Rastúci extrémizmus donútil konať aj Plavčana. Pripustil, že treba viac dejepisu

, , 17.01.2017 07:00
dejepis, škola
Reforma školstva spred deviatich rokov zredukovala dejepis na jednu vyučovaciu hodinu týždenne vo všetkých ročníkoch okrem deviateho. Autor:

Najskôr minister školstva Peter Plavčan nechcel o rozšírení dejepisu na základných školách ani počuť. Tlak historikov a pribúdajúce extrémistické nálady, ktoré šíria aj poslanci parlamentnej ĽS NS, ho zrejme primäli rozmýšľať inak.

Koncom minulého roka pripustil, že na školách pridá hodiny tohto predmetu. Predmetová komisia momentálne rozhoduje o jeho posilnení.

Nedostatočná znalosť histórie u detí má nebezpečné dôsledky. Napríklad v jednej zo základných škôl na strednom Slovensku začali nosiť tričká s potlačou so železnými krížmi. Podľa nich to bolo módne. O tom, že ide o nemecké vojnové vyznamenanie, ktoré začal znovu udeľovať Hitler a spája sa s nacistickým Nemeckom, však nevedeli.

A už vôbec netušili, že ak by takéto tričko mal dospelý, hraničilo by to s propagáciou fašizmu, ktorá je trestným činom. Aj takéto súvislosti by sa mali dozvedieť na hodinách dejepisu. Pôvodne sa predmet na druhom stupni základných škôl od piateho až po deviaty ročník učil dve hodiny týždenne. Reforma školstva spred deviatich rokov ho zredukovala na jednu vo všetkých ročníkoch okrem deviateho. Teraz sa uvažuje o návrate starého modelu.

„Môžeme potvrdiť, že touto otázkou sa už zaoberá predmetová komisia pre dejepis pri Štátnom pedagogickom ústave, ktorá bude o posilnení hodín dejepisu rokovať na ďalších zasadnutiach,“ uviedlo ministerstvo školstva.

Na porovnanie, žiaci v susedných krajinách sa o dejinách učia viac ako naši, vyčlenili na ne dve hodiny týždenne. "Niet pádnych argumentov, aby hodín práve na Slovensku bolo menej, ako je to doteraz. Najvhodnejšie by bolo vrátiť sa k dvom týždenne na celom druhom stupni základných škôl.

A tento trend by bolo vhodné kopírovať aj na stredných školách, samozrejme, s modifikáciami podľa ich typu či odborného zamerania," domnieva sa predseda Slovenskej historickej spoločnosti Rastislav Kožiak.

Práve historici boli prví, ktorí po parlamentných voľbách začali apelovať na školský rezort, aby zmenil postoj k tomuto predmetu. Upozorňovali, že slabá znalosť slovenských a európskych dejín a neschopnosť orientovať sa v trendoch politického a ekonomického vývinu boli zrejme jedným z dôvodov nárastu podpory extrémizmu.

Prejavilo sa to aj pri voľbách, keď 22 percent prvovoličov dalo hlas extrémistickej ĽS NS, ktorá sa dostala do parlamentu. Poukázali tiež, že zníženie počtu hodín prinieslo „dostihový“ model dejepisu, v ktorom dominuje výklad a zrýchlené diktovanie.

Ministrovi adresovali dve výzvy, aby vrátil dve hodiny dejepisu do škôl. Plavčan sa v prvej odpovedi v polovici júna minulého roka odvolával na voliteľné hodiny, ktoré školy môžu využiť na rozšírenie dejepisu. To sa však v praxi väčšinou nedeje, v rámci týchto hodín sa vyučujú cudzie jazyky, slovenčina alebo matematika.

Vedci sa nevzdali a napísali ministrovi opäť. Odpovedal im listom z 23. decembra s tým, že neuvažuje o žiadnych zmenách. Na ponuku historikov stretnúť sa vôbec nereagoval. O pár dní už však bolo všetko inak. Plavčan pripustil posilnenie vyučovania dejepisu, v januári sa tým začala zaoberať predmetová komisia.

Ako Kožiak podotkol, s kolegom matematikom sa zhodli, že obe ich disciplíny ubíja mylná predstava, že sú o číslach. Pre obe je však dôležitejšie skúmanie vzťahov, v prípade histórie tých spoločenských. Perfektná znalosť rokov jednotlivých historických udalostí síce rozvíja pamäťové schopnosti žiaka, ale nie jeho rozmýšľanie.

„Spätná väzba, ktorú máme zo škôl, žiaľ potvrdzuje, že zníženie vyučovania dejepisu viedlo skôr k posilneniu výučby faktografie. Čas na hlbšiu analýzu, otázky a diskusiu, ktoré presadzujú moderné trendy vyučovania dejepisu v zahraničí, u nás jednoducho chýba,“ zdôraznil Kožiak.

