Pomôžu osobné bankroty vystúpiť ľuďom zo začarovaného kruhu dlžôb?
Osobné bankroty prešli v aktuálnej novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii výrazným zjednodušením a mohli by naozaj pomôcť viacerým ľuďom ako doteraz. Už len to, ako málo občanov doteraz osobný bankrot naozaj využilo, svedčí o tom, že jeho parametre asi neboli nastavené najšťastnejšie. Musím však zdôrazniť, že aj osobný bankrot má zmysel len vtedy, ak po jeho absolvovaní sa dlžník zodpovedne postaví k svojim povinnostiam a záväzkom a nenechá sa opäť zatiahnuť do dlhovej špirály. Zároveň – nie vždy je bankrot vhodný. Ak má občan viacero exekúcií pre nízke pohľadávky, je vhodnejšie vyrovnať si exekúcie.
Ľudia väčšinou nadávajú na exekútorov.
Záväzky dlžníkov nespôsobili exekútori a splatenie svojich dlhov je vec elementárnej spravodlivosti. Inak by sa veritelia stali slabšou a poškodenou stranou v konaní, pretože by nikdy nedostali peniaze, ktoré im skutočne patria, napríklad za už vykonanú prácu. Treba pripomenúť, že o povinnosti splatiť dlh nikdy nerozhodne súdny exekútor, ten je len štátom poverenou osobou na vykonanie rozhodnutia iného orgánu, najčastejšie súdu.
Od apríla budúceho roka sa majú meniť odmeny pre exekútorov, ale aj trovy exekučného konania. Aká je dnes odmena pre exekútora?
Výpočet odmeny súdneho exekútora upravuje vyhláška o odmeňovaní súdnych exekútorov, exekútori si teda nemôžu určiť odmenu svojvoľne. Jej výpočet závisí od viacerých faktorov; iný je výpočet pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení. Pri peňažnom plnení je rozdielny výpočet pri úhrade do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, rozdielny výpočet po uplynutí tejto lehoty a ďalší zasa pri zastavení exekúcie. Okrem toho inak sa vypočítava odmena pri spisoch začatých do septembra 2008. Treba si však uvedomiť, že napriek verejnoprávnemu charakteru funkcii súdneho exekútora nie sú exekútorské úrady nijakým spôsobom financované zo štátneho rozpočtu. Chod celého úradu zabezpečuje samotný súdny exekútor z odmeny. „Odmena“ exekútora preto nie je odmenou v pravom zmysle slova, ale príjmom, z ktorého exekútor financuje všetky náklady exekútorského úradu.
Koľko zarobí exekútorský úrad priemerne ročne a aké má výdavky?
Úrad nezarába, pretože súdny exekútor je povinný prevziať každý prípad, inak by sa mohlo stať, že by vymáhal len prípady, na ktorých by sa dalo „zarábať“. Príjmy úradu sú individuálne. Záleží predovšetkým na počte zamestnancov, pretože absolútne najvyšší rozsah príjmov exekútorského úradu sa spotrebuje na mzdy a odvody zamestnancov. Ak si predstavíme, že približne 75 percent exekučných konaní je nevymožiteľných, celý chod úradu, t. j. mzdy, odvody, nájmy, programové vybavenie, náklady na archiváciu je potrebné pokryť zo zvyšku, t. j. z 25 percent konaní. To znamená, že výška odmeny pre exekútorský úrad je plne závislá od vymožiteľnosti a od počtu takto ukončených exekúcií. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská upozorňovala, že tretinu trhu ovláda deväť exekútorských úradov, kým množstvo iných doslova živorí. Aj preto sme privítali zavedenie náhodného elektronického prideľovania exekučných konaní, ktoré túto deformáciu odstráni a rozdelí nové prípady medzi exekútorov rovnomerne. Samozrejme, kladie to vysoké nároky na každý úrad, aby sa so svojimi povinnosťami vedel vyrovnať.
Ako to bude po novom?
Určenie výšky trov exekučného konania bude ešte predmetom precizovania vyhlášky o odmeňovaní súdnych exekútorov, preto je zrejme predčasné hovoriť o konkrétnych číslach. Už dnes je však realitou pozmeňovací návrh k novele Exekučného poriadku, ktorý výrazným spôsobom obmedzil výšku odmeny exekútora. Z nášho pohľadu ide o uprednostnenie populistických názorov pred zodpovednosťou, pretože môže spôsobiť vážne ohrozenie chodu viacerých exekútorských úradov, a tým negatívne prispieť k vymožiteľnosti práva. Považujeme preto za mimoriadne dôležité využiť čas do účinnosti zákona na intenzívnu komunikáciu s ministerstvom spravodlivosti a ďalšími príslušnými inštitúciami, aby nastavenie ekonomických parametrov umožnilo exekútorom naďalej plniť svoju úlohu štátom poverených osôb na vykonávanie súdnych rozhodnutí.
Čo je príčinou, že na súdoch leží až okolo 3,6 milióna exekúcií a takmer každý piaty Slovák ich má na krku aj niekoľko?
Je potrebné uviesť, že exekúcie neležia na súdoch, ale na exekútorských úradoch, ktoré sú nútené často robiť opakovane majetkové zisťovania, aby exekútori nemohli byť postihovaní za nečinnosť. To, že je exekúcia vedená voči každému piatemu Slovákovi, je mýtus živený médiami a niektorými politikmi. Veľké množstvo exekučných konaní je v skutočnosti vedených voči právnickým osobám, pričom niektoré firmy majú desiatky, dokonca stovky exekúcií. Ide najmä o tzv. profesionálnych dlžníkov, často jednoosobové spoločnosti, ktoré na adrese ich sídla nikto nepozná. Pri fyzických osobách sú to napr. tzv. biele kone.
Pomôžu zmeny v zákonoch k vyriešeniu státisícov exekúcií, ktoré sú už roky otvorené?
Novela Exekučného poriadku sa týka nových vecí, staré exekučné konania sa ukončia podľa doterajších predpisov. Podľa novely bude možné exekučné konanie zastaviť po uplynutí zákonom určenej lehoty, počas ktorej bola exekúcia neúspešná. Bude to mať vplyv na ukončenie exekučných konaní, v ktorých by veritelia nechceli dať návrh na zastavenie exekúcie napriek zistenej nemajetnosti dlžníka.