Strany proti sebe postavia ženy

Šancu obsadiť post verejného ochrancu práv má opäť žena. Mohla by sa ňou stať vysokoškolská pedagogička Mária Patakyová.

26.01.2017 20:00
parlament, Národná rada, NR SR, vláda, poslanci Foto: ,
Národná rada bude nového ombudsmana voliť 8. februára.
debata (20)

V piatok jej kandidatúru oficiálne predloží do parlamentu Most-Híd, nomináciu Patakyovej už prerokoval aj s partnermi vo vládnej koalícii. Opozícia má vlastného nominanta, exposlankyňu Janku Šípošovú. Národná rada bude ombudsmana voliť už 8. februára. Doteraz tento post zastávala Jana Dubovcová, vo funkcii skončí v marci po piatich rokoch.

Kandidatúru Patakyovej potvrdil pre Pravdu šéf Mostu-Híd Béla Bugár. Podľa neho má podporu Smeru aj SNS. „Samozrejme, bez toho by sme do kandidatúry nešli,“ zdôraznil Bugár. Znamená to, že kandidátka Mostu-Híd by mala získať v parlamente väčšinu hlasov.

Politici z vládnej koalície ešte vlani koncom roka hovorili, že ombudsman by mal byť nestraník. Patakyová, o kandidatúre ktorej ako prvý informoval Denník N, nie je členkou žiadnej politickej strany. Pôsobí na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave ako prorektorka. Vyštudovala Právnickú fakultu UK, je profesorkou v odbore obchodné a finančné právo. V roku 2015 ju navrhla Súdna rada a schválila druhá Ficova vláda za kandidátku na post sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Tam však Patakyovú odmietli pre nedostatočnú znalosť francúzskeho jazyka.

Vlastného kandidáta budú mať aj opozičné strany SaS a OĽaNO-Nova. „Dohodli sme sa so SaS, že spoločne navrhneme ako kandidátku Janku Šípošovú. Možno sa ešte pridajú aj ďalší opoziční kolegovia,“ povedala poslankyňa OĽaNO-Nova Erika Jurinová.

Šípošová bola v minulom volebnom období poslankyňou za Obyčajných ľudí, v súčasnosti je jednou z poslaneckých asistentiek Jurinovej. Šípošová je psychologičkou, založila občianske združenie Pomoc obetiam násilia.

Kandidátov na post verejného ochrancu práv môže navrhnúť najmenej 15 poslancov. Viaceré mimovládne organizácie zaoberajúce sa právami detí oslovili politikov, aby uprednostnili pred politickým kandidátom občianskeho. Do funkcie ombudsmana politikom odporúčali viceprezidentku Rady pre práva dieťaťa Alenu Dušatkovú. Tá sa však o politickú funkciu uchádzala v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 na kandidátnej listine hnutia 99 % – občiansky hlas. Hnutie upodozrievali z kupovania a falšovania podpisov a podpisových hárkov pre registráciu na ministerstve vnútra, čo sa nakoniec nepotvrdilo. Hnutie vo voľbách získalo 1,58 percenta, čo mu nestačilo na vstup do parlamentu. Dušatková tvrdí, že sa cíti ako apolitická kandidátka, pretože dosah na politické aktivity hnutia nikdy nemala. Či niekto z poslancov Dušátkovú nakoniec navrhne, sa ukáže v piatok, keď uplynie termín predkladania kandidátov.

Podľa Šarloty Puflerovej z Poradného výboru vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť by kandidát mal spĺňať kritérium dlhodobého pôsobenia v oblasti ochrany ľudských práv. „Dôležité však je, aby ho aj štátne orgány, ktoré upozorňuje na nedostatky v oblasti ľudských práv, rešpektovali. Aby brali vážne jeho odporúčania, kde štát zlyháva,“ zdôraznila Puflerová. Podľa nej inak nemá tento post žiadny význam a ľudia nepochopia, na čo ombudsman je. Podľa nej Patakyová takou osobnosťou je.

Kandidát na verejného ochrancu práv musí mať v deň voľby najmenej 35 rokov, je bezúhonný, má trvalý pobyt na území SR a nie je členom politickej strany. Na ombudsmana sa môžu obracať občania v prípade, ak si myslia, že boli porušené ich základné práva a slobody. Ombudsman môže vstupovať do objektov orgánov verejnej správy, vyžadovať od nich doklady, vysvetlenia a klásť otázky ich zamestnancom. Môže sa tiež obrátiť na Ústavný súd.

Súčasnej ombudsmanke Jane Dubovcovej uplynie funkčné obdobie 28. marca. Parlament ju zvolil ešte za vlády Ivety Radičovej ako poslankyňu za SDKÚ. Táto skutočnosť sa podpísala na jej vzťahoch s vládou Roberta Fica. Ten zvolenie Dubovcovej označil za stranícky výber. Dubovcová sa viackrát dostala do sporu s vládou. Kritizovala napríklad policajné zásahy v rómskych osadách v roku 2013 či zaraďovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl. Parlament neprijal ani jej správu, že polícia disponuje priestormi na obmedzenie osobnej slobody, ktoré nie sú celami policajného zaistenia.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Jana Dubovcová #ombudsman