Slová šéfa historickej spoločnosti potvrdzujú aj samotní učitelia, ktorí by posilnenie ich predmetu privítali. Zhodujú sa na tom, že jedna hodina na druhom stupni týždenne nestačí ani na prebratie celého učiva, nieto ešte na rozhovory, diskusiu a analyzovanie tém. „Učivo na druhom stupni, okrem piatakov, je nahustené.

Žiaci musia zvládnuť veľa informácií za krátky čas. Nie je čas ísť do hĺbky, venovať sa jednotlivým kľúčovým postavám v dejinách. Takisto nie je čas spoznávať históriu zábavnou a príťažlivou formou, pretože neustále dobiehame základné učivo,“ hovorí Beáta Jalowiczorová, ktorá učí na Základnej škole s materskou školou na Komenského ulici v Poprade.

Jej kolegyňa Lenka Langová sa pripája. „V každom ročníku na druhom stupni by mali byť dve hodiny. Ak chceme, aby žiaci dokázali pochopiť súvislosti, je potrebné venovať daným témam viac času,“ podotýka Langová s tým, že ich škola umožnila v piatom, šiestom a deviatom ročníku dve hodiny dejepisu týždenne. Myslí si, že väčší priestor pre dejiny, najmä v deviatom ročníku, by mal v boji proti extrémizmu pozitívny prínos.

Dejepisár Patrik Bubelíny zo Základnej školy Pionierska v Brezne je tiež za to, aby sa hodinová dotácia dejepisu vrátila minimálne do pôvodného stavu. "V ôsmom ročníku napríklad preberáme národné obrodenie, pomerne významné obdobie, ktorému by sme sa mali venovať minimálne dve hodiny, a to nehovorím o ročníkoch, kde sú dejiny stredoveku, uhorskí králi a tak ďalej.

Potom si musím vybrať, čomu sa budem venovať viac a čomu menej. Ale v dejepise je na to, že ide o jednohodinovku, všetko dôležité, nie je čo zredukovať. Jednoducho sa to nedá. Určite sa tým ochudobňuje predmet," opisuje súčasný stav Bubelíny.

Pripomenul tiež, že aj jedna hodina týždenne niekedy odpadne, pretože sú sviatky, prázdniny alebo napríklad školské akcie. „So žiakom sa niekedy reálne stretnem raz za mesiac. Už sa mi to stalo,“ podotkol Bubelíny. Ako ďalej povedal, napríklad v šiestom ročníku je podľa neho učebnica dejepisu napísaná v podstate na dve hodiny týždenne, podotýka však, že nepozná učiteľa z regiónu, ktorý by ju stihol za súčasných podmienok prejsť za rok celú.

Podľa Bubelínyho prax ukazuje, že s deťmi treba diskutovať. Čoraz viac sa totiž objavujú extrémistické nálady, obzvlášť v regióne, kde pôsobí. Hodina navyše by skutočne pomohla aj v týchto prípadoch.

„Určite sa dajú nájsť nejaké cesty. Aj keď hovoríme o národnom obrodení, v ôsmom ročníku je učivo o politických stranách v 18. storočí a už vtedy sa dá hovoriť o tom, že sú tu nebezpečenstvá extrémne pravicových strán, fašisti a tak ďalej, porovnať to. Už tam sa dá apelovať, ale keď máte jednu hodinu, nie je to možné,“ ozrejmil dejepisár.

Deväťročné obmedzenie dejepisných hodín podľa Kožiaka zatiaľ nespôsobilo akútny nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Hoci pedagógom s aprobáciou dejepis – občianska náuka to spôsobilo problémy. Často im nebolo možné vytvoriť základný pracovný úväzok bez pridávania vyučovacích hodín iných predmetov, ktoré museli učiť neodborne, bez príslušnej aprobácie.

Šéf historickej spoločnosti pripomína, že posilnenie vyučovania dejepisu nemôže byť jedinou zbraňou v boji proti extrémizmu.

„Snažíme sa kompetentných presvedčiť, že príklon k extrémizmu je iba jedným z javov hlbšej krízy, ktorú prežívame. Domnievame sa, že exkurzie do koncentračných táborov, ktoré narýchlo odporúča ministerstvo školstva, podstatu problému neriešia, veď mnohé školy ich už realizovali aj predtým. Od ministerstva očakávame skôr reformu vyučovania a vôbec postavenia dejepisu v systéme školského vzdelávania, pričom ponúkame odbornú spoluprácu,“ uzavrel Rastislav Kožiak.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školy #dejepis #populizmus #Peter Plavčan
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku