Pacienti sú nútení dlho čakať na vyšetrenie či cestovať kilometre za vyšetrením. Trpí aj kvalita zdravotnej starostlivosti. Obciam sa nedarí nájsť doktorov, ani keď im núkajú byty a priestory pre ambulancie zadarmo.
V okresných mestách nie je ani dosť imunológov, ortopédov, endokrinológov, reumatológov či diabetológov. Pacienti majú problém dostať sa včas k odborníkovi na vyšetrenie. Mnohí lekári už pacientov nechcú zobrať, pretože nemajú kapacity.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth odhaduje, že len asi polovica zo 600 každoročných absolventov štúdia medicíny pokračuje v ďalšom vzdelávaní alebo ide liečiť na Slovensku. Zvyšok odchádza do zahraničia alebo do firiem. Údaje Lekárskej komory sú ešte hrozivejšie. Podľa nich zostáva na Slovensku po absolvovaní medicíny zhruba 20 – 30 percent lekárov.
Lekári sa sťažujú na nedostatočné finančné ohodnotenie, ale aj na nízky spoločenský status profesie. Na zlom stave sa podpísali aj ďalšie okolnosti. Mladí lekári hovoria, že nemocnice o nich nemajú záujem. Ak ich prijmú, bránia im v odbornom raste. Pre atestáciu je napríklad potrebné praxovať na viacerých oddeleniach, ale najmä malé nemocnice sa snažia lekárov viac-menej držať na jednom mieste a nepúšťajú ich na prax do inej nemocnice.
Rezort zdravotníctva tvrdí, že nemá informácie o tom, ako sa uplatňujú mladí lekári, pretože tí nemajú povinnosť o tom informovať. Pred dvoma rokmi rozbehol rezidentský program, v ktorom dostávajú už študenti, resp. čerství absolventi a mladí lekári do 40 rokov plat a istotu zamestnania na 3 či 4 roky špecializovaného štúdia, ak si zvolia za svoj odbor všeobecné lekárstvo alebo pediatriu. Podmienkou je, že po ukončení odboru zostanú pracovať vo svojom regióne. Zatiaľ do programu zaradili 272 mladých budúcich lekárov, z toho 191 pre všeobecné lekárstvo a 81 pre pediatriu.
Na Slovensku pritom stále rastú počty kardiakov, astmatikov, cukrovkárov či onkologicky chorých. Slovenská lekárska komora upozorňuje, že nedostatok lekárov sa účinne a systémovo nerieši už dvadsať rokov. „Len na zabezpečenie bežnej reprodukcie lekárov na Slovensku chýba vo vekovej kategórii 30– až 59-ročných približne 750 všeobecných lekárov a ak by sa zobrala do úvahy aj zvyšujúca sa chorobnosť obyvateľstva, číslo by bolo oveľa väčšie,“ konštatoval prezident komory Marián Kollár.
| Počty skončených mladých lekárov v minulom roku | |
|---|---|
| Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach | 179 |
| Lekárska fakulta UK v Bratislave | 302 |
| Lekárska fakulta UK v Martine | 121 |
| Lekárska fakulta SZU v Bratislave | 40 |
| Spolu | 642 |
Zdroj:lekárske fakulty
Podľa detského lekára Jozefa Marca na Kysuciach v regióne chýba zatvorená detská alergologická ambulancia v Čadci a v Kysuckom Novom Meste po odchode odbornej lekárky do iného sektoru. „V dispenzári ,uviazlo' vyše 5-tisíc detí, o ktoré sa teraz nemá kto postarať a navyše, pribúdajú ďalšie, ktoré by vyšetrenie zrejme potrebovali,“ povedal Marec.
Dôvodom čoraz nižšieho záujmu o prácu lekára sú podľa Asociácie súkromných lekárov nedobré podmienky, v akých musia pracovať, ako aj zlý spoločenský status. Podľa prezidenta asociácie Mariána Šótha sa správnou motiváciou, dostatočným spoločenským a finančným ohodnotením, ako aj rozšírenými kompetenciami po ukončení fakulty dá „vyrobiť“ všeobecný lekár za 3 až 5 rokov. „Pripraveného lekárskeho špecialistu však dostaneme za 10 rokov, dobre ,vyoperovaného' chirurga až za 15 rokov,“ doplnil.
Každý lekár si uvedomuje, že jeho prvoradým cieľom je liečiť pacientov, a na to potrebuje adekvátne zázemie, tak finančné, ako aj spoločenské.Marián Šoth, prezident Asociácie súkromných lekárov
Prodekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesor Juraj Payer si tiež myslí, že by pomohlo zlepšenie podmienok lekárov a ich platov. „Viacerí medici zvažujú odchod zo Slovenska aj vzhľadom na škandalizáciu zdravotníctva, opakovanú neopodstatnenú kritiku zdravotníckych zamestnancov,“ povedal.
