Ministerstvo školstva už pripravuje plán na zmenu financovania prístupu do databáz, pričom počíta aj s možnosťou príspevkov od inštitúcií, ktoré prístup využívajú. Tie majú na spolufinancovanie rôzne názory.
Spoločnosť Elsevier potvrdila opätovný prístup k elektronickým zdrojom odborných článkov a publikácií zahraničných bádateľov ešte minulý týždeň. S Centrom vedecko-technických informácií, ktoré tieto služby zabezpečuje na Slovensku, sa dohodli, že databázy spoločnosť otvorí s tým, že bude stačiť záväzná garancia ministerstva.
„K podpisu licenčných zmlúv s dodávateľmi a k úhrade platieb dôjde ihneď po ukončení riadneho procesu verejného obstarávania,“ informoval rezort školstva.
Predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík sa domnieva, že pri financovaní pre vedecký život vitálne dôležitých databáz by sme nemali byť odkázaní výlučne na štrukturálne fondy Európskej únie. „Súčasné programovacie obdobie, ktoré je zdrojom štrukturálnych fondov, sa končí v roku 2020 a my by sme mali mať vypracovaný jasný model, ako bude fungovať prístup do vedeckých databáz po tomto období,“ konštatoval. „Otázka je, akým dielom by sa inštitúcie na platbách podieľali,“ hovorí Šajgalík. Samozrejme by privítali, ak by 100 percentami prispieval štát.
„Databázy sú pre vedu nevyhnutné,“ zdôrazňuje rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta. Majitelia databáz sú si toho vedomí a z toho vychádza aj ich obchodný prístup zvyšovania cien, s ktorým majú problémy vedecké pracoviská vo viacerých krajinách. „Univerzita Komenského si predpláca prístup do piatich databáz. Viaceré fakulty aj do ďalších,“ povedal. Podľa jeho slov si treba uvedomiť, že ďalšie spolufinancovanie týchto databáz univerzitami im uberie zo štátnych dotácií. Tie sú však už aj tak výrazne nižšie v porovnaní s partnerskými univerzitami, s ktorými majú súperiť vo svetových hodnotiacich rebríčkoch.
Niektoré školy databázy veľmi nevyužívajú. Dôležité sú prioritne pre vedecky orientované univerzity.Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity
Výhrady má aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ako uviedla jej hovorkyňa Mária Hrehová, v súčasnej štruktúre rozpočtu nevidí priestor na spolufinancovanie prístupu do databáz. Pripomína, že sú aj zdrojom hodnotenia vedeckých výkonov univerzít, od ktorého sa odvíja dotácia ministerstva, či podkladom pre hodnotenie úrovne školy Akreditačnou komisiou. Databázy teda potrebuje aj ministerstva školstva. „Bolo by to 5 alebo 95 percent z niekoľkomiliónovej sumy? Zásadne nesúhlasíme so spolufinancovaním,“ povedala.
„Istá miera spolufinancovania by mohla znížiť objem predplácaných titulov, lebo niektoré školy databázy veľmi nevyužívajú. Dôležité sú prioritne pre vedecky orientované univerzity,“ mieni rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Treba diskutovať o prípadnej miere, a pritom nezabúdať ani na to, že inštitúcie sú financované zo štátneho rozpočtu, dodal.