Letecko-bezpečnostný analytik hodnotí tento typ vrtuľníkov ako viacúčelový a osvedčený. Má však výhrady k cene, ktorú za ne Slovensko zaplatí.
UH-60 Black Hawk nahradia stroje Mi-17, ktorým v nasledujúcich rokoch postupne skončí životnosť. Spolu deväť vrtuľníkov vyjde na 261 miliónov dolárov (cca 250 miliónov eur). Najväčší modernizačný kontrakt v histórii našich Ozbrojených síl uzavrelo predchádzajúce vedenie rezortu.
Letecko-bezpečnostný analytik a pilot Peter Švec považuje tento typ za osvedčený a spoľahlivý viacúčelový vrtuľník strednej kategórie, ktorý používajú armády aj iných štátov. Na účely malých ozbrojených síl môže ísť podľa neho o vhodný kompromis. Priemernú cenu takmer 30 miliónov dolárov (cca 29 miliónov eur) za kus však považuje za podozrivú.
„Za takú vysokú cenu sme mohli mať možno aj dvojnásobný počet vrtuľníkov dokonca rovnakého typu vrátane náhradných dielcov. Túto prehnanú cenu nedokáže zdôvodniť ani to, že malú časť tvoria drahšie verzie na leteckú pátraciu a záchrannú službu, ani dodávka náhradných dielcov. Slovensko za túto akvizíciu nezískalo žiadne kompenzačné výhody, čo je skôr svetový unikát. Tieto veľmi podozrivé skutočnosti raz bude potrebné preskúmať, ale vrtuľníky naozaj potrebujeme,“ povedal Švec.
Ministerstvo obrany argumentuje tým, že stroje obstaralo prostredníctvom amerického vládneho programu FMS. „Teda maximálne transparentne a za ceny, za ktoré ich výrobca dodáva aj pre armádu Spojených štátov amerických. Pričom netreba zabúdať, že súčasťou kontraktu sú aj spôsobilosti s tým spojené, čiže napríklad výcvik, servis, logistika, pozemné podporné zariadenia, náhradné dielce a podobne,“ spresnila hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková.
Bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ľubomír Bulík prízvukuje, že modernizácia vzdušných síl je kľúčová. Keďže terén na Slovensku je z viac ako 75 percent hornatý, zalesnený a ťažko dostupný, je využívanie vrtuľníkov dominantné. Pre účely armády, z hľadiska ochrany a obrany Slovenska, ale aj pri záchrane životov a majetku, pátracích akciách, požiaroch alebo iných živelných pohromách.
"Sú to jedny z najosvedčenejších vrtuľníkov na svete vôbec z hľadiska ich využitia na akýkoľvek rozsah, to znamená od bojových operácií až po záchranné. Takže osobne si myslím, že je to dobrá voľba.
Je potrebné, samozrejme, postupne dolaďovať ich ďalšie dovybavovanie z hľadiska zvýšenia bojových možností tohto vrtuľníka, pokiaľ ide o streleckú časť, či už je to guľomet, alebo nejaké iné zbrane. Ďalšie príslušenstvo, aby to nebol vrtuľník skôr civilného charakteru, ale stroj, ktorý spĺňa kritériá a požiadavky bojového vrtuľníka," konštatoval Bulík.
Okrem toho sa domnieva, že Slovensko sa takto technicky prikláňa k západu. Odpútava sa od závislosti od ruského trhu, kde je podľa Bulíka stále silne zakotvené zbraňovými systémami, ale aj protivzdušnými systémami a radarmi.
Čo sa týka švédskych stíhačiek Gripen, ktoré majú byť tiež súčasťou modernizácie, rezort zopakoval, že vláda na konci septembra rozšírila mandát ministerstvu obrany rokovať o možnostiach nákupu, prenájme či prípadnom lízingu lietadiel. A to aj s inými vládami, nielen so švédskou. Rokovania o prenájme letových hodín sú dnes podľa ministerstva obrany neaktuálne.