Následne bol zriadený vyšetrovací tím, ktorý mal preveriť pravosť spisu, teda, či sa pri predaji obrovského štátneho majetku diala korupcia a politici boli riadení finančnou skupinou. Ako aj to, či dokument naozaj vytvorila tajná služba. Ani po piatich rokoch však odpoveď známa nie je a nikto z aktérov vysokej politiky nebol doteraz ani len obžalovaný.
Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý celý prípad dozoruje, dnes aktuálny stav nekomentuje. „Tak ako špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v minulom roku viackrát aj v parlamente, aj pre médiá povedal, po právoplatnom skončení veci bude poslancov aj verejnosť veľmi podrobne informovať o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa tejto kauzy,“ uviedla včera pre Pravdu hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Navyše, vyšetrovací tím nedávno zmenil svojho šéfa. Na vlastnú žiadosť odišiel do civilu Marek Gajdoš. Od začiatku decembra ho na čele tímu vystriedal Lukáš Kyselica. Ten pôsobí v tíme Gorila od 26. januára 2016.
Gajdoš ešte posledný deň vo svojej funkcii obvinil dvoch bývalých manažérov Bratislavskej teplárenskej za to, že podpísali zmluvu o odbere tepla so spoločnosťou Paroplynový cyklus (PPC), ktorá mala byť nevýhodná pre štát. Ide o zmluvu z roku 2006, PPC vtedy patril do portfólia finančnej skupiny Penta. Tá však odmietla nevýhodnosť zmluvy s tým, že priniesla nižšie ceny tepla aj pre domácnosti.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný uviedol, že ide o jedinú novinku v kauze Gorila. Je zvedavý, čo s rozhodnutím vyšetrovateľa urobí dozorujúci prokurátor. „Najpodozrivejšie je, že obvinenie vzniesol posledný deň v službe, takže sa to javí ako účelovo politické,“ povedal včera Žitný o rozhodnutí vyšetrovateľa Gajdoša.
Keď vlani v októbri prenikla na verejnosť informácia, že opúšťa stoličku šéfa vyšetrovacieho tímu, vznikol konflikt medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Tá chcela, aby samotný Gajdoš poslancom vo výbore pre obranu a bezpečnosť vysvetlil, prečo ide z polície preč. Hovorilo sa, že nemá dobré vzťahy so špeciálnym prokurátorom Kováčikom, ktorý kauzu dozoruje.
Do hry následne vstúpil prezident Andrej Kiska. Do Prezidentského paláca si začiatkom novembra pozval Gajdoša, aby sa spýtal, čo ho vedie k odchodu. Gajdoš uviedol, že množstvo vecí sa v Gorile potvrdzuje, ale sú aj také, ktoré sa nepotvrdili.
„Vzhľadom na tie okolnosti, o akú trestnú činnosť ide, že je to tzv. historická korupcia, dokazovanie je strašne komplikované, povedal by som, že prakticky nemožné niektoré veci dokázať,“ konštatoval vtedy Gajdoš.
Vyšetrovací tím bol zriadený 9. januára 2012. Samotný spis sa na internete objavil tesne pred Vianocami 2011. Rozsiahly materiál detailne opisoval, ako Penta ovplyvňovala politikov a ľudí vo vysokých verejných funkciách. Išlo o obdobie druhej Dzurindovej vlády rokov 2005 a 2006. V tom čase bol odpočúvaný bratislavský byt na Vazovovej ulici príslušníkom tajnej služby.
Spis hovorí o poskytovaní provízií, kupovaní poslancov či dosadzovaní blízkych ľudí do podnikov so štátnou účasťou. Zarážajúce okrem iného je, že túto osobu vypočul vyšetrovateľ až tento rok. Problém bol aj v tom, že ho tajná služba odmietala zbaviť mlčanlivosti.
Žiadny politik doteraz v kauze obvinený nebol. Jedinou výnimkou bol niekdajší minister hospodárstva Pavol Rusko v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu. Toto obvinenie, ktoré sa udialo za éry končiacej vlády Ivety Radičovej, sa však skončilo fiaskom. Prokuratúra ho zrušila pre nezákonnosť a neopodstatnenosť.
O kauze Gorila sa v uplynulých rokoch viac ráz hovorilo na parlamentnej pôde. Špeciálny prokurátor Kováčik poslancov priamo v pléne Národnej rady informoval o stave vyšetrovania. Vymenoval počty osôb, ktoré boli vypočuté v postavení svedka, hovoril o analýzach bankových účtov podozrivých či o dožiadaní právnej pomoci zo zahraničia. Zatiaľ však nepadli konkrétne termíny, kedy by sa mohla celá kauza uzatvoriť.
Problém je aj v tom, že majiteľ odpočúvaného bytu Zoltán Varga sa sťažoval na Ústavnom súde. Ten rozhodol, že bolo porušené právo Vargu na súkromie. Vlani v októbri na túto skutočnosť poukázal aj policajný prezident Tibor Gašpar. Podľa neho v rámci odpočúvania v tejto kauze je akýkoľvek dôkaz vystavaný na nezákonnosti nepoužiteľný. Preto treba postupne preveriť obsahu spisu Gorila, ktorý slúži vyšetrovateľom ako podklad.
Podľa analytika Žitného je tak jasné, že ide o politickú vec a nie trestnoprávnu. Ako ďalej analytik uviedol, obhajcovia obvinených môžu v trestnoprávnom konaní argumentovať, že vyšetrovatelia sa k dátam z odpočúvania dostali nezákonne.
„Je to teda politická vec, hovorí o nejakej spoločenskej a politickej klíme v krajine, ale trestnoprávne sa s tým nedá nič robiť. Niektorí politici kauzu živia ako trestnoprávnu záležitosť, a tým pádom vyvolávajú vo verejnosti očakávania. Tie sa však nikdy nesplnia, a preto bude viac a viac frustrácie medzi ľuďmi,“ uzavrel Žitný.
Penta a jej spolumajiteľ Jaroslav Haščák od začiatku pravosť spisu odmietajú, informácie, ktoré sú v ňom uvedené, označujú za nepravdivé.
V januári 2012, necelý mesiac po zverejnení spisu Gorila, keď už bola v plnom prúde predvolebná kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami, sa začali organizovať občianske mítingy. Ľudia protestovali na bratislavskom Námestí SNP, pred budovou Národnej rady a pred centrálami politických strán. Po voľbách protesty ustali.
Novinár Tom Nicholson Lidovým novinám v januári 2012 povedal, že spis sa pokúšal zverejniť už dva roky, ale redakcie, ktorým materiál ponúkal, to odmietli. Konkrétne menoval denník Sme, týždenníky Trend a .týždeň.