Lídri vládnych strán na štvrtkovej tlačovej konferencii potvrdili, že idú o tejto zmene rokovať. Sťažnosti na prácu polície by mal riešiť aj parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. Zmeniť sa má tiež spôsob výberu prezidenta policajného zboru. Toho teraz menuje minister vnútra, aká inštitúcia to bude po novom, zatiaľ koalícia nepovedala.
Vládne zoskupenie tiež avizovalo, že zavedie protikorupčnú doložku, ktorá má byť súčasťou návrhov zákonov. Znamená to, že sa budú posudzovať podľa toho, či rozširujú alebo zužujú priestor na korupciu. Vládny kabinet by mal v tejto súvislosti pripraviť špeciálny postup, ako sa budú nové návrhy zákonov hodnotiť.
O zavedení antikorupčnej doložky hovoril líder Mostu-Híd Béla Bugár. Predseda SNS Andrej Danko označil korupciu za „jeden z najvážnejších problémov“ Slovenska. Premiér Robert Fico uviedol, že sa prijmú opatrenia, ktoré „ešte viac zdôveryhodnia postavenie polície, prokuratúry a súdov“. Bližšie podrobnosti nie sú známe.
Boj s korupciou
Podľa politológa Michala Horského z vyjadrení predsedov vládnych strán je zrejmé, že odstránenie korupcie nie je jednorazovým aktom, ale dlhodobou prácou pri obnove právneho štátu. „Netrpezlivci by čakali, že traja lídri predhodia davu uloveného oligarchu-korupčníka, ako to požaduje väčšina opozičných politikov. Zázraky sa však v žiadnej krajine nekonajú,“ poznamenal politológ.
Danko tvrdil, že v koalícii sa zodpovedne bavia o téme korupcie. Zároveň dodal, že politici sú así tí poslední, ktorí by mali niekoho obviňovať. „Stalo sa už takým folklórom na Slovensku, že politici povedia, kto je vinný, koľko rokov dostane, médiá sa na tom zvezú, často sa ukáže, že tomu tak nie je,“ vyhlásil šéf národniarov s tým, že sa musí minimalizovať priestor na korupciu a zvyšovať transparentnosť.
Podľa Fica by sa mal rešpektovať systém orgánov činných v trestnom konaní a ak sa tvrdí, že nefunguje, mal by niekto prísť s iným návrhom, ako ho zmeniť. Pripomenul, že na čele Najvyššieho kontrolného úradu je človek, ktorý robil riaditeľa SIS za vlády Ivety Radičovej. „Určite to nie je náš človek,“ poznamenal v súvislosti so šéfom kontrolného úradu Karolom Mitríkom. Rovnako premiér poukázal na šéfku Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá podľa neho prešla výberovým konaním za vlády Radičovej. K už prijatým protikorupčným opatreniam zaradil Fico vlani schválený protischránkový zákon, ktorý označil za „nebývalý“.
Peniaze na diaľnice
Šéfovia koaličných strán tiež oznámili, že chcú otvoriť ústavný zákon o dlhovej brzde a získať tak peniaze na budovanie cestnej infraštruktúry. „Bez toho, aby sme vyčlenili viac prostriedkov, nebude možné splniť cieľ postaviť čo najviac rýchlostných komunikácií,“ uviedol Bugár. Podľa premiéra hrubé odhady hovoria o tom, že by malo ísť o 5 až 7 mld eur. Tieto peniaze však nie je nutné okamžite získať, pretože najskôr sa musí pripraviť projektová dokumentácia a vykúpiť pozemky.
K tomu, aby bol ústavný zákon zmenený, je potrebných aspoň 90 hlasov, a teda aj dohoda s opozíciou. „Ponúkame každému, kto sem raz príde a bude súčasťou vládnej moci, efektívny nástroj na získanie zdrojov na infraštrukturálne projekty, lebo zdroje z európskych peňazí už nebudú. Ak to nechcú, tak to jednoducho nebude,“ vyjadril sa Fico na adresu opozície.
Podpredseda opozičnej SaS Jozef Mihál povedal, že strana si počká na oficiálnu ponuku na rokovania. „Môžem však dať najavo, že sa nám nepáči, že by sa mal otvárať zákon o dlhovej brzde, nech už je dôvod akýkoľvek. V každom prípade na rokovania pôjdeme,“ uviedol pre Pravdu Mihál.
Ústavný zákon o dlhovej brzde v podstate hovorí o tom, že ak verejný dlh vystúpi nad určitú hranicu, tak dlhová brzda obmedzí vládu v ďalších výdavkoch.
Ekonóm Vladimír Baláž k úvahám o uvoľnení dlhovej brzdy povedal, že ak si chce štát zachovať udržateľné verejné financie, musí nielen šetriť, ale aj investovať. „V princípe by nemala byť dlhová brzda nejaký fetiš, ale mala by slúžiť k udržateľnosti štátu nielen v krátkodobom, ale aj v dlhodobom výhľade,“ mienil Baláž. Podľa neho je otázka, do čoho investovať. Myslí si, že to môžu byť nielen diaľnice, ale aj školstvo alebo výskum. Ako ďalej poznamenal, niekto musí ukázať, že takéto projekty povedú k rastu ekonomiky. „Môžeme povedať, že postavíme diaľnice a že prídu investori. Ale prídu? Prídu do Rimavskej Soboty, odkiaľ už všetci mladí a vzdelaní odišli? Kým sa zadĺžime, musíme si premyslieť, na čo peniaze minieme, aby neboli len súčasnou spotrebou bez budúceho výnosu. Musí byť teda prepočet, ako sa investície v budúcnosti zaplatia. O tomto som od žiadnych politikov nič nepočul,“ uzavrel ekonóm.