Zatiaľ čo deti v Bratislavskom kraji mali v matematike priemernú úspešnosť 71 percent, žiaci z Košického kraja len 55 percent. Podobné výsledky prinieslo Testovanie 5 aj v slovenčine. Deti z hlavného mesta v ňom preukázali priemerne 70-percentnú úspešnosť, piataci z Prešovského kraja 57 percent.
„Je to vážne zistenie, poukazujúce na veľmi veľké rozdiely medzi školami v regiónoch a rozdiely v úrovni vzdelávania v jednotlivých regiónoch,“ povedala o testoch riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. Kvalita vzdelávania na školách podľa nej priamo súvisí s regionálnou mierou nezamestnanosti a sociálno-ekonomickým zázemím žiakov.
Každá škola dostáva na základe výsledkov Testovania 5 informáciu o tom, ako sa jej žiaci umiestnili v porovnaní so všetkými piatakmi na Slovensku. Výsledky významne lepšie ako národný priemer dosiahli žiaci z okresov Bratislava I a Bratislava IV. Na opačnom konci skončili žiaci z okresov Gelnica, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava a Vranov nad Topľou.
„Úlohou manažmentov škôl je vyhodnocovať kvalitu vzdelávania a snažiť sa nájsť také metódy a formy vyučovania, aby sa žiaci postupne zlepšovali,“ dodáva Kanovská. V porovnaní s minulým rokom sa pritom podľa jej slov výsledky testov v oblasti matematiky a slovenčiny výrazne nezmenili. Rezort školstva sa veľké regionálne rozdiely snaží riešiť aj práve v spolupráci s Kanovskej ústavom.
„V rámci projektu Inkluzívnej školy sa snažíme v najmenej rozvinutých regiónoch zaviesť do vyučovania už na prvom stupni základných škôl podporné aktivity pre žiakov, aby sa zlepšili ich výsledky a zručnosti najmä v čitateľskej a matematickej gramotnosti,“ pripomína tlačový odbor ministerstva. Naznačil, že sa pripravujú aj ďalšie projekty, ktoré by zmiernili rozdiely medzi úrovňou žiakov v jednotlivých regiónoch.
Lepšie výsledky dosiahli aj piataci, ktorí vypĺňali zadania v Testovaní 5 elektronicky. Priemerná úspešnosť žiakov v matematike v papierovej forme bola 62 percent a v elektronickej 72 percent. Podobne to bolo aj pri slovenskom jazyku. Monitor tiež preukázal vyššiu úspešnosť piatakov zo súkromných škôl.
Sociologička Sylvia Porubänová sa domnieva, že vyššiu úspešnosť detí na západe a zároveň na súkromných školách sa dá vysvetliť zhodne. „Čím bližšie k Bratislave, tým väčšia možnosť získať lepšiu, efektívnejšiu, kvalifikovanejšiu pracovnú silu, teda učiteľov,“ vysvetľuje. „Na západe krajiny aj na súkromných školách sú zároveň lepšie podmienky,“ dodáva.
Súkromné školy majú napríklad dostatočné zdroje na modernejšie pomôcky. „Sami budúci učitelia, ktorí pochádzajú z východu, majú tendenciu zostávať v západoslovenskom kraji, kde je viac možností a kde sú aj lepšie mzdové podmienky, s tým to súvisí bezprostredne,“ zdôrazňuje Porubänová.
Práve peniaze podľa sociologičky Porubänovej spôsobujú v školstve začarovaný kruh. „Na jednej strane na východe žije viac sociálne znevýhodnených detí, a zároveň v takýchto najohrozenejších lokalitách sú školy nútené vziať akoby každého uchádzača o miesto učiteľa, ktorý prejaví záujem,“ dodáva.
Celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl sa uskutočnilo minulý rok v novembri na 1 485 základných školách. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 62,3 percenta, v slovenskom jazyku a literatúre dosahovali žiaci priemerne 63,1 percenta. Testy písalo 45 299 piatakov. Cieľom tohto testovania je zisťovanie úrovne vedomostí a zručností žiakov, s ktorými vstupujú na druhý stupeň základnej školy.
Na testovaní sa prvýkrát zúčastnili aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, konkrétne žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiaci so zdravotným znevýhodnením bez postihnutia intelektu.