S hovoriacim kufríkom dokáže zachrániť život každý

Srdcové defibrilátory už majú v Bratislave, Košiciach, Nitre, na niektorých čerpacích staniciach či vo vysokohorských chatách. Najnovšie ich osadia aj na Spiši. Prístroj slovne naviguje, ako má človek správne postupovať pri záchrane a ako ho má použiť. V horách už vďaka nemu zachránili turistu.

Tam, kde je poruke defibrilátor, sa pravdepodobnosť prežitia človeka s poruchou srdcového rytmu zvyšuje troj- až štvornásobne. V zahraničí sú tieto prístroje na verejných miestach bežné. U nás automatizované externé defibrilátory postupne pribúdajú tiež.

Zachraňuje životy

V Bratislave je defibrilátorom vybavená hlavná železničná stanica. Od polovice decembra minulého roka je umiestnený i v obchodnom centre v Nitre. V priebehu nasledujúcich dní pribudnú tieto kufríky záchrany aj v Spišskej Novej Vsi a Poprade. Sú venované pamiatke dvoch záchranárskych posádok, ktoré zahynuli pri páde vrtuľníkov. K jednej nehode došlo v lete 2015 v Slovenskom raji, druhá sa stala v septembri minulého roka v obci Strelníky.

„Už minimálne pätnásť rokov existuje medzinárodné odporúčanie, podľa ktorého majú byť tieto defibrilátory na miestach, kde sa v priebehu dňa zhromaždí päť- až desaťtisíc ľudí. Ide najmä o také priestory ako letiská, stanice, štadióny, nákupné centrá, lietadlá, lode či vzdialené miesta, kde je dostupnosť pomoci horšia,“ približuje prezident Slovenského Červeného kríža a dlhoročný záchranár Viliam Dobiáš. V zahraničí sú pritom podľa jeho slov defibrilátory aj na oveľa menej frekventovaných miestach. „Napríklad v kostole v odľahlej dedinke, kde sa raz za týždeň stretne na hodinu päťdesiat až sto ľudí,“ hovorí o svojich skúsenostiach.

Defibrilátor sa používa pri poruchách srdcového rytmu. „Existujú štyri poruchy, ktoré znamenajú zastavenie krvného obehu. Dve z nich, komorová tachykardia a komorová fibrilácia, ktoré sa vyskytujú zhruba v 75 percentách prípadov, sa dajú najúčinnejšie napraviť elektrickým výbojom,“ vysvetľuje dlhoročný záchranár. Prístroj je konštruovaný tak, že ich dokáže rozpoznať a navigovať záchrancu v ďalšom postupe.

Zastavenie krvného obehu sa prejaví náhlym bezvedomím a zastavením dýchania. To sú zároveň príznaky, pri ktorých možno defibrilátor použiť. „Najprv treba začať s resuscitáciou, teda nepriamou masážou srdca v kombinácii so záchrannými vdychmi. Až potom prichádza na rad defibrilátor, ktorý sa po otvorení automaticky zapne a začne s hlasovými pokynmi,“ podotýka Dobiáš.

Na odhalenú hruď pacienta sa podľa týchto pokynov najskôr nalepia dve elektródy a prístroj potom sám vyhodnotí, či je elektrický výboj potrebný. Záchrancu na to upozorní. Ak nie je výboj potrebný, prístroj dá pokyn, aby sa pokračovalo v oživovaní, ak je to stále nutné.

„Prístroj nedá výboj, keď ho netreba,“ zdôrazňuje záchranár. Jeho výhodou je, že pomáha pri ďalšej resuscitácii. „Záchranca nemusí v duchu počítať stlačenia hrudníka. Prístroj mu povie, kedy treba dať dva vdychy, takisto udáva tempo stlačení,“ vysvetľuje Dobiáš. Zariadenie pritom dokáže vyhodnotiť, či má postihnutý kardiostimulátor a tiež, či ide o dieťa, alebo dospelého. Verejné defibrilátory zvyšujú podľa lekára pravdepodobnosť záchrany človeka troj- až štvornásobne v porovnaní so zásahom záchrannej služby. „Jej priemerný dojazdový čas na miesto sa pohybuje medzi 10 až 11 minútami. Ku vchodu letiska či nákupného centra prídu záchranári povedzme za sedem minút, ďalšie tri až štyri minúty trvá cesta po chodbách k človeku, ktorý potrebuje pomoc,“ hovorí Dobiáš.

