Horský: Opozícia udalosti iba inscenuje

Anarchia, ktorá pošliapava všetky pravidlá konštituovania strán v Európe, zapríčiňuje, že sa do parlamentu dostávajú polonormálne osobnosti, hovorí politológ Michal Horský. O slovenskej opozícii povedal, že sa sústreďuje iba na politické šteky a policajné obviňovanie vládnej strany. Slovensko si podľa neho udrží politickú stabilitu a vládna koalícia pretrvá.

07.01.2017 08:00
Michal Horsky Foto: ,
Politológ Michal Horský.
debata (365)

Myslíte si, že rok 2017 určí viac nástup nového prezidenta USA alebo to budú naše európske problémy, brexit a voľby vo Francúzsku, v Nemecku a Holandsku?
Nepochybne na európsku obrannú a bezpečnostnú politiku môžu mať závažný vplyv rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa a NATO. Domnievam sa, že vážne európske problémy sa nás dotknú podľa výsledkov volieb a referend v krajinách, ktoré sú členmi eurozóny.

Myslím si preto, že významný dosah aj na našu vnútropolitickú scénu budú mať práve francúzske a nemecké voľby a prípadne ďalšie talianske referendum. Navyše, niektoré kroky opozičných strán na Slovensku už naznačujú, že aj vnútropoliticky sa opozícia chystá premieňať krajinu svojím spôsobom na súdnu sieň, keď namiesto alternatívnych politických konštruktov bude ešte čoraz intenzívnejšie udalosti inscenovať.

Je to trend, o ktorom Francúzi hovoria, že ide o tvorbu demokratúry. To je prvá vážna hrozba, že Slovensko môže v nasledujúcich rokoch skĺznuť do zóny neliberálnej demokracie, za akú sú dnes považované Maďarsko, prípadne Rusko.

Nie je paradoxné, že práve v bohatých krajinách západnej Európy masívne rastie podpora populistom a extrémistom a oslabujú sa tradičné strany sociálnych a kresťanských demokratov a liberálov?
Nie je to paradoxné, pretože v týchto krajinách sa vyše 150 rokov buduje zastupiteľská demokracia na kostre silných politických strán. Tá je ohrozovaná populizmom a extrémizmom všetkého druhu. Ak by sme to mali povedať obrazne, naši extrémisti ani nemajú koho rozkladať, pretože naše aj štandardné strany sú v porovnaní s tradičnými stranami na Západe slabučké, majú len niekoľko tisíc členov, zatiaľ čo britskí konzervatívci 650-tisíc, labouristi viac ako 350-tisíc, nemecká sociálna demokracia viac ako pol milióna. A to nehovorím o takých subjektoch, ako sú štyria matovičovci. Teda ani niet koho rozkladať.

Migrácia a obava o bezpečnosť sú len jedny z dôvodov frustrácie verejnosti. Aké sú ďalšie a dokáže na ne štandardná politika odpovedať?
Posledný vývoj v EÚ a aj za slovenského predsedníctva zdôraznil ako prioritu ochranu hraníc únie, a nie nezmyselné prerozdeľovanie migrantov povinnými kvótami, proti ktorým sa búria nielen členské krajiny EÚ, ale aj sami migranti. Proces vytvárania táborov v priľahlých krajinách na pomedzí Európy je však nesmierne náročný na diplomaciu, financie a vyžaduje si čas.

Myslíte si, že bude silnieť snaha otočiť kormidlo od otvorenosti a globalizácie skôr k uzavretosti a ochrane národných záujmov?
Celá volebná kampaň Britov v brexite útočila na iracionálnu potrebu ochrany britského občana pred vlnami migrácie, nevyspytateľnými tendenciami globálnej ekonomiky. Novozvolený americký prezident Trump jednoznačne v celom rade vyhlásení akcentoval, že USA nejde o globálnu mocnosť, ale aby boli takou krajinou na svete, ktorá v prvom rade obhajuje záujmy vlastných občanov.

