Dankov zákaz buriek rozhorčuje aj baví cez slzy

Riešenie neexistujúceho problému, vtip, naháňanie politických bodov či populizmus. Tak návrh legislatívne zakázať nosenie buriek, ktorý plánuje v parlamente predložiť Slovenská národná strana, pomenúvajú aktivisti, bezpečnostný analytik aj moslimská komunita na Slovensku. Koaliční partneri sú v hodnotení už o niečo zdržanlivejší a samotná strana zatiaľ stále trvá na svojom.

08.01.2017 15:00
predseda parlamentu Andrej Danko Foto: ,
Predseda parlamentu Andrej Danko chce presadiť zákaz nosenia buriek.
debata (249)

Šéf národniarov Andrej Danko chce podľa vlastných slov na početné teroristické útoky v Európe reagovať prevenciou. Okrem sprísnenia registrácie cirkví, ktoré sa už jeho strane presadiť podarilo, si pod ňou predstavuje aj zákaz nosenia buriek.

„Mali by sme sa poučiť od krajín, ako je Francúzsko a Nemecko, musíme prestať byť absolútne otvorení a tolerantní. To neznamená, že nemáme rešpektovať iné náboženstvo. Ale ak v islamskom svete musíme rešpektovať ich pravidlá, tak musíme vedieť povedať vyznávačom radikálneho islamu, že burka sa v Európe nosiť nebude. Musíme začať väčší dialóg, a to aj cirkevní predstavitelia,“ uviedla k zákazu hovorkyňa SNS Júlia Kollárová.

Moslimovia žijúci na Slovensku považujú takúto iniciatívu za nevydarený vtip, keďže, ako tvrdia, nevedia o žiadnej moslimke, ktorá by u nás nosila burku. Na druhej strane, v prípade SNS podľa nich takýto návrh zasa až taký kuriózny nie je.

„Pán Danko v minulosti presadzoval zákaz minaretov a tie na Slovensku taktiež nie sú. Veľmi by nás však zaujímalo, ako mohol predseda SNS dospieť k predstave, že obmedzovať ženy vo výbere oblečenia nejako pomôže v boji proti terorizmu. Problematika terorizmu je vážna téma, pri ktorej môže ísť o ľudské životy, a nemožno ju brať takýmto spôsobom na ľahkú váhu,“ reagoval predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad S. Hasna.

Koaliční partneri národniarov sú zatiaľ v hodnotení zákazu aj názoroch na jeho prípadnú podporu zdržanlivejší. Strana Smer prostredníctvom hovorkyne Ľubice Končalovej odkázala, že pokiaľ sa tento návrh dostane na rokovanie koaličnej rady, môžu sa ním zaoberať. V tejto chvíli je však podľa nej predčasné sa k nemu vyjadrovať. Most-Híd hodnotí tému zákazu buriek ako „zástupnú“.

„Je dôležité, aby jednotlivé členské štáty dodržiavali Dublinský dohovor ako súčasť práva Európskej únie a plnili záväzky voči Schengenu. Z pohľadu Slovenska za dôležitejšie považujeme iné témy, napríklad pomoc menej rozvinutým regiónom,“ konštatovala strana Most-Híd vo svojom stanovisku.

Diskusie ohľadom podobného zákazu, aký sa u nás chystá predložiť Danko, sa vedú vo viacerých krajinách Európy. Naša situácia sa však s mnohými z nich nedá ani len porovnať. Okrem iných napríklad ani s Nemeckom, na ktoré sa odvoláva SNS. Zatiaľ však Nemci nijaké podobné obmedzenie vo svojej krajine, kde moslimovia tvoria vyše 5 percent populácie, teda približne 4,5 milióna obyvateľov, neprijali.

Zákaz odevov zahaľujúcich tvár však platí napríklad vo Francúzsku. V roku 2011 sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá zakázala nosenie odevov zahaľujúcich celú tvár na verejných miestach. O pár mesiacov neskôr začal platiť rovnaký zákaz v Belgicku. V novembri 2016 holandskí poslanci podporili zákaz zahalenia tváre na verejných miestach a vo verejnej doprave, podobné zákazy má aj niekoľko miest v Taliansku.

