-Híd a Siete spečatili dohodu o vytvorení vládnej koalície. Kreslá vo vláde si rozdelili v pomere Smer 9, SNS 3, Most-Híd 2, Sieť 1. V parlamente sa štvorkoalícia oprela o 81 hlasov. Pôvodne mala mať až 85 poslancov, ale traja poslanci Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík opustili Sieť a Zsolt Simon Most-Híd. Dôvodom bol nesúhlas, že ich materské strany vytvorili koalíciu so Smerom a SNS.
V polovici augusta vyhrotená situácia v Sieti predznamenala zmeny v samotnej vládnej koalícii. Novým predsedom Siete sa stal minister dopravy Roman Brecely, nasledoval odchod piatich poslancov okolo Andreja Hrnčiara zo Siete do klubu Mostu-Híd. Posilnení bugárovci vďaka tomu získali aj kreslo ministra dopravy po Sieti, ktoré obsadil Árpád Érsek. Nový pomer síl sa premietol tiež do zloženia koalície, ktorá sa zúžila na tri subjekty. Novú koaličnú dohodu 1. septembra podpísali na Bratislavskom hrade Smer, SNS a Most-Híd. Trojkoalícia má v súčasnosti podporu 80 poslancov. Jeden hlas jej ubudol, pretože bývalý šéf Siete Radoslav Procházka sa poslaneckého kresla na konci októbra vzdal. Nahradila ho Zuzana Zimenová, tá sa však ku koalícii odmietla pridať.