Nie náhodou aj po programovej konferencii, aj po sneme Smeru v decembri premiér Fico vyhlásil, že sociálnej demokracii v prvom rade ide o ochranu práv vlastných občanov. Rozumie sa tým bezpečnosť, ľudské práva, vlastnícke práva či sociálny status. Takže tento trend v Európe nadobúda na obrátkach. Sú krajiny, ktoré ho zatiaľ tak neakcentujú, napríklad Nemecko. Uvidíme, ako sa zachová v nastávajúcich voľbách.

Čo to môže znamenať pre projekt samotnej EÚ?
Voľakedy naša intelektuálna opozícia veľmi zdôrazňovala, že po mečiarovských prechmatoch treba Slovenskú republiku založiť odznovu. Žiadne zakladanie odznovu sa, samozrejme, nekonalo a myslím si, že aj EÚ zakladať odznovu je nezmysel. Je však dôležité, ktoré agendy dostanú prioritu a bude na ne kladený v nasledujúcich rokoch dôraz.

Aký osud podľa vás čaká politickú korektnosť?
V Spojených štátoch sa rozlišuje korektnosť, ktorá je zdvorilá voči menšinám, či už rodovým, alebo etnickým. Pracuje sa s právnickým vymývaním mozgov, keď aj ten najmenší prísľub môže byť po desaťročiach súdne vymáhaný.

Je to teror právneho štátu, ktorý v každom osobnom náznaku v medziľudských vzťahoch vidí právne záväznú a vymáhateľnú ponuku, prípadne útok na integritu jedincov. Domnievam sa, že Európa chce, aby sa isté sociálne neduhy nazývali pravým menom.

Ako môžu zmeniť slovenskú politickú scénu fenomény xenofóbie, nedôvery k politickým stranám, k ich elitám, zavádzajúce informácie či klamstvá na sociálnych sieťach?
Tomuto fenoménu sa hovorí sledovanie politiky zblízka. Politici nedbajú na to, či vláda urobila správny, alebo nesprávny krok, ale každý jej čin sa snažia škandalizovať. Nejde iba o notoricky známe figúry poslancov vyšetrovateľov, za akých možno považovať pánov Matoviča, Galka či Lipšica, sú to aj naše dievčatá z OĽaNO či SaS, ktoré bez toho, aby mali preukázateľné argumenty, škandalizujú ministrov. Za jeden podvodnícky akt nevyplatenia mzdy obviňujú nie podnikateľa, ktorý tento skutok spáchal, ale rovno vládu a ministrov, čo je nevídané. Politici sa tak správajú ako prokurátori.

Bude sa teda na Slovensku prehlbovať nedôvera v štandardnú politiku alebo sú v spoločnosti prirodzené brzdy, ktoré nedovolia antisystému prevládnuť?
Práve anarchia, ktorá pošliapava všetky pravidlá konštituovania strán v Európe, zapríčiňuje, že do parlamentu sa dostávajú polonormálne osobnosti. Tie neriešia agendy a problémy, ale škandalizujú svojich kolegov. Strhávajú na seba pozornosť iba umelou organizáciou udalostí. Nepochybne teda v nastávajúcom období podľa môjho názoru čaká slovenské politické elity oveľa závažnejšia novela volebného zákona a zákona o politických stranách.

Vnímate súčasnú vládnu koalíciu ako pevné zoskupenie a čo môže do budúcnosti ovplyvňovať jeho stabilitu?
Aj vzhľadom na to, že v parlamente je mimo vládnych poslaneckých klubov, teda v opozícii, iba ničota, táto vládna koalícia v súčasnom volebnom období pretrvá. Prirodzene ako vždy tvorba koalícií a rozdávanie nových kariet v župných voľbách môžu priniesť isté napätie. Myslím si však, že nie až také, aby sa vládna koalícia rozpadla.