Ľudskoprávni aktivisti nevidia v zakazovaní zahaľovania akýkoľvek zmysel či prevenciu, naopak, podľa nich by vytvorilo v spoločnosti zbytočné napätie. Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry sa domnieva, že toto opatrenie je typickým nástrojom vytvárania pocitu ohrozenia nejakou skupinou a na Slovensku je úplne zbytočné, keďže moslimská komunita tu ani nie je veľmi veľká, ani sa nevie o žene, ktorá by sa takýmto spôsobom zahaľovala.

„Celkovo treba povedať, že je skôr kontraproduktívne, keď vytvárate nejaké opatrenia, ktoré sú represívne a ktoré danú skupinu viac vylučujú zo spoločnosti, ako ju do nej vťahujú. Môže to mať ešte oveľa negatívnejšie následky pre vzájomné spolužitie. Takže podľa mňa, ak by chcel štát robiť prevenciu islamského radikalizmu, treba robiť skôr opatrenia, ktoré pomôžu skupine stať sa súčasťou spoločnosti, lebo keď ňou nebude, vytvára sa skôr priestor na väčšiu radikalizáciu,“ vysvetlila Gallová Kriglerová.

Ako dodala, tento návrh je podľa nej úplne nezmyselný a je aj jasným signálom toho, že predseda SNS považuje moslimov za ohrozenie pre Slovensko. Podľa Gallovej Kriglerovej to však nie je pravda, lebo sa ukazuje, že komunita, ktorá žije na Slovensku, je dobre začlenená, dobre komunikuje a jej predstavitelia sa k teroristickým útokom stavajú veľmi jednoznačne odmietavo.

To napokon potvrdil aj minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý vyhlásil, že moslimská komunita na Slovensku je umiernená a integrovaná a v prípade možných teroristických hrozieb spolupracuje s políciou. Ako príklad spolupráce moslimskej komunity so slovenskými úradmi uviedol prípad muža zo Saudskej Arábie zadržaného na východe Slovenska v novembri 2015, ktorý mal vyrábať a testovať drony.

Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv si tiež myslí, že zakazovať burky na Slovensku je nezmysel: „Podľa mňa je to snaha vytĺkať politický kapitál z neexistujúceho problému. Na Slovensku nie sú ženy, ktoré by nosili burky. V prípade, že by aj k takejto situácii došlo, mohlo by sa to riešiť iným spôsobom.“ Zákaz nosenia burky podľa neho nie je len o osobe, ktorá ju nosí, zasahuje i do určitých práv ďalších osôb.

„Takže sa to dá vztiahnuť pod princíp, že nemožno byť v priestore, kde je zvýšená bezpečnosť – napríklad v banke – v maske alebo helme,“ dodal. Podľa neho je však nosenie burky na Slovensku „absolútne neexistujúci problém, presne ako povedala Islamská nadácia“.

Zákaz buriek má byť prevenciou extrémizmu, bezpečnostný analytik Milan Žitný však tvrdí, že takéto opatrenie nemá s bezpečnosťou žiaden súvis. Argument, že pod burkou môžu moslimské ženy prenášať výbušniny, môže byť podľa neho pravdivý, ale ich zákazom teroristickým útokom nezabránime.

„Keď chcú nosiť pod burkami nálože a zakážeme im ich, tak ich budú dopravovať inak, ale to sa nás netýka. Je to úplne bezvýznamné opatrenie. Ide o populistickú snahu zviditeľniť sa, pretože u nás to nemá žiadne takéto opodstatnenie. Okrem toho, keby to malo byť naozaj univerzálne, tak v tom prípade aj katolícke mníšky dolu s habitmi!“ konštatoval.

© Autorské práva vyhradené

249 debata chyba
Viac na túto tému: #búrka #moslimovia #Andrej Danko