Mladí lekári tvrdia, že to majú na Slovensku ťažké a neuľahčujú im to ani vedenia nemocníc. „Na to, aby mohol lekár atestovať, musí splniť predpísaný počet výkonov a cirkulácií, teda praxe na viacerých oddeleniach nemocnice. Ak má jeho materská nemocnica dostatok oddelení, väčšinu praxe na oddeleniach absolvuje lekár tam. Problém nastáva, ak potrebuje ísť do inej nemocnice,“ povedal mladý lekár Martin, ktorý sa pripravuje na atestáciu z urológie. Prešiel tri nemocnice, ale riaditelia nechcú svojich lekárov púšťať inam. „Celkovo sa lepšie atestuje vo veľkých fakultných nemocniciach ako v menších,“ doplnil.
Kristína, ktorá vyštudovala medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, chcela pracovať na Slovensku. „Posielala som životopis do viacerých nemocníc, ale nedostala som žiadnu odpoveď. Musím však povedať, že tu v Česku som v práci spokojná,“ hovorí.
Lekári chýbajú vo všetkých odboroch
Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth upozorňuje, že lekári potrebujú zázemie, finančné aj spoločenské ohodnotenie.
Prečo sa nedarí omladiť lekársky stav?
V prvom rade treba pripomenúť, aké náročné je štúdium medicíny, o ktoré v súčasnosti nie je až taký záujem. Mnoho študentov opúšťa lekársku fakultu už po prvom ročníku. Lekárske povolanie nie je až také lukratívne. Študent, ktorý sa rozhoduje pre vysokoškolské štúdium, mnohokrát vidí i štatistiky, ktoré uvádzajú ako najlepšie finančne ohodnotených IT technológov, spoločenské ohodnotenie lekárov tiež nie je hodnotené pozitívne. Ak študenti úspešne skončia medicínu, sú dnes už natoľko zbehlí zo stáží v zahraničí, že vedia porovnať.
Dá sa odhadnúť, koľko mladých lekárov ročne ide inam?
Predpokladám, že zhruba polovica zostáva v zdravotníctve.
Ktoré špecializácie sú ohrozené?
V tomto období v ambulantnom sektore chýbajú lekári v každej odbornosti od pediatrov cez všeobecných lekárov až po geriatrov. Koľko presne chýba lekárov, to sa dá zistiť až prostredníctvom pevnej siete ambulancií so zameraním na okres.
Čo by pomohlo udržať lekárov v systéme?
Samozrejme, každý lekár si uvedomuje, že jeho prvoradým cieľom je liečiť pacientov, a na to potrebuje adekvátne zázemie, tak finančné, ako aj spoločenské.
Čo znamená pre pacienta nedostatok lekárov?
Katastrofálny výpadok ambulantných lekárov, či už všeobecných, alebo špecialistov. Odzrkadľuje sa to na preťaženosti terajších doktorov, ako aj na dlhých čakaniach na vyšetrenie u špecialistov.
Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský potvrdzuje, že o atestáciách lekára často rozhodujú riaditelia nemocníc a čas, kedy lekár získa atestáciu, sa môže predĺžiť aj na desať rokov. „Ak chce riaditeľ držať za nízky plat neatestovaného lekára, nedovolí mu cirkulovať po oddeleniach, a tým sa tento čas môže natiahnuť aj na desať rokov. A mladý lekár to vyrieši tak, že odíde preč,“ potvrdzuje skúsenosť mladého lekára Martina.
Nedostatok lekárov je podľa prezidenta Asociácie odborných lekárov Šótha veľmi vážnym problémom v celej Európe. Najjednoduchšie pre každý štát je potom prilákať k sebe šikovných lekárov z inej krajiny. Ponúkajú im lepšie platy aj podmienky.
Odlevu lekárov do zahraničia čelí i susedné Česko. Aj Česi sa snažia prilákať lekárov do regiónov. Mestá a kraje ponúkajú študentom a budúcim sestrám štipendiá, niekde aj byty a ambulancie. „Zvyšujeme niekoľko rokov po sebe i do budúcnosti platy lekárov, najrýchlejšie zo všetkých zamestnancov v Českej republike. Zjednodušujeme systém vzdelávania a snažíme sa tiež výrazne navýšiť počet medikov,“ povedal pred časom pre Českú televíziu hovorca českého rezortu zdravotníctva. Na štúdium chcú prijať každého, kto urobí prijímačky.
V Maďarsku vláda v roku 2013 presadila zákon, podľa ktorého musí absolvent odpracovať dĺžku svojho štúdia v krajine, má však na to dvadsaťročnú lehotu. Vláda Viktora Orbána kvôli tomu dokonca novelizovala ústavu, ktorá pôvodne zaručovala právo na slobodný výber zamestnania.