Zatiaľ funguje v koalícii spolužitie SNS a Mostu-Híd. Ako si to vysvetľujte a čo je hranicou, cez ktorú by sa už tieto strany nepreniesli?
Na politickú scénu vstupujú nové trieštenia európskej spoločnosti hodné 21. storočia a nie 19. storočia. Program SNS v 19. storočí za účinkovania baťka Vajanského bol sebazáchovným programom proti vláde uhorských elít a Budapešti, ale po 150 rokoch opakovať toto trieštenie a na ňom získavať voličov je nezmysel.

Dankov prínos je v tom, že tak trochu nadnesene pochopil, že SNS potrebuje nového konkurenta, a to naozaj nemôže byť maďarská menšina v Dunajskej Strede. Keď však dobre počúvam podpredsedu národniarov Jaroslava Pašku, tak má najpremyslenejší koncept kritiky Bruselu.

Je reálne, že sa do ďalších parlamentných volieb Most-Híd pokúsi dohodnúť na nejakej forme spojenectva s SMK?
Zdá sa, že nie veľké, ale zato stabilné preferencie Mostu-Híd okolo šesť až sedem percent mu zabezpečujú politickú budúcnosť. Ide o stranu, ktorá obhajuje záujmy maďarskej menšiny, ako aj všetkých obyvateľov južného Slovenska, čo je mimoriadne pozitívne aj v širšom rámci politiky maďarských strán v Karpatskej kotline. SMK by sa musela jasne vysloviť k svojim kľúčovým programovým tézam a možno aj objasniť voličom, prečo sa pred pár rokmi zbavila Bélu Bugára.

Existuje v súčasnosti alternatíva k vláde Smeru, SNS a Mostu-Híd?
Napriek excesom niektorých opozičných strán a politikov v krajine vládne po voľbách politická stabilita. Nezmenili na tom nič ani hovorcovia revolúcie pred Bašternákovým domom. Faktom však zostáva, že pravica od pádu Radičovej vlády je totálne rozbitá. Koncentruje sa iba na politické šteky a policajné obviňovanie vládnej strany.

Vôbec sa nevenuje serióznej programovej, hodnotovej a organizačnej výstavbe vlastných radov. Je podivné, že všetky opozičné strany nemajú na celom Slovensku ani len toľko členov, ako ich má mimoparlamentné KDH na východnom Slovensku.

Za tento stav nesú zodpovednosť nielen lídri týchto strán, ktorí si zjednodušujú svoju prácu, ale aj mediálna a politologická sféra. Neupozorňujú, že sa pred občanmi prezentujú Potemkinove dediny, a nie politické subjekty v pravom zmysle slova. To je najväčšia bieda dnešnej slovenskej politiky. O alternatíve k vláde sa preto v súčasnosti nedá hovoriť.

Prečo potom na jeseň na tajnej schôdzke predseda SNS Andrej Danko debatoval so šéfom opozičnej SaS Richardom Sulíkom o možnosti predčasných volieb?
Prenikli rôzne správy o debatách pánov Danka a Sulíka. Súdny pozorovateľ však musí vedieť, že vytlačenie Smeru do opozície a jeho nahradenie Kotlebom a Kollárom je antropologický škandál, a nie reálna politika.

Ako vnímate pôsobenie opozície, ktorá by mala nastavovať vláde zrkadlo?
Zdá sa, že v OĽaNO by sa radi prilepili k SaS do akéhosi tandemu a vytvorili opozičný kabinet. Pud sebazáchovy šéfovi SaS Sulíkovi jasne velí, že k takémuto harakiri sa zatiaľ nehodlá uchýliť.

Akú šancu dávate novým subjektom, ako je strana trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka alebo Progresívne Slovensko, ktoré je zatiaľ len občianskym združením. Majú šancu vyplniť priestor, ktorý zostal po SDKÚ či KDH vyprázdnený?
Zatiaľ ide len o pokusy o inscenáciu operety, a nie o vážne politické sily, ktoré by mali pôsobiť na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

365 debata chyba
Viac na túto tému: #opozícia #Michal Horský #vládna koalícia