Rýchlejší ako človek

Ak je defibrilátor priamo na mieste, postihnutý poruchou srdcového rytmu dostane pomoc rýchlejšie ako od záchranárov. „Elektrický výboj z defibrilátora môže byť v takomto prípade aplikovaný už do troch až piatich minút,“ podotýka Dobiáš. S prístrojmi na frekventovaných verejných priestranstvách by zastavenie krvného obehu podľa neho prežil možno každý druhý človek.

Zariadenie dokáže podľa hlasových pokynov ovládať každý, kurz nie je nutný. „Je však lepšie, ak sa s tým ľudia zoznámia, môže to ušetriť pár sekúnd pri jeho použití,“ dodáva lekár. Na Spiši sa chystajú kufríky záchrany osadiť v najbližších dňoch. „Kúpili sme ich z verejnej zbierky, do ktorej prispeli najmä policajti, hasiči a záchranári a tiež súkromní sponzori,“ podotýka František Majerský, predseda občianskeho združenia Záchrana, ktoré zbierku iniciovalo. Popradčania nájdu kufrík na námestí pri obchodnom centre Forum, v Spišskej Novej Vsi preň našli miesto pri turistickom informačnom centre. „Budú dostupné 24 hodín denne v plastových boxoch zabezpečených alarmom a pod dohľadom mestských kamier, aby nedošlo k ich zneužitiu,“ hovorí Majerský.

Do nitrianskeho obchodného centra Mlyny venovalo prístroj občianske združenie Rotary klub Nitra. „Stretával som sa s tým počas svojich ciest v zahraničí, kde to patrí k bežnej výbave nielen budov, ale aj verejných priestranstiev,“ hovorí Ladislav Gáll zo združenia, ktoré sa venuje dobročinnosti a charite. V spolupráci s miestnym spolkom Slovenského Červeného kríža a kardiologičkou chystá združenie zoznamovaciu kampaň na nitrianskych školách. „Existujú aj cvičné defibrilátory. S dodávateľom sme dohodnutí, že nám ich požičia,“ dodáva Gáll.

Prenosné defibrilátory sú súčasťou deviatich vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách, v Nízkych Tatrách, Západných Tatrách a Malej Fatre od augusta 2015. Krátko potom zachránil defibrilátor život českému turistovi. Jeden prístroj je umiestnený i pri vchode do Belianskej jaskyne. „Zámerom je vybaviť nimi všetky vysokohorské chaty na Slovensku. Ide o spoločný projekt Slovenských elektrární, Asociácie horských záchranárov a Horskej záchrannej služby,“ spresňuje Katarína Števčeková z Horskej záchrannej služby. Defibrilátor má aj každé oblastné stredisko horskej služby.

Pri záchrane človeka „asistoval“ aj prístroj v budove hlavnej železničnej stanice v Bratislave. „Išlo o infarkt cestujúceho na nástupišti. Defibrilátor použila lekárka, ktorá vtedy náhodou cestovala. Žiaľ, cestujúceho sa nepodarilo oživiť,“ približuje hovorkyňa Železníc SR Martina Pavliková. Prístroj im darovalo občianske združenie Lions Club Bratislava Bona Fide, na stanici ho osadili v septembri 2015.

Defibrilátor, ktorý dokáže použiť i laik, môže pomôcť aj na cestách. „V súčasnosti ho máme na pätnástich čerpacích staniciach. Dodnes nebol žiadny použitý,“ približuje hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár.